20 rokov. Je to veľa? Nuž, ako sa to vezme. 20 rokov v živote človeka je pomerne dosť. Málo i veľa. 20 rokov v živote periodika je v tejto po každej stránke neľahkej dobe pomerne dosť. Prečo spomínam číslovku 20? Zámerne. Pred 20 rokmi, presne 11.9.2001 sme s kolegom, grafikom Ľudom oživili spomienku na niekdajší československý titul Vivarista. Ten vychádzal vďaka odbornej komisii pre akvaristiku a teraristiku pri ÚV ČSSCHDZ v 60.rokoch 20.storočia. Vyšlo niekoľko čísiel ako nepravidelný spravodaj pre potrebu miestnych organizácií a jej členov - vivaristov a titul sa vytratil. Redakčná rada v zostave Karel Černý, Hanuš Jaroslav, Niedl Jiří, Polák Karel, Sochor Emil a Vacl Jan ho držala pri živote ako sa len dalo. Keď sa pozrieme do napr. dvojčísla 3-4 zo septembra 1967, ktoré práve držím v rukách, tak obsah vydania bol rozdelený do 4 sekcií: Akvaristika, Teraristika, Správy ornganizačné a Drobné zaujímavosti. Záver patril inzercii.
A čo má tento dobový papierový časopis spoločné s internetovým časopisom Vivarista? Teda okrem názvu? Nuž, pred tými 20.tymi rokmi som sa pokúsil o obnovenie a pokračovanie vo vydávaní daného periodika.
V čase, kedy svet sa ocitol v slzách pre pád dvojičiek v New Yorku a tisíce zbytočne mŕtvych ľudí zahynulo, mi práve kolega, programátor Ľudo predstavil ním navrhovaný internetový časopis zostavený podľa mojich predstáv.
Vtedy sa na titulke objavila fotografia Bitis rhinoceros a po pravej strane zoznam článkov. Nič zložiťé. Jednoduchosť prístupu do obsahu článkov dlho nenechala chladných chalanov - hackerov a na príkaz istého chovateľa, obchodníka a majiteľa iného chovateľského a inzertného webu bol náš Vivarista nútený odolávať napadnutiu. Síce Vivarista mu neodolal a pán podnikateľ sa mi sám pochválil napadnutím časopisu, ale posunulo nás to ďalej. Všetko zlé je na niečo dobré.
Do partie okolo Vivaristu sa pridala dvojica teraristov, medzi nimi aj grafik Michal, ktorý si zobral Vivaristu na "paškál" a dal mu novú tvár. Nebyť Michala, Tomáša, Pavlínky, Táni, Peťa a ďalších ľudí, Vivarista by už nežil. To oni mu umožnili žiť a prichádzali aj s Diskusným fórom, vivaristickým online chatom a množstvom článkov.
Ako to tak býva, časopis si pod seba vzal aj organizovanovanie akvatera búrz s prednáškami, vďaka čomu sa získali financie na jeho ďalší život.
Časom sme prešli pod krídla regionálneho spravodajského portálu regionpress a po jeho zaniknutí som sa rozhodol si definitívne vziať Vivaristu k sebe.
No nebolo to ľahké a jednoduché. Boj o prežitie trvá doposiaľ. Nájsť ročne nemalé financie na chod časopisu aspoň sčasti vyriešilo založenie antikvariátu. Spočiatku sa špecializoval na chovateľskú literatúru, ale časom sa rozšíril o ďalšie prvky. Už vtedy mi s financovaním časopisu pomohlo nemálo ľudí a som im za to nesmierne vďačný.
Áno, je to boj. O prežitie. Ale dobrý pocit z toho, že sa Vivarista.sk dostal do povedomia odborníkov, že z neho sa citujú mnohé informácie, že doposiaľ vyšlo najmenej 12 244 článkov, tisíce fotogafií a návštevnosť je za tých 20 rokov viac než 7 437 297 prístupov, dodáva dobrý pocit. A zaväzuje. Ženie človeka vpred. A to je len dobre...
Časopisu VIVARISTA.sk želám do ďalších rokov mnoho dobrého. Nových čitateľov i autorov (vás všetkých prosím o aktívnu podporu (prosím, píšte články, posielajte fotogafie, nápady, nech to nestojí a nepadá len na mne). Naďalej sa budem snažiť s ním žiť, držať nad vodou, finančne ochraňovať pred zánikom. Kým budem môcť a vládať...