a ich nález na novej lokalite v Levickom okrese (Vápnik, Šiklóš) Zoologickému výskumu batracho a herpeto fauny v Levickom okrese, presnejšie Levických rybníkov, som sa venoval v práci publikovanej v časopise CHAMAELEO, Praha (ČSTH, 1999). V rámci nej sa publikovali detailné údaje viažúce sa aj k obom druhom u nás sa vyskytujúcich kuniek a preto sa vo svojej práci zameriam na novú lokalitu, nie príliš vzdialenú od Levických rybníkov a na nález krížencov týchto dvoch druhov žiab na nej.Lokalita Levický Vápnik (Šiklóš) predstavuje výraznú dominantu Levíc a jej blízkeho okolia. Je to vlastne travertínová kopa (274 m n.m., relatívne prevýšenie vrcholu nad nivou Hrona 150 m), nachádzajúca sa juhovýchodne od Levíc, pričom geomorfologicky sa zaraďuje do Ipeľskej pahorkatiny. Vápnik, alebo teda Šiklóš je jedna z najväčších, v súčasnosti už vyhasnutých travertínových kôp na Slovensku.
Je to zaujímavá lokalita predovšetkým z pohľadu biologického a paleontologického. Okrem známeho nálezu vyliatku medzipancierovej dutiny Emys orbicularis (Čambal, 2009) je Vápnik domovom aj 267 druhov rastlín, 22 druhov mäkkýšov, 70 druhov chrobákov, motýľov a aj obojživelníkov i plazov. Tie však vôbec neuvádza ani staršia publikácia venujúca sa levickému okresu (Príroda okresu Levice, 1981), ba dokonca ani najnovšia Monografia mesta Levice (2010).
Ortofotomapa paleontologického náleziska Emys orbicularis. Vľavo hore sa nachádzajú Levice, bodovým znakom A je vyznačená lokalita Vápnik
Autor: Michal Trojanovič
Lokalita nálezu kuniek (na snímke celkom vľavo vidno lom, kde sa pri vchode do jeho priestoru našli oba jedince
Skupine plazov a obojživelníkov sa venuje len Čambal (1993, 1999, 2005) s ohľadom na neďalekú lokalitu Levické rybníky. Vo svojej poslednej práci (2005) skonštatoval, že „Populácia kunky obyčajnej (Bombina bombina) a kunky žltobruchej (Bombina variegata) nemá ani klesajúcu, ani stúpajúcu tendenciu. Pred rokom 1999 bol tento druh pomerne vzácny. V rokoch 1999 – 2002 Čambal túto nenápadne sfarbenú žabku nachádzal vo veľkých množstvách na všetkých rybníkoch tvoriacich sústavu Levických rybníkov. Ich populácia podľa všetkého nie je vážne ohrozená. Ich populácia v rokoch 2004-2005 sa sústredila na prvé dve menšie plochy rybníčkov, ktoré od sústavy veľkých plôch delí pomerne frekventovaná cesta“. Nespomenul však výskyt možného kríženca oboch druhov, ten sa na danej lokalite vlastne vedecky nedoložil/nenašiel. Aktuálny stav na Levických rybníkov je dosť kritický (2011), hoci bol taxon Bombina bombina nájdený v periodických mlákach (jún 2011, nepublikované).
Pri návšteve lokality Vápnik (Šiklóš) začiatkom júna 2011 bol v periodickej, nestálej mláčke po daždi nachádzajúcej sa na pomerne frekventovanej prístupovej ceste k starému lomu travertínu nájdený párik s nejasnou druhovou príslušnosťou. Až pri dodatočnej determinácii boli oba jedince (Čambal, nepublikované) určené ako "kríženec" medzi Bombina bombina a Bombina variegata. Gollmann, Roth a Hödl vo svojej práci Hybridization between the fire-bellied toads Bombina bombina and Bombina variegata in the karst regions of Slovakia and Hungary: morphological and allozyme evidence uvádza, že geografická variabilita a genetické zmeny v kontaktnej zóne medzi kunkami Bombina bombina a Bombina variegata boli skúmané použitím analýz morfologických a genetických variácií v 16 vzorkách z územia Slovenského Krasu a Aggtelek Krasu (Maďarsko). Frekvencia genotypov štyroch ukazovateľov umiestnenia /L dh-1, Mdh-1, Adk, Hem/ demonštruje existenciu hybridných zón s vysoko variabilnými štruktúrami populácie. Kým niektoré vzorky poukazujú na náhodne skrížené populácie, iné vzorky sú veľmi heterogénne. Čisté jedince obidvoch druhov sa vyskytujú spolu s hybridmi na jednom mieste. Izolované náleziská uprostred geneticky rozdelených teritórií pravdepodobne spôsobujú túto heterogénnosť štruktúry populácie. Zvyšujúci sa výskyt génu Ldh-1M, ktorý sa prejavuje nízkym podielom B. bombina južne od kontaktnej zóny, bol nájdený v niektorých hybridných /skrížených/ populáciách.
Je zaujímavé, no nie prekvapujúce, že kríženci medzi oboma druhmi sa vyskytujú na väčšine územia Slovenskej i Českej republiky a tak predstavujú najpočestnejšiu formu kuniek na danom území. Ako perlička sa uvádza ich nesmierna variabilita sfarbenia (Zwach, 2009) ako vrchnej, tak aj spodnej strany tela. To je charakteristický znak práve pre "krížencov". Zatiaľ čo pôvodné dva druhy kuniek majú svoju variabilitu v rámci druhu pomerne obmedzenú, "kríženci" sa v nej doslova vybláznili. A to neplatí len pre sfarbenie strán tela, ale aj pre tvar rohovinových výrastkov na chrbtových bradavičkách. Ako poznamenáva aj Zwach, tam kde sa ešte včera vyskytoval jeden či oba druhy kuniek, už dnes nachádzame len ich prispôsobivé "krížence". Popri tom vyslovil domnienku, že ich zvýšený výskyt má pravdepodobne súvislosť s tzv. globálnymi klimatickými zmenami.
Lác a kol. vo svojej práci s ohľadom na rod kuniek uvádza medzidruhové kríženie („bastardov“) na miestach, kde sa areál prekrýva s jedným alebo oboma druhmi kuniek (predovšetkým u Bombina variegata), pričom „bastardy“ boli zaznamenané v Rumunsku, Juhoslávii, Maďarsku, SSSR, Poľsku, ako aj v ČSSR. Tu boli zaznamenané v okolí Silice, Plešivca, Rybníka pri Ratkovej, Teplého vrchu, Voznice a inde (Lác 1961, Lác, Lechovič 1965). Podotýka, že ich systematické znaky sa javia veľmi rôzne.
Vráťme sa však k nášmu nálezu dvojice "krížencov" B.bombina x B. variegata, ktoré sa občas označujú aj ako Bombina sp. (s prevahou znakov B. bombina alebo B. variegata). Dôvod ich uvádzania v úvodzovkách vysvetlíme nižšie. Jedince sme (Čambal, Janovická Ducárová, Ducárová) našli v horúce popoludnie v periodickej, nestabilnej mláčke po daždi. Hĺbka vody bola od 1 cm až po 10 cm. Teplota vody bola vplyvom pomerne k exponovanému položeniu na dotyk cca. 25-28 °C. Okrem prítomnosti náhodne spadnutých rastlinných častí do vody dvojici kuniek poskytoval možný úkryt brehový porast zasahujúci z okolitej vegetácie. Na lokalite vo vnútri lomu bol nájdený aj príslušník rodu Rana (zrejme R. dalmatina). Na lokalite nebola nájdená iná ani trvalá, ani dočasná vodná plocha a nebol zaznamenaný iný jedinec komplexu rodu Bombina.
Nami determinované jedince (1,1) mali nasledovné biometrické údaje:
1,0
L./T. 3,30
L.9,5/P.p. 9,02
T./P. 0,86
L./Lt.c. 3,20
0,1
L./T. 3,20
L.9,5/P.p. 8,52
T./P. 0,80
L./Lt.c. 3,12
Z nášho biometrického merania je zrejmé, že oba jedince nedosahovali veľkosti pre B. bombina a ani pre B. variegata. Zaujímavé bolo aj porovnanie podieľu prítomnosti farebných škvŕn a plôch podkladov na brušnej strane tela medzi B.bombina, B.variegata a nami nájdenej dvojice "krížencov" oboch druhov. Zatiaľ čo B. bombina smie mať škvrny na ploche do 30-35%, B.variegata ich smie mať na ploche až 50%. A kríženec je kdesi uprostred. Samozrejme, s ohľadom na ich nesmiernu variabilitu.
Zaujímavosťou v tejto súvislosti je údaj publikovaný v práci Baruš a kol. (1992), kde upozorňuje na fakt, že v nižších polohách Slovenska prakticky neexistujú čisté populácie oboch druhov kuniek, pričom vždy obsahujú menší či väčší podiel hybridných jedincov. K najrozsiahlejšiemu kríženiu medzi B. bombina a B. variegata podľa tejto práce (Ro) dochádza v Slovenskom krase a priľahlých oblastiach Maďarska. Štúdium troch populácií B. bombina z JZ Čiech ukázal, že jedinci, vzhľadovo charakterizovaní ako kríženci, boli v skutočnosti geneticky čistými B. bombina (Gollmann, Borkin et Roth – vlastné údaje). Determinácia kuniek podľa sfarbenia a morfológie je týmto zistením silne spochybnená. Berger (1975) navyše v pokusných podmienkach dokázal nielen to, že sa oba druhy vzájomne krížia, ale aj to, že skutočné krížence sú schopné ďalšieho rozmnožovania v rôznych filiálnych kombináciách.
Ďalšie terénne prieskumy danej oblasti ukážu, či šlo o nález náhodný, alebo je prítomnosť „krížencov“ medzi oboma druhmi stála. V každom prípade, ak by sa časom preukázala príslušnosť nami nájdených jedincov k niektorému čistému druhu kuniek, ide o ich novú lokalitu, kde doteraz nebol rod Bombina literárne doložený.
Literatúra:
Baruš V., Oliva o. a kol. (1992): Fauna ČSFR: Obojživelníci Amphibia, Academia, Praha
Čambal,Š.(1993): Obojživelníky a plazy Levického okresu: Kunka žltobruchá a kunka obyčajná (Bombina bombina a Bombina variegata). - Pohronie, Levice 16. 7. 1993: 5.
Čambal,Š.(1999): Zoologický výskum na chránenej študijnej ploche Levické rybníky – Levice, Chamaeleo (ČSTH), Praha, 9: 7 – 14.
Čambal,Š.(2005): Batrachologický výskum na lokalite Levické rybníky, (Levice, SR) s aktualizáciou stavu v posledných rokoch, ZPRAVODAJ SALAMANDRA III., Caudata, http://caudata.wz.cz/web/index.htm
Čambal,Š.(2009): Po stopách nálezu Emys orbicularis v travertíne, VIVARISTA.sk, http://www.vivarista.sk/m/clanky/837
Jurkovič , B. - Maglen, C.(1981): Príroda okresu Levice. - Obzor Bratislava,: 96 str.
Günter Gollmann, Petr Roth, Walter Hödl: Hybridization between the fire-bellied toads Bombina bombina and Bombina variegata in the karst regions of Slovakia and Hungary: morphological and allozyme evidence, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/
Zwach, I.(2009): Obojživelníci a plazi České republiky, Grada Publishing, Praha
Oliva, Hrabě, Lác: Stavovce Slovenska I., SAV, Bratislava, 1968
Text: Štefan Čambal, Janka Janovická Ducárová
Foto: Janka Janovická Ducárová, Štefan Čambal (1). Ak nie je uvedené inak
