Vedecká klasifikácia:Animalia
Chordata
Reptilia
Squamata
Serpentes
Elapidae
Dendroaspis
D.viridis
Dendroaspis viridis
(Hallowell, 1844)
Popis:
Má mierne slabší jed než napr. mamba čierna, ale i tak disponuje fatálnou dávkou pre dospelého človeka.
Ide o arborikolný druh.
Dendroaspis viridis dosahuje veľkosť približne 1,5 až 2,7 m, ale zaznamenali sa jedince veľké už i 3 m.
Tento druh možno nájsť v tropických lesoch v západnej časti Afriky. Obývá galériové lesy, stromové a krovinaté savany.
Svojím sfarbením je to elegantný had, pričom sa sfarbenie pohybuje od zeleno - žltej, cez olivovo zelené, smaragdovo zelené, ale niektoré jedince môžu byť modré alebo žlto modré. Šupiny sú ohraničené čiernym okrajom, takže vyvolávajú dojem mriežkovania. Štítky na hlave a šupiny na chvoste sú čierno lemované. Oči sú hnedé. Brucho je svetlo zelené.
Je to druh hada aktívny cez deň.
V teráriu sa s ním možno stretnúť menej často než ako s inými príbuznými druhmi mámb, hoc medzi teraristami si získal svojou menšou agreisvitou značnú váhu popularity. Napriek tomu ale nemožno zabúdať na fakt, že ide o vysoko jedovatý druh hada, ktorý si vyžaduje veľa skúsenosti zo strany teraristu.
Dendroaspis viridis sa v teráriu dožíva aj 15 rokov, samozrejme za chovu vo vyhovujúcich podmienkach.
Terárium:
Terárium na jej chov by malo byť 100 % zabezpečené. Zámok je nutnosťou, napriek tomu sú odporúčané ďalšie poistky, že sa had nikdy nedostane sám z neho.
Netreba zabudnúť, že tento druh dosahuje pomerne veľké rozmery a tak ani jeho ubikácia by nemala byť príliš malá.
Kedže ide o stromový druh, je potrebné veľké terárium vybaviť s množstvom konárov. Do terária možno umiestniť aj živé či umelé rastliny, had sa bude cítiť aj vďaka nim bezpečnejšie a bude menej stresovaný.
V teráriu nesmie chýbať ani nádržka s vodou, no terárium i rastliny pravidelne rosíme. Nezabudneme sa úkryty, ktoré sú pomerne hojne využívané a poskytujú hadovi pocit bezpečia. Ak potrebujeme v teráriu s čímkoľvek manipulovať, stačí, ak hadovi v úkryte (napr. búdke) zakryjeme vstupný otvor a môžeme bezpečne siahnuť do terária.
Ako substrát možno na dno terária použiť mix rašeliny a stromovej kôry, i opadaného lístia.
Teplota:
26 až 31 ° C, s primeraným poklesom cez noc.
Vlhkosť:
Vhodná vlhkosť sa pohybuje okolo 70-80 %. Vlhkosť udržiava častým postrekom.
Svetlo:
Mamba je aktívna predovšetkým cez deň. Vzhľadom k tomu možno UV spektrum doporučiť.
Počas letného obdobia sa odporúča osvetľovať terárium 12 hodín denne, v zime 10 hodín.
Mamby sa veľmi radi vyhrievajú aj v lúčoch prirodzeného slnka.
Potrava:
Dendroaspis viridis loví rôzne druhy vtákov, hlodavce, jaštery primeranej veľkosti. Pri chovu v teráriu si vystačíme aj kŕmnymi myšmi i potkanmi. Prijmú ako živú, tak aj usmrtenú predloženú potravu.
Potravu predkladáme pomerne často, keďže jej metabolizmus je veľmi rýchly.
Povaha:
V porovnaní s inými príslušníkmi rodu je mamba zelená relatívne pokojný druh. Zriedkakedy ho možno vyprovokovať k útoku, v prípade ohrozenia skôr sa odplazí. Jej pokojnú povahu však nikdy nemožno podceniť!
Mamba zelená je druhom veľmi zvedavým, ktorý so zodvihnutou hlavou rád sleduje dianie v blízkosti jej ubikácie.
Rozmnožovanie:
Dendroaspis viridis znáša 6-14 vajec.
Po 90 až 104 dňoch sa z nich liahnu mláďatá o veľkosti 35-45 cm. Po 9 až 11 dňoch sa prvý krát zvliekajú.
Toxicita:
Jed je neurotoxický. Jed mamby zelenej je složený z viacero zložiek a je veľmi prudký. Prevládajú už spomenuté neurotoxíny, ktoré pôsobia na mozgové centrá nervového systému. Ďalšie zložky sú hemolyzíny, ktoré rozkladajú červené krvinky a antikoaguliny spomaľujúce zrážanie krvi.
Jej jedové zuby sú pevné a nesklápajú sa ako u vretenicovitých hadov a nazývajú sa Proteroglypha. Sú to silno rýhované jedové zuby umiestené v prednej časti hornej čeľusti. Hlboká rýha je zo strán spojená v akýsi zvar a tvorí tak kanálik, ktorým po uhryznutí prúdi jed.
Text: Štefan Čambal
Foto: Nikola Grmanová