S anglickým súhrnom Grammostola "rosea" je medzi širokou vrstvou teraristov veľmi známy a v nedávnej minulosti bol aj často chovaný druh, pričom bol pre vedu prakticky objavený len nedávno. Mnoho chovateľov ho chovalo vo svojich nádržiach aj bez toho, aby o tom čo i len vedeli.Grammostola cala (Chamberin, 1917), Grammostola spatulata (Chambridge, 1997), Grammostola kochii (Pocock, 1899), Grammostola argentinensis (Strand, 1907), Phrixotrichus sp., Phrixotrichus roseus, Phrixotrichus chilensis - tak to je iba niekoľko názvov pre tohoto pavúka.
Pred niekoľkými rokmi trend premenovávania došiel až tak ďaleko, že poniektorí chovatelia začali v praxi používať rodový názov Euathlus. A zmätok, ktorý v podstate trvá doposiaľ, bol a je dokonalý...
Problém nastal ešte v čase jeho objavenia, kedy bol tento druh pokladaný za viacero druhov pavúkov. A treba uviesť, že mu to zostalo doposiaľ. Značný zmätok v názvosloví spôsobili predovšetkým odborníci cez systematiku, ale aj obchodníci a priekupníci so živočíchmi, ktorí v honbe za pestrou ponukou si vymysleli mnohé z týchto názvov a jeden druh pavúka začali ponúkať pod niekoľkými názvami.
V súčasnosti sú názvy ako Grammostola spatulata, Grammostola cala, Grammostola kochii a Grammostola argentinensis považované za neplatné. Názvami Grammostola spatulata a G. cala sa označovali dve celkom konkrétne od seba nie príliš vzdialené populácie. V posledných rokoch sa na trhu objavil iný druh Grammostola porteri(Mello-Leitão, 1936), ktorý by sa mal od skutočnej G.rosea odlišovať iba červeno sfarbeným karapaxom. Potvrdili mi to kolegovia pp.Levko a Duda, ktorí vychádzajú nielen zo zahraničných odborných prác, ale majú osobné skúsenosti s oboma druhmi. Podľa nich pravá G.rosea je celá (nielen karapax) červená. Teda jedince, ktoré boli ešte donedávna označované ako RF - red form (alebo red color form - RCF), by mali predstavovať pravú G.rosea. Poniektorí systematici ale toto "rozdelenie" vôbec nepodporujú. Netreba ale zabudnúť na skutočnosť, že rod Grammostola je rodom veľmi komplikovaným, pričom zahŕňa veľké a pritom veľmi variabilné pavúky čo do farby, telesných proporcií, ale aj samotným tvarom spermatéky u samíc sa od seba líšiacim. Jedno je ale isté už teraz: Grammostola rosea nám časom isto pripraví nejedno prekvapenie.
Grammostola (cf.?) rosea, mladá samička (determinácia: Levko, Duda)
Grammostola (cf.?) rosea (red form), mladý jedinec. Ide o "pravú" G.rosea alebo o odlišný druh rodu?
Grammostola predávaná ako G.porteri, subadultná samička
Grammostola predávaná ako G.porteri, adultná samička (determinácia: Levko, Duda)
Tento rod obsahuje zatiaľ 16 druhov, ktoré nájdeme od pralesov až po polopúšte strednej časti Južnej Ameriky. Tým pádom sa v rámci jediného rodu vytvorili najrozličnejšie špecializácie na dané biotopy.
Grammostola rosea je horským druhom, ktorý obýva Chile, Argentínu a Bolíviu. Táto skutočnosť sa odzkradľuje aj na jeho spôsobe života.
Veľká väčšina chovateľov, ktorí majú tento druh po prvý krát vo svojom chove sa pozastavuje nad pomalým niekoľkoročným rastom a dospievaní do konečnej dospelosti. Tú dosahuje až vo veľkosti 6-7 cm pri rozpätí končatín do 15 cm.
Grammostola cf. rosea Tento jedinec, ak by patril k druhu Grammostola rosea, by mal mať celé telo, vrátane karapaxu, červené. Jeho karapax je ale hnedastý a to na tento druh akosi nesedí, hoci literatúra určité mierne odlišnosti v sfarbení pripúšťa. O aký druh teda ide (Grammostola porteri?)?
Rozlíšiť pohlavie u dospelých jedincov nie je ťažké, samce majú na prvom páre končatín tibiálne háky a na konci makadiel bulby. Samička je popri tomu oveľa robustnejšie stavaná s relatívne kratšími končatinami. Sfarbením sú si obe pohlavia podobné.
Grammostola (cf.?) rosea juvenil
Na chov nie je tento druh náročný. Svoju prvú samičku som získal 21.1.1997 výmenou ako celkom maličkého pavúčika v druhom zvleku. Umiestnil som ju do priehľadnej „filmovky“, kde na dne bola väčšia vrstva mierne vlhkého lignocelu. Tu si vytvorila sieť podzemných úkrytov, v ktorých trávila prevažnú časť dňa.
Ako potravu som jej pravidelne predkladal usmrtených malých svrčkov domácich, rôzne malé druhy švábov (nymfy napr. Nauphoeta cinerea, Phoettalia pallida), muchy, nakrájané červy Tenebrio molitor a Zophobas morio, v lete som jej jedálniček občas spestril nasmýkaným hmyzom. Napriek tomu, že potravu samička prijímala (mnoho chovateľov má skúsenosti s tým, že im tento druh dobrovoľne hladuje aj viac než 7 mesiacov), dlho som čakal na jej ďalšie zvliekanie a rast. To nasledovalo až 13.9.1997, ďalšie 1.2.1998, 15.10.1998. Pri takomto tempe rastu samička pohlavne dospela až nečakane neskoro: 27.10.2001.
Grammostola porteri ?
Všimnime si u tohto jedinca tmavo sfarbený karapax. Podľa terajšieho názoru by malo ísť o práve tento druh
Tomuto jedincovi som zariadil terárium o veľkosti 50x30x20 cm (d x š x v) s asi 5 cm vysokou vrstvou mierne vlhkého lignocelu a kus stočenej stromovej kôry ako úkryt. Nechýba ani plytká miska s čerstvou vodou. Teplotu udržujem v rozpätí 23 až 27 st., s miernym nočným poklesom až na 20 st. V zimnom období je teplota o niečo nižšia a nočný pokles je ešte výraznejší. Zdá sa, že takýto výrazný teplotný pokles tomuto jedincovi neprekáža.
Samička sa najčastejšie zdržuje pod stočenou kôrou, ale nie je ničím neobvyklým ju cez deň zazrieť vyhrievať sa na priamom slnku, ktoré dopadá do inak chladnej chodby, kde mám časť terárií. V noci často prechádza celou svojou ubikáciou a hľadá si potravu. Po tej je ochotná kedykoľvek skočiť a zabiť ju svojimi pomerne veľkými chelicerami.
Jed tohto druhu podľa všetkého nie je príliš účinný, pretože na teplokrvné živočíchy (napr. pokusne predložené myšie holiatko) nepôsobil ani po niekoľkých minútach. Grammostola rosea je mierny druh pavúka. Samička pri manipulácii (napr. fotografovanie či úprava a čistenie ubikácie) sa občas snaží vykopávať zadnými končatinami pŕhlivé chĺpky zo svojho zadočku, ale mal som možnosť vidieť a chovať jedince, ktoré boli až neuveriteľne agresívne a pri akejkoľvek manipulácii v ich ubikácii neváhali napadnúť roztvorenými chelicerami ruku chovateľa. Niekoľko prípadov uhryznutia týmito pavúkmi skončilo s lokálnym opuchom, ktorý sprevádzala prekvapujúco výrazná bolesť na mieste uhryznutia. Jed svojím zložením totiž pôsobí na rozpad svalových buniek.
Grammostola (cf.?) rosea, mladá samička
K chovu Grammostola "rosea" a celému rodu Grammostola som sa vrátil až neskôr, kedy mi do chovu pribudla samička v 11.zvleku. Umiestnil som ju do primerane veľkej plastovej dózy, kde zariadenie tvorí 5-7 cm vrstva mierne vlhkého lignocelu, prepolený kus plastového kvetináča ako úkryt a miska s vodou. Jej okolie vlhčím občasným preliatím misky s vodou. Je umiestnená do chodby s dennou teplotou 23-25 st.C s nočným poklesom až k 20 st.C. V rovnakých alebo veľmi podobných podmienkach chovám všetky jedince tohto "druhu".
Tento jedinec by mal patriť k druhu Grammostola porteri(Mello-Leitão, 1936) /determinoval Levko, 2020/, hoci v nedávnej minulosti bol tiež radený k druhu G.rosea
Summary:
Mountain spider Grammostola rosea (Walckenaer, 1837) in terrarium. Grammostola spatulata (Chambridge, 1997), Grammostola kochii (Pocock, 1899), Grammostola argentinensis (Strand, 1907), Phrixotrichus sp., Phrixotrichus roseus, Phrixotrichus chilensis - a few names for this type of spider. The author´s female inhabits a 50 x 30 x 20 cm terrarium with a 5 cm high lay of lignocel. A piece of twisted bark gives a shelter for it. Temperature 23 - 27°C.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk