Atlas Niekedy ešte radený do pôvodného rodu Hyla.Zoologické členenie:
Animalia
Chordata
Vertebrata
Amphibia
Anura
Hylidae
Osteopilus
Osteopilus septentrionalis
Osteopilus zahrňuje druhy:
O. brunneus
O. septentrionalis
O. dominicensis
Synonymá:
Hyla lesueurii Bory de Saint-Vincent, 1828
Hyla sueurii — Bory de Saint-Vincent, 1831
Dendrohyas septentrionalis Tschudi, 1838
Trachycephalus marmoratus Duméril and Bibron, 1841
Trachycephalus insulsus Cope, 1863
Trachycephalus wrightii Cope, 1863
Trachycephalus septentrionalis — Barbour, 1904
Hyla schebestana Werner, 1917
Hyla microterodisca Werner, 1921
Hyla dominicensis septentrionalis — Mertens, 1938
Hyla insulsa — Mittleman, 1950
Hyla dominicensis insulsa — Mittleman, 1950
Osteopilus septentrionalis — Trueb and Tyler, 1974
Poddruhy: Podľa všetkého nie sú popísané žiadne poddruhy.
Rozšírenie: Rosnička kubánska, ako jej názov už naznačuje, pochádza z Kuby, no postupne sa prostredníctvom lodnej či inej dopravy a pričinením človeka rozšírila na Bahamy, Kajmanské ostrovy, Anguillu, Kostariku, Puerto Rico, Spojené štáty, Britské Panenské ostrovy, Americké Panenské ostrovy i Floridu. Populácie sa našli aj v okolí Jacksonville na východnom pobreží, zasahujú aj na ďaleký sever do Cedar Key či na pobrežie Mexického zálivu. Ich nálezy boli hlásené aj zo štátu Florida, a tiež od pobrežia Georgie a Južnej Karolíny. Literárne údaje uvádzajú populáciu aj na Havaji, ale tam bol tento taxon údajne vyhubený. Je veľmi pravdepodobné, že sa vyskytujú aj na mnohých ďalších, doteraz nepodchytených lokalitách.
Prvé správy o výskyte rosničky kubánskej zo Spojených štátoch pochádzajú z roku 1931 z Key West, aj keď existuje podozrenie, že na túto lokalitu prenikla oveľa skôr. Jej príchod do Spojených štátov bol pravdepodobne náhodný, zrejme sme prenikla ako čierny pasažier v dovoze zeleniny z Kuby. Od začiatku roka 1952 sa Osteopilus septentrionalis objavila na pevninskej časti Floridy (Miami). Severný rozsah expanzie pokračoval tak, že druh bol potvrdený v súčasnej St. Lucie a Indian River o 20 rokov neskôr. Rozsah expanzie pokračoval na pobreží zálivu Florida tak, že druh bol potvrdený v Neapole roku 1970 a vo Fort Meyers Sanibel Island a na začiatku 1980.
Biotop: Zdržiava sa na konároch stromov – paliem, banánovníkov, na listoch epifytov, v močaristých oblastiach a na okrajoch tropických lesov. Aktívna je za súmraku a v noci, kedy bola zaznamenaná na exponovaných miestach pod nočnými lampami, kde striehla na hmyz. Cez deň odpočíva na vlhkých miestach, trebárs i v blízkosti ľudských obydlí.
Veľkosť: Osteopilus septentrionalis je najväčším zástupcom rodu na Floride, pričom samce dorastajú zvyčajne aj 90 mm a dĺžka tela samice zvyčajne dosahuje 125 mm, pričom maximálna veľkosť je až 140 mm. Tento druh je aj dlhoveký, pričom maximálne dosiahnutý vek sa uvádza 5-10 rokov.
Popis: Hlava je stredne veľká, široká, s výraznými vypuklými očami. Papuľka je zaguľatená. Za zreteľným ušným bubienkom sa stiahne kožný lem. Koža je drsná, bradavičnatá. Konce prstov sa rozširujú do prísavných diskov. Medzi prstami zadných končatín je plávacia blana, ktorá siaha do 2/3 ich dĺžky. Samce majú na prvých prstoch predných končatín černasté páriace mozole a za kútikmi papuľky 2 vonkajšie zvukové bubienky.
Sfarbenie: U tohto druhu je, rovnako ako u ďalších zástupcov tohto rodu, veľmi premenlivé. Sfarbenie môže byť biele, šedé, svetlo hnedé, zelené, alebo hnedej farby, pričom farby sa môžu meniť v závislosti na teplote, psychickom stave daného jedinca a prostredí. Mnohí jedinci majú tmavšie škvrny na chrbte, a niektoré i škvrnité sfarbenie na nohách. U mnohých jedincov je vnútro stehien a ďalších častí končatín, ktoré sú v kľude ukryté pred zrakom, jasne žlté. Má to obranný mechanizmus pri úniku samotného jedinca. Ak rosnička pred predátorom uniká skokom, práve toto obranné sfarbenie ju spraví takmer neviditeľnú, resp. práve toto sfarbenie naruší obrys tela a predátora zmiatnu, čo môže zachrániť život rosničke. V poslednom čase sa v ponukách objavujú aj albinotické jedince.
Terárium: Pre párik nám postačí terárium s veľkou nádobou na vodu alebo akvaterárium o veľkosti napr. 50x60x70 cm, s množstvom konárov a aj voči agresívnemu moču rosničiek odolných rastlín (môžu byť aj umelé). Na dno môžeme umiestniť vrstvu zeminy s bukovým lístím či lesnú hrabanku. Samozrejmosťou je dostatok úkrytov, kde rosnička kubánska trávi veľkú časť dňa.
Teplota denná 24 – 28 °C, s miernym nočným poklesom. Denne rosíme vlažnou vodou.
Potrava: O. septentrionalis je žravá žaba, ktorá sa nebráni ani kanibalizmu či predačnému tlaku voči iným obojživelníkom. Hmyz a jeho larvy, pavúky, ostatné bezstavovce, jašterice, žaby (zaznamenal sa vysoký predačný tlak na populáciu Hyla cinerea a Hyla squirella) či dokonca aj menšie druhy vtáctva tvoria veľkú časť jej potravy.
Pohlavný dimorfizmus: Predovšetkým vo veľkosti jednotlivých pohlaví. Samec je vzrastovo nápadne menší než oveľa robustnejšia samička. A ako to už u bezchvostých obojživelníkov býva, samec sa ozýva aj hlasom. Ten je variabilne posadený, mierne chrapľavý http://vivarista.sk/zaba.mp3 . Pri chove dvoch a viac samcov je tento hlas mimoriadne silný a niekedy priam neznesiteľný. Je zaujímavé, že pri chove samostatného jedného samca sa ten ozýva skutočne len zriedkavo a pomerne príjemným hlasom (na O.septentrionalis). Na rozdieľ od iných žiab, nedokáže tak ľahko k zvukovému prejavu samca vyprovokovať iný hlasitý zvuk. Bol zaznamenaný slabý hlasový prejav aj u samičky (pri kontakte so samčekom). Nevedno či šlo o prejav jej (ne)vôle.
Ako ďalším pohlavným znakom u samcov sa uvádza aj stmavnutie krku v oblasti ozvučného bubienku a čierny zrohovatelý palec na predných končatiných slúžiaci sa lepšie udržanie na samičke pri kopulácii.
Rozmnožovanie: Obdobie rozmnožovania O. septentrionalis na Floride sa zhoduje s obdobím dažďov, ktoré pretrváva od mája do októbra. Samce začínajú sa ozývať už začiatkom marca a trvá cez celé obdobie rozmnožovania. Párenie dochádza v rybníkoch a pozdĺž okraja jazier, v odvodňovacích priekopách a iných dočasných vodných plochách a bazénoch, cisternách a ďalších vodných plôch vzniknutých vplyvom ľudských aktivít.
Oplodnené vajíčka vďaka svojej hmotnosti majú schopnosť plávať na hladine vôd až do ich vyliahnutia. Samotný počet znesených vajíčok je priamo závislý na veľkosti samice. Aj preto ich počet môže kolísať od 130 do 3000. Veľké samičky môžu produkovať aj viac ako 15 000 vajíčok za celé obdobie rozmnožovania. To podporuje názor, že samičky sa zapájajú do rozmnožovacieho procesu hneď niekoľkokrát za celé obdobie.
Samičky znášajú vajíčka do vody, a to dokonca i brakickej či morskej. Znesené vajíčka merajú asi 3 mm. Z nich sa už za 20 hodín po znesení liahnu žubrienky asi 2 – 4 mm veľké. Od tretieho dňa ich kŕmime Tetraminom, mrazeným špenátom, sušenými krmivami pre akváriové rybky. Žubrienky majú zaoblené telo a na hornej časti tela sú čiernej farby. Mäkké časti tela a chvost sú šedohnedé, s rozptýlenými škvrnkami.
Žubrienky dosiahnu veľkosti 26-32 mm pri metamorfóze, ku ktorej dochádza zvyčajne 27 - 30 deň po vyliahnutí pri teplote 25 - 30 °C. Metamorfované žabky kŕmime drobným hmyzom.
Laboratórne pokusy ukázali, že žubrienky Osteopilus septentrionalis sú konkurencieschopné voči interakcii iných dvoch pôvodných druhov žiab.
Poznámka: Kožný sekrét týchto žiab je dráždivý, a to najmä na vysoko citlivých ľudí.
Vzhľadom k tomu, že moč a slizový sekrét z tela tejto rosničky obsahuje dráždivú látku, ktorá pôsobí veľmi agresívne na kožné oderky a predovšetkým prudko zápalovo reaguje na vtretie do oka. Nasleduje prudká pálčivá a až rezavá bolesť v oku. Bolesť bola pociťovaná predovšetkým v kútikoch oka. Bolesť pôsobila aj pri mechanickom podráždení (trení) postihnutého oka. Nepomáhal ani výplach oka studenou vodou.
Čas: 05,20 hod.: okolie pravého oka je veľmi načervenalé a pociťujem bolesť aj vo viečkach pravého oka. Vzápätí sa stupňuje celková bolesť, pričom ani zatvorené oko netlmí túto akoby pulzujúcu bolesť.
Čas: 05,30 hod.: intenzívna bolesť neustupuje a jej intenzita je rovnaká, ako pri samotnom vtrení kožného sekrétu rosničky do oka.
O 05,40 hod.: celková bolesť konečne ustupuje, pričom v ľavom kútiku pravého oka naďalej pociťujem rezavú bolesť.
O 06,00 hod.: je oko len podráždené, bolesť sa dá zniesť. Pri dotyku sa bolesť opätovne tlmene prejavuje. Pri samotnom podráždení bolo okolie oka a samotné pravé oko podliate krvou, slzilo a bolo opuchnuté.
O 07,25 hod.: bolesť konečne ustúpila úplne.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Názorná ukážka dokonalosti maskovania O.septentrionalis
Sfarbenie ventrálnej strany
Adultný samček
Príklad zariadenia terária pre O. septentrionalis
