O prejavoch thananózy ako obrane pri bezprostrednom ohrození sa toho v literatúre opísalo dosť. Je potvrdená aj u našej užovky obyčajnej (Natrix natrix) aj u užovky fŕkanej (Natrix tessellata). Do tvaru lopty sa pri nebezpečí zmotá (aj keď nie vždy) i pytón kráľovský (Python regius), Charina bottae, Lichanura roseofusca, Calabaria reinhardti, Eunectes murinus, Blanus cinereus, rod Bungarus, Corallus enydris a bola dokonca zaznamenaná aj u Candoia aspera (Kreutz, 1989).
Thananózu som vo svojom chove zaznamenal aj u ďalšieho druhu hada Candoia carinata paulsoni. Chovný dospelý pár pôvodom z odchytu v prírode (Šalamúnove ostrovy) som získal v roku 1997.
V roku 2000 mi samička potratila 16 vyvinutých mláďat vplyvom nečakaného niekoľkodňového výpadku elektrického prúdu v čase mojej neprítomnosti.
Thananózu som u tohoto páru spozoroval až v roku 2001, kedy menší samček bezprostredne pri odchyte a manipulácii rýchlym trhnutím hlavy ju zaklonil dozadu, pričom vystavil spodnú zraniteľnú časť hlavy – hrdlo. Jeho telo stuhlo, pričom mierne zmenil sfarbenie vrchnej časti tela. To nadobudlo bezprostredne po prejave thananózy tmavé sfarbenie, ktorému predchádzala svetlá farba. Jazyk samček mierne vyplazil a oči zostali zaliate krvou. Toto celé trvalo u cca.50 cm veľkého samčeka asi 2 – 3 minúty.
Napriek tomu, že “nebezpečenstvo” v podobe držania v ruke nepominulo, samček prestal prejavovať thananózu po uplynutí už spomenutého časového úseku.
Oveľa robustnejšia a väčšia dospelá samička, ktorá bola na rozdiel od mierneho samčeka pomerne agresívna, do stavu thananózy nikdy neupadla.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk