Fotografovanie obojživelníkov a plazov vo voľnej prírode
Text: Štefan Čambal
Foto: Marcel Bodnár(3) a Štefan Čambal (1) Hady naháňajú väčšine ľudí strach a o žabách mnoho ľudí zmýšľa ako o mazľavých, slizkých tvoroch, ale práve tieto prvky prírody sú úžasným objektom pre fotografa divokej prírody.
Nie je to najjednoduchší odbor fotografovania divokej prírody, pretože plazy väčšinu roka prezimujú a v druhej časti žijú skôr tajnostkárskym životom. Obojživelníky síce prezimujú kratšiu dobu, ale zase vo väčšine prípadov ožívajú až po západe slnka.
Hady a žaby sa najlepšie fotografujú v období párenia, kedy je možné u týchto tajnostkárskych zvierat lepšie odhadnúť ich správanie sa.
Kedy a kde
Najlepšia doba k fotografovaniu plazov je, keď sa po zimnom spánku znovu vyhrievajú. V tomto období môžu byť mnohé druhy ľahko letargické, a teda ľahko dosiahnuteľné.
Dĺžka hybernačného obdobia obojživelníkov kolíše podľa druhu. Vo veľkom počte sa môžu objaviť pri migrácii na znáškové lokality. Obdobie párenia u žiab netrvá dlho, a tak aby človek mal veľa možností získať zaujímavé zábery, musí zareagovať hneď, ako sa objavia prvé žabie vajíčka. Ropuchy majú obdobie párenia dlhšie, preto ich možno často zastihnúť zapojené v orgiách na plytčinách rybníkov a jazier po niekoľko týždňov.
Jašterice a vretenice sa po prebudení zo zimného spánku typicky slnia na rovnakých miestach po niekoľko dní. Snažia sa, aby zostali čo najbližšie k svojim zimným úkrytom a v prípade poklesu teploty sa v nich ukryli.
Kompost často vyhľadávajú hady, aby sem zniesli svoje vajíčka. Hady a obojživelníky sú studenokrvné živočíchy a teda nemôžu zaistiť dostatočnú teplotu potrebnú pre správny vývoj vajíčok, preto ich kladú do organických materiálov, ktoré pri tlení produkujú teplo.
Samičky vreteníc sa zase vracajú na miesto svojho zimovišťa, aby tu porodili živé mladé vretenice. Môžeme ich preto tu zastihnúť, ako sa slnia v pokročilom štádiu gravidity.
Základné techniky
Niektoré plazy sú vzácne a chránené, preto treba postupovať pri ich fotografovaní opatrne. Väčšina plazov má zlý zrak, ale citlivé telo zachytí veľmi jemnú vibráciu zeme a rozoklaný jazyk neustále sliedi po pachových informáciách. Kľud, pomalé pohyby a tiché kroky sú kľúčom k úspechu.
Vhodným objektom k fotografovaniu je aj slepúch, obyčajne ho nájdeme pod kameňom a veľkým kusom dreva. Jeho telo je dosť lesklé, a tak pri fotografovaní s bleskom je lepšie blesk rozptýliť, čím sa zamedzí prílišnému odrazu svetla.
Žaby možno zastihnúť vonku za svetla v dobe, keď sa snažia dostať na svoje kladište v záhradných jazierkach a rybníčkoch. Ak žabu trochu povzbudíme, pekne nám zapózuje (alebo odskočí do nenávratna).
Najlepší čas k nočnému fotografovaniu obojživelníkov je obdobie párenia, kedy sú žaby aktívne. Predkopulačné chovanie patrí k najefektnejším ukážkam zvieracieho chovania vôbec. V túto dobu žabí rybníček môže vyzerať, ako by to v ňom úplne vrelo aktivitou, ale pohyb okamžite prestane, ak sa k takémuto rybníčku priblíži človek či iný potenciálny predátor.
K fotografovaniu páriacich sa žiab si preto sadnite za maskovaciu stenu na okraji takéhoto rybníčka a žaby sa budú starať o svoje záležitosti, ale vás si nevšimnú. V tme sú všetky žaby omnoho kľudnejšie, ale zato je potrebné použiť blesk. Žaby fotografujte v plytkej vode, kde blesk dosiahne až na dno. V hlbokej vode sa svetlo z blesku stratí, čo bude mať za dôsledok neprirodzené čierne pozadie (pri niektorých záberoch je však takéto čierne pozadie omnoho efektnejšie, než by ste mali mať na zábere zachytené neestetické okolie daného predmetu snímania).
Použite blesk v takom uhle k vodnej hladine, aby ste zabránili priamemu odrážaniu svetla.
Výber filmu
Prírodné svetelné podmienky si väčšinou žiadajú citlivejší film - stojí za to riskovať zrnitosť k dosiahnutiu menšieho čísla clony a menšieho expozičného času. Používajte menej citlivý film, menej zrnitý film v normálnych podmienkach a stredne citlivý za denného svetla, alebo pri priamom osvetlení bleskom.
Špeciálne vybavenie
Ohnisková vzdialenosť okolo 200 mm by vám mala poskytnúť solídnu vzdialenosť pri zachytení nervóznych hadov.
Ak chcete mať zviera cez celé políčko snímky, použite medzikrúžky, aby ste mohli zaostriť bližšie (medzikrúžky odporúčam pri fotografovaní predovšetkým agresívnych či jedovatých hadov, umožnia vám nasnímať detail hlavy hada, ku ktorému by ste sa bez medzikrúžkov museli inak priblížiť na ”nebezpečnú” blízkosť).
Fotografovať s teleobjektívom v ruke obyčajne neprináša dobré výsledky, pre fotografovanie plazov v prírode je však lepšie použiť statív len s jednou nohou, než statív normálny (osobne statív nepoužívam, pretože ma dosť obmedzuje v zachytení rýchleho pohybu živočícha, a potom, statív s jednou nohou je pomerne drahý).
Fóliový reflektor môže byť veľmi užitočný pri fotografovaní obojživelníkov v prírodnom osvetlení. Môžeme si ho ľahko vyrobiť, ak prekryjeme štvrťku formátu A 4 alumíniovou fóliou.
Sklenené akvárium je pre fotografovanie obojživelníkov pod vodou podmienkou. Osvetlenie zložené z niekoľkých bleskov a objektív s ohniskovou vzdialenosťou okolo 100 mm sú pre tento druh práce taktiež veľmi užitočné.
Osvetlenie
Osvetlenie zo strany zdôrazňuje vzor na koži plaza či obojživelníka. Použite fóliový reflektor na vyplnenie tienistých miest. Krk žaby veľmi rýchlo pulzuje, aj keď zviera odpočíva. Najmenej 1/60 sekundy je potrebná k zmrazeniu tohto pohybu v prírodnom osvetlení. Niekedy sa k tomuto účelu používa aj blesk.
Používanie akvária/terária
Jediný praktický spôsob ako fotografovať správanie sa obojživelníkov pod vodou je premiestniť ich na fotografovanie do akvária či terária. Fotografovanie zvierat pod vodou v prírode prináša mnoho ďalších problémov a bez určitých skúseností s pozadím, práce s bleskom a rôznymi expozíciami sa nedá zaobísť.
Ak akvárium naplníte vodou, je potrebné dávať pozor na to, aby sa na vnútornej stene akvária nevytvárali bublinky. Ako pozadie možno použiť farebný papier či inú fotografiu. Je vhodné osvetliť pozadie nezávisle. Blesk by mal byť nastavený v uhlu 45 stupňov od prednej strany akvária, aby sa zamedzilo priamemu odrazu svetla od skla, ktoré by tak skazilo celú fotografiu.
Zabráňte obojživelníkovi vo voľnom plávaní tým, že mu niekoľko centimetrov za predné sklo umiestnite ďalší kus skla, ktorý ho aspoň trochu zadrží na mieste, kam máte zaostrené. Sklenená prekážka taktiež môže byť použitá k ukotveniu vodných rastlín, ktoré sa pri napúšťaní akvária vodou narovnajú a dodajú snímke prírodný dojem. Nalepte si na prednú stenu nepriehľadnú pásku, aby sa vám ľahšie definoval fotografický výrez akvária. Uistite sa ale, že nalepená páska je skutočne celá mimo obraz a nebude na snímke vidieť. Pred zaostrite si fotoaparát na stred oblepenej plochy a stlačte spúšť až vtedy, ak do takto vyhradenej plochy obojživelník skutočne pripláva.
Obojživelníkov sa radšej nedotýkajte rukami, mohli by ste im ublížiť. Pre istotu použite sieťku a okamžite po odlovení obojživelníky vpusťte do akvária. Nemali by byť ale umiestnené v akváriu dlhšie, než je to pre fotografovanie nutné. Potom ich okamžite vypustite naspäť do voľnej prírody.
Kompozícia
Dlhé zvieratá, akými sú hady, sa spravidla do obdĺžnikovitého rámčeka nezmestia, čo robí kompozíciu v porovnaní s inými zábermi omnoho náročnejšiu. Buď sa snažte vyfotografovať iba časť plazieho tela, alebo sa zamerajte priamo na hlavu.
Ak sa had pripravuje k odpočinku, vo väčšine prípadov sa zvinie do klbka, čo môže urobiť kompozíciu omnoho ľahšiu. Fotografovať objekt z úrovne zeme je taktiež veľmi efektné, hlavne vtedy, ak zvolíme malú hĺbku ostrosti. V tom prípade oddelíte fotografovaný objekt od jeho okolia.
Desať rýchlych typov:
- pozerajte sa po žabách na lesných cestičkách vo vlhkom počasí a po západe slnka,
- fotografujte v úrovni očí fotografovaného zvieraťa,
- zaostrovanie na obojživelníky potme môže byť oveľa jednoduchšie, ak na objektív prirobíte malú baterku, alebo pracujete s čelovou lampou,
- fotografujte hady zo zeme, aby ste zdôraznili ich veľkosť, alebo z výšky, aby ste ukázali ich symetricky stočené telo,
- jašteričku najľahšie zastihnete, ako sa slní na suchom dreve a krytých miestach od jari do leta,
- nazhromaždite kamene na slnečnom mieste, tie v neskorom popoludní prilákajú plazy,
- položte kus plechu blízko vody tak, aby naň malo prístup popoludňajšie svetlo, večer bude priťahovať slepúchov a hady,
- použite blesk, aby ste zmrazili rýchly pohyb plazieho jazyka pri akčných fotografiách,
- vretenice hľadajte na holej zemi a okrajoch lesa,
- špeciálne u plazov sa uistite, že sa im v očiach objavil blesk, ktorý dodá snímke tú správnu atmosféru.