Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Niekoľko otázok pre...

Článok zo sekcie Na Slovensku

obrázokIng. Jaroslava Pokorádiho, člena Poradného zboru pre CITES 1. Je súčasný slovenský zákon o ochrane prírody správnyť

Ja osobne si myslím, že zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý bol platný do 31.12. 2002 mal veľa nesprávnych interpretácií a preto jeho aplikovanie v praxi sa veľa krát veľmi obtiažne realizovalo. Preto je tu novela, resp. nový zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý nadobúda účinnosť od 1.1.2003. Je komplementárny s právom EÚ a aj preto niektoré ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť až po našom vstupe do EÚ. Komplexne ho hodnotím kladne, či sa výklad zákona transformuje v reálnom živote, to ukáže čas.

2. Podľa Vás by mali na teraristických burzách neobmedzene a bez dodržania platných zákonov (doklad o pôvode zvierat, veterinárne potvrdenie a pod.) predávať najrôznejší priekupníci a aj niektorí chovatelia, ktorí tieto doklady nemajúť

Ja som bol vždy a to znamená aj teraz striktne proti takýmto živlom. Na druhej strane si úprimne vážim chovateľov, ktorí dávajú svojim chovancom maximum, chovajú ich v zmysle platných zákonov a potom svoje odchovy ponúkajú na takýchto burzách. Je ich však málo a niekedy mám pocit, že tých pseudo (priekupníkov a špekulantov) je čoraz viac. To, že sa takéto „nepapierové“ zvieratá objavujú na burzách po celom Slovensku vidím hlavne v neadekvátnom záujme štátnych orgánov ochrany prírody chodiť na takéto zvody zvierat a vykonávať si svoju povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona.

3. Čo si myslíte o veterinárnom potvrdení o zdravotnom stave zvierat, ktoré by mal mať každý predajca na teraristickej burze k dispozíciiť

Vyplýva to priamo zo zákona o ochrane zvierat, ktorý nahradí od 1.1.2003 zákon o veterinárnej starostlivosti. Podľa môjho názoru a myslím si, že je to logické, ak predávam alebo vystavujem zvieratá (hlavne stavovce) musím mať potvrdenie o zdravotnom stave zvierat a to aktuálne. Prečo by to malo byť inak ako napr. na výstave psov alebo mačiek, kde do výstavnej miestnosti vpustí veterinár len zvieratá, ktoré on sám klinicky vyšetrí a ktoré majú potrebné doklady o zaočkovaní.

4. Podľa Vášho názoru je kontrola pracovníkov SIŽP a členov Poradného zboru pre CITES na burzách opodstatnenáť

Áno, myslím si, že je. Čiastočne som odpovedal v otázke č. 2 a dokonca si myslím, že aj okresné úrady by mali dohliadať nad teraristickými burzami v súčinnosti s okresnou veterinárnou a potravinovou správou. Tvrdenia, že na burzách sa nelegálne obchody nerobia, je výmysel! Možno nie sú v takom rozsahu ako niekde v „sklade“ či obchode, ale nečinnosť inšpekcie ŽP a okresných úradov mi pripadá úbohá. Tých dôvodov prečo, je určite dosť, ale pokiaľ ja viem inšpekcia nevykonala kontroly „najsilnejších“ búrz už vyše štyroch rokov! Žiaľ, na burzách ponuka zvierat bez preukazov o pôvode a bez nezameniteľného označenia stále pretrváva a čo je najhoršie, sú ponúkané prostým ľuďom, ktorí ich kupujú svojim deťom. Takto nám vznikajú ďalšie protizákonne chovy a všetka snaha mať na Slovensku poriadok je zase na začiatku.

5. Ste zástancom toho názoru, že chovatelia skutočne podporujú pašeráctvoť

Chovatelia, ktorí svoje zvieratá chovajú v zmysle zákonov určite nie, našťastie som optimista, pretože poznám aj takých. A na nich treba stavať zdravý základ a nie na obchodníkoch a pašerákoch.

6. Napriek tomu, že bol u nás prijatý zákon proti týraniu zvierat, naďalej sa pokračuje v devenomizovaní jedovatých hadov. Čo si o tom myslíteť

Štátna veterinárna a potravinová správa SR sa jasne vyjadrila v tom, že odstraňovanie jedových žliaz a iných súčastí jedového aparátu je protizákonné a ak pretrváva je namieste informovať príslušnú RVPS a policajné orgány. Ak tento úkon vykonáva veterinárny lekár, hrozí mu odobratie licencie a trestnoprávna zodpovednosť. Je to samozrejme zásah do zvieraťa, ktorý ja odsudzujem. Pokiaľ to niekoho núti vykonávať žena, nech si nájde inú alebo nech chová pestrofarebné užovky napr. z rodu Lampropeltis.

7. V poslednom čase sa čoraz častejšie ozývajú hlasy chovateľov, ale aj obchodníkov pre okamžitú zmenu legislatívy zákona o chove chránených a ohrozených živočíchov a rastlín. Jedna strana tvrdí, že je tento zákon zbytočne prísny, druhá je opačného názoru. Aký je Váš osobný názor ť

Ja si osobne myslím, že tento zákon spĺňa to, čo momentálne Slovensko potrebuje. Na to, aká sme malá krajina je u nás dosť veľa špekulantov, ktorí sú zapletení v medzinárodnej sieti pašerákov. Každý, kto vie čítať si vie zrátať koľko slovenských občanov (viacerí sú uznávaní chovatelia) bolo prichytených s kontrabandom zvierat, poniektorí doteraz sedia vo väzení v daných krajinách. Práve preto a taktiež pre zosúladenie s právom EÚ vznikol tento zákon. V jeho podstate je vysoko hodnotený aj monitorovacími svetovými organizáciami pre kontrolu celosvetového obchodu so zvieratami, ako napr. Traffic. Každý zákon sa však nerodí dokonalý hneď na prvý krát a nie je tomu ani v tomto zákone. Preto aj tento zákon má malé nedostatky, tie sa však umnou konfrontáciou názorov dajú odstrániť. Myslím si však, že ide skôr o „kozmetické“ úpravy, s podstatou zákona sa plne zhodujem.

8. Zákon NR SR č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, o. i. obsahuje aj novú kategorizáciu živočíchov. Do skupiny B bola prekvapujúco zaradená vodná korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta elegans), ktorá patrí medzi najčastejšie chované druhy korytnačiek na Slovensku. Prečo sa tak stalo, a čo z toho vyplýva pre chovateľov vlastniacich tento druhť

Podľa môjho názoru sa tak stalo preto, že túto korytnačku chránia aj právne predpisy EÚ, nie však preto, že je ohrozená ale preto, aby sa EÚ chránila pred jej nadmerným dovozom. Keďže táto korytnačka nebola zaradená medzi výnimky, bolo potrebné ju prihlásiť na okresnom úrade odbor ŽP a pokiaľ má daný exemplár viac ako 10 cm dĺžky plastrónu je taktiež nevyhnutné nezameniteľne ju označiť (mikročip). Okresný úrad vám potom vydá preukaz o pôvode s pôvodom N, čo znamená, že daný druh je u nás chránený od účinnosti zákona, t. j. 1. 7. 2002. Potom postupuje rovnako ako pri ostatných chránených stavovcov a to, že si založí druhovú kartu, ktorú mu zaevidujú na OÚ. Vyzerá to neprehľadne, ale celá táto procedúra je vecou dvoch návštev OÚ a vaše zviera máte v legálnej držbe. Omnoho viac sa nachodíte, ak si idete prihlásiť napr. auto a to nehovorím o tom, že auto nie je chránený druh.

Zhováral sa Štefan Čambal, VIVARISTA.sk



ToPaS | 22.8.2007 20:11 | 0 komentárov | 4507x


Dátum: 17.9.2019 18:54:31
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/174