Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


V Leviciach odhalili bustu prírodovedca a spisovateľa K. Kittenbergera

Článok zo sekcie Aktuality

obrázok 10.10.2021, v deň 140. výročia narodenia levického rodáka Kálmána Kittenbergera sa uskutočnilo slávnostné odhalenie busty osadenej na ulici, ktorá taktiež nesie meno po tomto cestovateľovi, zoológovi, spisovateľovi a poľovníkovi.

Bustu, ktorú venoval Levickému okrášľovaciemu spolku (LOS) ešte v máji 2018 maďarský sochár Tibor Túri Török, slávnostne odhalili zástupcovia mesta, poslanci Mestského zastupiteľstva v Leviciach, zástupcovia Levického okrášľovacieho spolku, Spolku Reviczky, autor sochy, levického skautského oddielu K.Kittenbegera, tiež zástupcovia partnerského mesta Érd a mesta Nagymaros, kde K.Kittenberger zomrel. Poslanci MsZ v Leviciach aj schválili v rozpočte čiastku potrebnú na stavebné a montážne práce v súvislosti s osadením diela. Osadenie sochy tohto rodáka inicioval zakladateľ Levického okrášľovacieho spolku, niekdajší zástupca primátora Csaba Tolnai, ktorý sa žiaľ ale odhalenia sochy už nedožil.

Kto bol Kálmán Kittenberger?

Kálmán Kittenberger sa narodil v Leviciach 10.10.1881 a tu prežil aj svoje detstvo. Narodil sa v rodine obuvníka a bol najmladší z ôsmich detí. Najprv študoval na gymnáziu, neskôr prestúpil na učiteľskú akadémiu v Leviciach, ktorá už v tom čase bola hlavnou dominantou mesta. Tu jeho smerovanie výrazne ovplyvnil učiteľ prírodovedných predmetov Eugen Kriek, ktorý sa neskôr spolupodieľal na založení múzea v Leviciach a stal prvým správcom jeho zbierky. Kittenberger pokračoval v štúdiách v Budapešti na meštianskej učiteľskej akadémii. Už vtedy sa intenzívne venoval prírodným vedám, bol asistentom preparátora Národného múzea v Budapešti.

Prvýkrát navštívil Afriku v roku 1903 ako 21-ročný, keď dostal ponuku od Národného múzea. Afriku si zamiloval na celý život a vrátil sa sem ešte päťkrát. Strávil tam spolu 16 rokov svojho dobrodružného života. Pred odchodom do Afriky sa dohodol s riaditeľom zoologickej zbierky Národného múzea, že bude pravidelne posielať ulovený a nazbieraný materiál. Až do roku 1914 pravidelne posielal obrovské balíky vypreparovaných živočíchov. Mnohé jeho preparáty nezostali iba v Maďarsku, ale pre zlú finančnú situáciu múzea ich predávali zahraničným inštitúciám. Spolu takto poslal viac ako 60 000 exemplárov africkej fauny. Z toho 3713 stavovcov a okolo 57 000 bezstavovcov. Objavil a zdokumentoval okolo 300 nových druhov živočíchov, ktoré dovtedy neboli známe pre vedu, 40 z nich je pomenovaných práve po ňom. Na konci roku 1919 sa vrátil domov. V roku 1920 prevzal redaktorské miesto poľovníckeho časopisu „Nimród“ a od roku 1929 sa stal aj jeho vydavateľom. V časopise publikoval svoje zážitky z ciest po Afrike. Postupne z dovtedy neznámeho časopisu urobil vzorové periodikum pre iné poľovnícke časopisy v celej Európe. Stal sa mimoriadne populárnym. Rovnako ako aj jeho knihy.

V roku 1927 mu vyšla kniha pod názvom „Moje zberateľstvo a poľovanie v Afrike“, ktorá bola preložená aj do angličtiny a francúzštiny. Jeho druhá kniha „Zmenená Afrika“ uzrela svetlo sveta v roku 1930. O Afrike napísal ešte dve knihy: „Od Kilimandžára k Nagymarosu“ a „Moja posledná africká poľovačka“. Všetky tieto knihy sa stali vo svojej dobe bestsellermi. Vyšli vo viacerých vydaniach, žiaľ ani raz v slovenčine. Po Kittenbergerovej smrti napísal jeho podrobný životopis Fekete István, kde napísal aj také príbehy, ktoré nie sú inde spomenuté. Dokonca Kittenbergerove príbehy dostali aj komixové spracovanie pre najmladšiu generáciu. V tomto roku pri príležitosti k 140. výročia jeho narodenia nakrútili film „Kálmán Kittenberger – Posledná poľovačka“ v hlavnej úlohe s legendárnym maďarským hercom a taktiež poľovníkom Bodrogi Gyulom.

Rodák z Levíc

Na svoje rodné mesto Levice nikdy nezabudol a pravidelne sa vracal na návštevu svojej rodiny. Dokonca niekoľko drobností daroval aj do zbierok Tekovského múzea. Dodnes sa v tamojších prírodovedeckých zbierkach nachádza „Morská huba“ ale aj lebka leva. Ako rarita je v depozitári múzea uložený aj náhrdelník s mušľami, ktorý dostal od jedného z Afrických kmeňov. V odbornej knižnici sa nachádza kniha s jeho osobným venovaním a podpisom. Jeho meno nesie aj miestny oddiel skautov a od r. 2001 aj ulica v centre mesta Levice.

Počas 2. sv. vojny boli niektoré exponáty v Národnom múzeu v Budapešti poškodené. Ďalšie nešťastie postihlo zbierky počas nepokojných udalostí roku 1956, keď veľká časť zbierky zhorela pri požiari prírodovedeckého oddelenia Národného múzea. Aj napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu pomáhal organizovať nové africké expedície, ktorých sa už on nedožil. Zomrel v Nagymarosi 4. januára 1958, kde dodnes stojí dom, v ktorom strávil posledné roky svojho života. Je v ňom zriadená životopisná expozícia. Na jeho počesť tu každoročne organizujú Kittenbergerove dni.



Šéfredaktor | 11.10.2021 10:51 | 0 komentárov | 134x


Dátum: 21.10.2021 03:14:26
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/12336