Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Amadina Gouldovej - klenot medzi exotickým vtáctvom

Článok zo sekcie Žabčonoviny

obrázok (Chloebia gouldiae)
Anglicky: Gouldian Finch
Nemecky: Gouldamadine

Pôvod:
Táto nádherne sfarbená amadina je rozšírená v severnej tropickej Austrálii s výnimkou Yorského polostrova. Ich biotopom sú nekonečné savany od severozápadného pobrežia po severovýchodné až na juh kontinentu.
Amadinu Gouldovej objavil a vedecky popísal známy maliar a cestovateľ John Gould, ktorý ju taktiež pomenoval na počesť svojej manželky, (Amadina pani Gouldovej), ktorá ho doprevádzala na jeho objavných cestách po Austrálii v roku 1838 až 1841. Amadina Gouldovej však bola prvý krát identifikovaná ešte v roku 1833, kedy sa dvom členom francúzskej výpravy Hombronovi a Jacquinotovi ju podarilo nájsť. Vtedy odchytili trojicu červenohlavých vtákov a usmrtili ich pre dokumentačné ciele. Je zaujímavé, že nepozorovali inak sfarbených jedincov (predovšetkým hlavovej časti) a ani odhaliť tajomstvá spôsobu života v prírode.
Do Európy boli prvý krát dovezené v roku 1887 zhruba 54 rokov po ich objave. V roku 1896 sa uskutočnil dovoz vtákov do Nemecka a o niekoľko rokov neskôr aj do Francúzska. Boli to však len červenohlavé a čiernohlavé jedince. Prvé žltohlavé vtáky sa v importoch objavili až v roku 1915.

Vek:
Amadina Gouldovej sa dožíva v priemere 7 rokov.

Charakteristika druhu:
Vo svojej domovine sa tieto astrildy vyskytujú tam, kde sa denná teplota pohybuje v rozmedzí 40 - 45º C a v noci neklesá pod 20º C. Teplota počas obdobia dažďov je okolo 30º C. Aj toto velké teplotné rozpätie predurčuje amadinu Gouldovej na chov v panelákoch, kde je prostredie, ktoré sa ukazuje pre nich ako vyhovujúce (teplota prostredia 20-25º C, sucho a relatívna vlhkosť 45-60%).

Náročnosť:
Skúsenosti mnohých chovateľov nemôžu jednoznačne povedať, že ide o ľahko chovateľný druh astrilda. Naopak, nemožno ju pokladať ale ani za veľmi náročný druh. Napriek tomu sa však jej chov neodporúča pre úplných začiatočníkov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s chovom vtáčikov.

Znášanlivosť:
Amadiny Gouldovej sú veľmi aktívne, chovné zariadenie preliezajú celý deň, naopak sú veľmi tiché a opatrné. Časom si však na chovateľa privyknú a neplašia sa v jeho prítomnosti pri kŕmení alebo kontrole hniezdnych búdok. Zároveň sú to vtáčiky veľmi zvedavé a spoločenské. Preto ich možno odporučiť na skupinový chov, alebo chov s inými menej agresívními astrildami. Ich veľmi obĺubenou činnosťou je kúpanie a čistenie peria im dokáže zabrať desiatky minút.

Rozlišovanie pohlavia:
Rozpoznávame tri základné formy, ktoré boli v minulosti považované za samostatné druhy a to čiernohlavú, červenohlavú a žltohlavú. Rozdieľ medzi pohlaviami poznať jednoznačne. Netreba čakať na spev samčeka. Samičky mávajú spravidla matnejšie perie ako samčekovia a v období hniezdenia im černie zobáčik. U samčeka sú dve prostredné chvostové pierka o niečo dlhšie ako u samičky.

Chovné zariadenie:
Vhodný je klietkový chov v klietkach debnového typu. Menej už možno odporučiť celokovové klietky, kde by vtáčiky nemali dostatok kľudu a súkromia. V klietkach debnového typu sa cítia bezpečnejšie a nedochádza tak často k ich preľakaniu a plašeniu. Rozmery takýchto klietok by mali byť minimálne 50 cm x 40 cm x 30 cm (šxvxh). Vybavenie týchto klietok nemusí byť náročné a môže sa tu uplatniť chovatelov cit. Bidielka doporučujem rôznej veľkosti (hrúbky) a ideálne by bolo aj iného sklonu. Hlavne majme vždy na mysli to, aby vtáčikovia mohli dosadať na ne pod iným uhlom a s rôznym priemerom úchopu bidielka. Chovatelia odporúčajú odoberať kúpelničku po okúpaní vtákov, lebo po zašpinení vody sú to vtáčiky veľmi chúlostivé na črevné choroby a katary.

Potrava:
Na kŕmenie podávame zmes pre drobné exoty (hotové zmesi napr.: od firmy Versele-Laga, Witte Molen, apod.), trávne semená. V obľube, tak ako u všetkých astrildovitých majú predovšetkým drobné druhy zrnín ako napríklad senegalské proso v klasoch. V dobe hniezdenia podávame vaječnú miešanku (dajú sa kúpiť aj hotové zmesi napr.: od firmy Orlux, CéDé, a pod.), predklíčené semená. Je dôležité a potrebné zaistiť dostatočný prísun vápniku, buď prostredníctvom drvených vaječných škrupín, sépiových kostí (nastrkaných), prípadne nejakého vitamínového prípravku (napr.: Calci-Lux od firmy Orlux). Jedálniček môžeme doplniť a spestriť o zelené krmivo, ovocie alebo zeleninu. Vtáčikom treba ponúknuť ku konzumácii aj krmivá živočíšneho pôvodu a to hlavne mravčie kukly (pozor na naše chránené druhy mravcov!). Ďalšou neodlučnou súčasťou je grit a piesok pre dobré trávenie. Na podporu ich zdravia je potrebné používať rôzne vitamínové preparáty.

Hniezdenie:
Amadina Gouldová hniezdi v búdkach (12 x 12 x 15 cm - polootvorených alebo s vletovým otvorom cca 5 - 6 cm). V prírode si hniezdo nestavia, ale zväčša obsadzuje opustené hniezda papagájov a pod. Hniezdo iba upravia, vystelú hniezdnu kotlinku perím, či jemnou trávou alebo sisalovými vláknami, chlpmi. Znáška pozostáva zo 4 až 6 vajíčok, ktoré zahrievajú 14 až 16 dní striedavo obaja rodičia. Mladé majú spočiatku ružovú až oranžovú farbu a sú úplne holé. V kútikoch zobáčikov majú svietivo modré pupily, ktoré sú akýmsi vodítkom pre rodičov, aby ich dokázali i v temne hniezda nakŕmiť. Vo veku 22 až 24 dní opúšťajú mladé hniezdo a za ďalších 14 dní sú úplne samostatné.

Pozn.: U Amadín Gouldových sa môžu objaviť nepríjemní roztoči v dýchacích cestách. Je to roztoč- Sternostoma tracheacolum a parazituje dýchaciu trubicu. Postihnuté jedince prskajú, kýchajú, majú výtok z nosu a ťažko dýchajú. Takého jedinca musíme okamžite odchytiť a premiestniť do osobitej klietky.



Šéfredaktor | 30.12.2010 23:06 | 1 komentár | 8359x


Dátum: 29.3.2024 16:44:24
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/1734