Vivaristika na známkach Nádhernú kolekciu zobrazujúcu vretenicu Vipera ursinii (Bonaparte, 1835) v jej prírodnom biotope a v rôznych životných úsekoch (kopulácia, profil hlavy, rozdielne sfarbenie atď.) predstavuje páska, ktorá vyšla z dielne autorov krásnych ilustrácií Bell/Popovič ešte v roku 1999. Zobrazuje „iba“ tento malý druh krásnej vretenice, ktorá má svoj domov o.i. aj v Chorvátsku. Samotná páska nesie označenie WWF a okrem toho na bokoch možno zahliadnuť snímky prírody. Žiaľ, práve tieto úseky pôsobia dosť rušivo, rozmazane a neostro. V každom prípade to však na kráse samotnej pásky neuberá. Výsek prírody, napokon, možno zahliadnuť aj na ilustráciách s vretenicami.
Vipera ursinii je zástupca taxonomicky veľmi zložitého komplexu "ursinii". Na Balkánskom polostrove sa vyskytujú iba poddruhy V. ursinii macrops a V. ursinii graeca, tie sú však často zlučované a V. ursinii moldavica.
Je to malá, ale robustná vretenica, dosahujúca dĺžky do 50 cm.
Obýva subalpínske lúky a pastviny, kde dochádza k značným klimatickým rozdielom medzi dňom a nocou.
Je aktívna za dňa.
U tohto druhu je zaujímavosťou zloženie potravy, ktoré vo veľkom percente predstavuje rovnokrídly hmyz. Loví však i drobné hlodavce a jašterov.
Často sa môže zamieňať s Vipera berus, s ktorou dokonca môže v niektorých oblastiach obývať rovnaký biotop.
Jed týchto vreteníc je pomerne toxický, ale vďaka jej malej veľkosti a aj malému množstvu jedu nie je jej uhryznutie ani pre menšie cicavce nebezpečné. V tejto súvislosti je zaujímavé, že poddruhy macrops a graeca patria medzi najvzrušivejšie európske hady.
Taxonómia druhu Vipera ursinii:
V. u. ursinii (Bonaparte, 1835)
V. u. eriwanensis (Reuss, 1933)
V. u. graeca Nilson & Andrén, 1988
V. u. macrops Méhely, 1911
V. u. moldavica Nilson, Andrén & Joger, 1993
V. u. rakosiensis Méhely, 1893
V. u. renardi Christoph, 1861
Vyobrazené druhy (podľa údajov na segmentoch kolekcie):
Vipera ursinii (Oštroglavi žlutokrug) – 2.20
Zo zbierok Štefan Čambal, VIVARISTA.sk