Nedostatok potravy to však nebol Vedci doteraz predpokladali, že podstatným faktorom, prečo praveké obojživelníky sa rozhodli vystúpiť na súš, bol nedostatok ich prirodzenej potravy vo vodnom prostredí. Ako sa tak zdá, a najnošie zistenia to len podporujú, nebol "kameň úrazu" len v potrave.Obojživelníky, ktoré obývali Severnú Ameriku pred 300 miliónmi rokov, museli vyjsť na súš. Či chceli, alebo nie. Prudká zmena vtedajšieho klimatu ich nemilosrdne vyhnala z vody. Iné im nezostávalo, ako prispôsobiť sa životu na súši.
Zatiaľ najstaršieho suchozemského zástupcu pravekých obojživelníkov popísali paleontológovia z Ameriky.
V roku 2004 v blízkosti medzinárodného letiska v Pittsburghu v Pensylvánii objavil amatérsky hľadač lebku pravekého obojživelníka. Lebka dlhá 11,5 cm na rozdieľ od mnohých iných fosilií však nebola rozdrvená medzi vrstvami hornín a zachovala si svoju trojdimenzionálnu štruktúru. Výskum unikátnej fosílie teraz dokončili paleontológovia z Carnegie Museum of Natural History. Lebka je stará asi 300 miliónov rokov a patrí doteraz neznámemu druhu dravého obojživelníka, ktorý dostal názov Fedexia striegeli.
Rod Fedexia reprezentuje skupinu vymrelých obojživelníkov Trematopidae, ktorá žila asi 70 miliónov rokov predtým, než sa objavili prvé dinosauri. Na rozdieľ od skorších pravekých obojživelníkov, ktorí vodu až tak často neopúšťali, boli tieto zvieratá prevažne suchozemské a do vody sa podľa všetkého vracali len pri párení a kladení vajíčok.
Vrstva, v ktorej sa lebka Fedexia našla, je ale o 20 miliónov rokov staršia než miesta nálezov iných obojživelníkov zo skupiny Trematopidae. K ich expanzii na súš teda došlo omnoho skôr, než sa pôvodne predpokladalo.
Evolučný úspech (i keď len dočasný) tejto skupiny obojživelníkov paleontológovia pričítajú zmene klimatu. V dobe, kedy sa lebka Fedexia uložila do mäkkého sedimentu, sa dnešná Pensylvánia nachádzala neďaleko rovníku a jej klima prechádzalo obdobím zmien. Dažďov, ktoré napĺňali svojou vodou jazierka a močiare plné obojživelníkov (budúce ložiská uhlia), začalo byť nedostatok a krajina postupne vysychala a oteplovala sa. Mnoho rastlinných druhov vyhynulo a obojživelníky boli tak prinútené vystúpiť z vody na súš a prispôsobiť sa terestrickému spôsobu života. Veľké množstvo suchozemských obojživelníkov na fosílnom zázname ukazuje, že práve klimatická zmena bola pred 300 miliony rokov hlavnou hnacou silou evolúcie severoamerických obojživelníkov.
Zdroj: ScienceDaily
Ilustračné foto: VIVARISTA.sk (šč)