Atlas (Testudines, Kinosternidae), (Garmon, 1891)Poddruhy: Kinosternon bauri bauri, Kinosternon bauri palmarum – nie je všetkými herpetológmi prijímaný.
Rozšírenie: Od Floridy po Virgíniu, kde obýva potoky, rieky, rybníky, vodné priekopy a bažinaté oblasti. Uprednostňuje organicky zanesené tmavé vody, kde sú najhojnejšie. Nie je to čisto akvatický druh korytnačky, keďže pomerne veľa času trávi na súši, po ktorej často putuje na iné vhodné lekality (predovšetkým pri ústupe hladiny na pôvodnej lokalite) alebo upadá do aestivácie. Fakt, že sa niektorý príslušník rodu Kinosternidae často zdržuje na súši, je pripisovaný vnútrodruhovej agresivite, no zdá sa, hoc ani K. bauri nie je vôbec mierumilovný druh, že Kinosternon bauri skutočne častejšie než iný zástupca tohto rodu vyhľadáva súš aj za účelom aktívneho slnenia.
Popis: Ide o jeden z najmenších druhov korytnačiek na svete.
Veľkosť: Adultné samičky dosahujú max. veľkosť 12,2 cm, samci sú oveľa menších rozmerov (7,5 cm).
Povaha: Kinosternon bauri, snáď vďaka svojej veľkosti, sa zdá byť neagresívnou, priam až bojazlivou korytnačkou. No opak je pravdou. Po chytení do rúk sa mnou chované jedince (n=5) snažili svojimi pomerne dlhými krkmi dosiahnuť na rušiteľa a uštedriť mu bolestivé uhryznutie. Komplikovaný je spoločný chov viac jedincov, hlavne medzi samcami je zjavná agresivita, ktorá sa môže, no nemusí, objaviť v prípade aj dvoch spoločne chovaných samíc. Zaznamenala sa agresivita aj u samca voči samiciam a dokonca aj u juvenilných až subadultných jedincov. Chov viacero druhov spoločne s K. bauri sa zvyčajne nekončí medzidruhovou/medzirodovou agresivitou.
Sfarbenie: Karapax je čierny až hnedý v rôznych odtieňoch týchto farieb s trojicou pozdĺžnych žlto-oranžových pruhov (subadult ich má oranžové, no juvenilné štádium iba naznačené alebo úplne absentujúce). S vekom tieto pruhy opätovne môžu strácať na svojej intenzite. Plastrón je žltohnedý, u niektorých jedincov s prevahou žltej alebo naopak hnedej či žltohnedej farby s rozdielnym podieľom. Aj u Kinosternon bauri sú prítomné kĺbové spojenia plastrónu, ktorý je opticky rozdelený do troch častí (stred pevný, predná a zadná časť je pohyblivá). Hlava je čierna až tmavohnedá s hneď niekoľkými žltými či žltobielymi pruhmi. Jedna línia pruhu na hlave prechádza cez oko, ďalšie prechádzajú cez hornú čeľusť. Končatiny sú hnedé, no len s jemne naznačenou kresbou alebo úplne bez nej. U juvenilných jedincov tvorí na maske (horná a dolná čeľusť) veľký podieľ svetlá až biela farba, ktorá neskôr mierne stráca na svojej intenzite.
Terárium: Pre chov páru nám postačí nádrž o veľkosti napr. 50 × 40 × 30 cm s výškou hladiny 10-15 (40) cm. Nemožno zabudnúť na súš, na ktorej sa Kinosternon bauri vyhrieva veľmi často a rada. Bez možnosti vyliezť na ňu hrozí veľké riziko utopenia korytnačky. Samozrejmosťou je použitie buď vnútorného alebo vonkajšieho akvarijného filtra, termostatového ohrievača a takisto úkrytov – či už pod vodnou hladinou alebo priamo na súši (napr. prevrátený a upravený kokosový orech, na ktorom sa radi vyhrievajú). Teplota vody i vzduchu by mala byť v rozmedzí 26 - 28 °C, v noci zníženie na až 12 – 15 °C (zdá sa to byť prudké zníženie - v mojom chove je pokles teploty na 20 °C a plne postačuje). Osvetlenie volíme radšej nie príliš silné s jasným svetlom. Vhodné by bolo tak nainštalované osvetlenie, ktoré vytvára v nádrži aj tieň.
Potrava: Za potravu tomuto druhu slúžia všetky bezstavovce úmerné k jeho veľkosti (svrčky, šváby, sarančatá...) i chudé mäso, patentky a ryby či holíčatá. Niektorí autori uvádzajú v potrave aj určitý podieľ rastlinnej potravy, ale mnou chované jedince o ňu vôbec neprejavili záujem.
Mláďatám predkladáme potravu denne, obdeň či dvakrát týždenne adultom.
Pohlavný dimorfizmus: U adulta má samec typicky hrubý dlhý chvost, ukončený tŕňom. Literárne pramene tiež uvádzajú ako pohlavný dimorfizmus znak, pri ktorom má byť pancier u samca viac predĺžený, nechty na predných končatinách by mali byť tiež predĺžené. Samec by mal mať na zadných končatinách v oblasti kolien drsné miesta pokryté šupinami, vďaka ktorým si má akt párenia uľahčiť. Je takisto výrazne menší než samička.
Rozmnožovanie: Znášky, ktoré samička odloží dva až trikrát za rok, obsahujú 1 – 4 (5) bieložltých vajíčok. U nich bola zaznamenaná veľkosť 24 (27) – 28 (30) mm a 14 - 16 mm na šírku.
Samičky mnohých druhov korytnačiek, a je tomu tak aj u Kinosternon bauri, majú schopnosť dlhodobého uchovania samčích pohlavných buniek v tzv. spermatékach. Vďaka tomu môže dôjsť k oplodneniu znášky a jej vykladeniu i bez predošlej kopulácie. U Kinosternon bauri bola zaznamenaná oplodnená znáška po 8 mesiacoch chovu bez prítomnosti samca.
V prírode na odloženie znášky vyhlbuje jamky v piesku, rozkladajúcej sa vegetácii, ale našla sa znáška odložená aj v hniezde aligátora severoamerického. Je zaujímavé, že samičky, ktoré sú nútené putovať na veľké vzdialenosti aby odložili svoju znášku, sa často zahrabú pod zem pár metrov od svojho hniezda, a až neskôr po príchode dažďa sa presunú na pôvodnú lokalitu.
Znášku je vhodné inkubovať na vlhkom perlite, pri teplote 26 - 30 °C, vysokej vlhkosti (80 - 95%). Za týchto podmienok sa mláďatá o veľkosti 20 – 25 mm liahnu za 94 – 125 (130) dní.
Niekoľko dní po nakladení znášky (niekedy aj hneď na druhý deň) sa na oplodnenom vajíčku objaví stredový biely pruh, ktorý sa postupom inkubácie rozširuje. Tesne pred samotným liahnutím mláďatka sa však tento pruh stratí. Neoplodnené vajíčko má stále nažltlú farbu.
Čerstvo vyliahnuté jedince je vhodné chovať, kým sa im žĺtkový vak na plastróne nevstrebe, v ubikácii s vodnou hladinou 1 – 2 cm vysokou.
Mláďatá je možné chovať aj spolu až do doby ich adultnosti, no nevyhneme sa, hlavne v čase podania potravy, šarvátkam a vzájomným útokom. Do nich môžu K. bauri vtiahnuť aj iné s nimi chované druhy korytnačiek. U adultov platí zásada, že do jedného terária umiestňujeme len jediného samca a k nemu 2 až 3 samičky. Kinosternon bauri rovnako ako aj ďalší zástupcovia tohto rodu je druh s výraznou vnútrodruhovou agresivitou. Niekedy sa ako vhodný odporúča spoločný chov juvenilov, ale ani to nám nedá záruku, že v dospelosti sa z nich stanú pokojné a vzájomne neagresívne jedince.
Poznámka: Kinosternon bauri je svojou veľkosťou, zvládnuteľnými nárokmi na chov a veľmi zaujímavou etológiou vhodný druh pre chov predovšetkým skúsenejším teraristom. Jediný problém, ktorý môže väčšinu z nich odradiť (a aj odrádza) je vnútrodruhová i medzidruhová agresivita celého komplexu Kinosternidae. Preto je skôr zastúpená v chovoch teraristov špecializujúcich sa na tento nesporne zaujímavý komplex druhov korytnačiek.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Všimnite si výrazné biele sfarbenie čeľustí...
Kinosternon bauri sa rada zdržuje na súši, kde sa v spoločenstve iných príslušníkov svojho druhu vyhrieva