Tím vedcov z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV (CBRB SAV) vypracoval rozsiahlu štúdiu pre potreby Ministerstva životného prostredia SR a Štátnej ochrany prírody SR. Ako informuje Slovenská akadémia vied na svojej webovej stránke, v rámci komplexnej analýzy identifikovali prienikové cesty introdukcie a neúmyselného šírenia inváznych nepôvodných druhov na územie Slovenskej republiky a do oblastí Európskej únie cez Slovensko. Vzhľadom na komplexný charakter témy spolupracovali v tíme aj pracovníci z Ústavu krajinnej ekológie SAV.„Táto analýza umožnila pripraviť návrh akčných plánov na riešenie, identifikovať okruh zodpovedných subjektov, ako aj navrhnúť harmonogram činností a opis opatrení, ktoré bude potrebné prijať pre riešenie problematiky neúmyselnej introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a ich prienikových ciest. Súčasťou návrhov je aj monitoring efektívnosti navrhnutých opatrení a odhad celkovej miery finančného zabezpečenia pre navrhnuté okruhy zodpovedných subjektov,“ vysvetľujú význam analýzy riaditeľky Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV Anna Bérešová a Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová.
Skupina vedcov na čele s Pavlom Mereďom a Dobromilom Galvánkom z CBRB SAV analyzovala celkovo 43 druhov rastlín a 40 druhov živočíchov (z toho 12 druhov cicavcov, päť druhov vtákov, 10 druhov rýb) zahrnutých v európskej i národnej legislatíve.
„Pri každom druhu vedci a vedkyne spracovali jeho rizikovosť odvíjajúcu sa od rizikového skóre druhu pri 44 analyzovaných prienikových cestách. Rizikové skóre druhu vyjadruje pravdepodobnosť škôd, ktoré druh pri zavliekaní danou cestou môže na území spôsobiť. Zahŕňa súčin troch charakteristík – rizika zavlečenia, rizika rozšírenia a rizika lokálnych škôd,“ približuje Pavol Mereďa.
K veľmi rizikovým skupinám neúmyselných introdukcií patria podľa P. Mereďu napríklad úniky z uzavretých priestorov, najmä introdukcia rastlín do súkromných záhrad. Pri tejto ceste je riziko vysadenia a následného splanenia až 36 inváznych druhov rastlín, z toho 23 takých, ktoré sa na Slovensku ešte nevyskytujú, napríklad Acacia saligna (akácia vŕbovitá), Heracleum persicum (boľševník perzský), Myriophyllum aquaticum (stolístok vodný) či Salvinia molesta (salvínia burinná). „Najväčšie riziko škôd na pôvodné druhy by z nich predstavovalo splanenie druhov Humulus scandens (chmeľ japonský), Hydrocotyle ranunculoides (pupkovník iskerníkovitý) či Pueraria montana var. lobata (puerária horská laločnatá),“ spresňuje vedec.
Návrh akčného plánu bol prerokovaný na Ministerstve životného prostredia SR v septembri 2021. Na pracovnom stretnutí sa s materiálmi oboznámili aj zástupcovia ďalších identifikovaných dotknutých subjektov – Štátna ochrana prírody SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo financií SR. Návrh akčného plánu predložia do schvaľovacieho procesu Vlády SR.
il.foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk