Venované pamiatke na vynikajúceho človeka, dobrého priateľa Csabu Tolnaia (*28.4.1972, Želiezovce, † 2.7.2021, Levice) "Počul si o Devínskej Kobyle?," spýtal sa ma veľmi dobrý a dlhoročný priateľ Peťo, s ktorým sme toho po našom krásnom Slovensku pobehali viac než dosť. "Mohli by sme sa tam vybrať a pozrieť to tam," pokračoval, aby vyvolal vo mne záujem. Nemusel. O tejto lokalite som veľmi dobre vedel a počul mnoho zaujímavého. Devín som za školských liet už navštívil, ale Kobylu nie. Zavrel som oči... Predstavoval si jašteričky, užovky, najrôznejší teplomilný hmyz vyskytujúci sa na Kobyle a bolo rozhodnuté.
Podvedome som začal na webe hľadať informácie o tejto unikátnej lokalite. Zarazili ma údaje o strmom výstupe k novej vyhliadkovej veži, ktorú sprístupnili len v roku 2020. Jasne, nečakal som, že vyhliadková veža bude na rovine, ale strmý výstup nebol po mojej chuti. Nevadí, bolo už aj horšie. Cestou by sme mohli skočiť na Veľkolélsky ostrov, na ktorom sme pred pár rokmi strávili pár septembrových hodín a tamojšia príroda nám obom učarovala. Predstava, že by som mohol stráviť noc výskumom tamojšej batracho a herpetofauny ma viac než lákala.
Bohužiaľ, človek mieni a osud mení. Po telefonickom rozhovore s mladým pánom, ktorý sa mi síce nepredstavil, ale očividne mal tento ostrov pod palcom, som sa dozvedel, že daný víkend sa očakáva 100 hlavá skupina ľudí. "Nebudeme zbytočne riskovať, navyše, ani v blízkom okolí nemáme isté ubytovanie. Čo by sme tak mohli ešte navštíviť?," uvažoval nahlas Peťo. "Kolárovo! Je tam krásny drevený vodný mlyn," nedalo mi. "Alebo Lučenec, Rimavskú Sobotu, Krtíš...tam som ešte nebol," ozval sa Peťo. "Doparoma, Peťo! Nešpekulujme. Kašlem na nejaké strmé stúpanie! Dal som Tri Koruny? Dal. Tak dám aj toto! Ako prvé sme spomenuli Kobylu, tak sa ide na ňu. Leto máme ešte pred sebou a tie naše ďalšie lokality môžeme dať inokedy," ozval som sa. Bolo rozhodnuté.
Opúšťam v slzách na dobrého priateľa Csabu Tolnaia, ktorý nečakane odišiel v piatok ráno, utopené, smutné Levice. Nie je mi do spevu. S kamarátom a výnimočným priateľom z detstva, s ktorým sme sa poznali prakticky celý život, strávili mesiace na vojenčine v rovnakom útvare a mali množstvo spoločných plánov s našimi Levicami, mestom, ktoré sme obaja vrúcne milovali, som sa v duchu musel rozlúčiť. Jeho odchod ma zastihol nepripraveného a zamávalo to so mnou...
Ide sa na Kobylu
Naše autíčko si to v sobotné ráno rúbe smer Devínska Kobyla. Bratislava si žije svojím vlastným rýchlym tempom a hoci som v tomto meste strávil veľkú časť svojho detstva, majúc tu starých rodičov, je terajšie mesto pre mňa už neznáme.
Smerujeme do mestskej časti Devínska Nová Ves. Za predajňou Lidl sa naše autíčko stočí do ľava a stúpa priam šialeným vyvýšením. Tak cez túto cestu by som v zime, pri riadnej poľadovici nechcel ísť. Už mi je jasné, prečo sa v článkoch o ceste na Kobylu písalo, že autá tu majú menší problém. A nielen autá. Devínska Kobyla ležiaca vo výške 514 m, je zároveň aj najvyšším vrcholom Bratislavy. A tú výšku treba zdolať. Pre skúseného turistu to nepredstavuje žiadny problém. Pritom ale nejde o až tak náročnú trasu a zdolá ju dokonca aj rodinka s deťmi. Navyše má k výstupu na Kobylu hneď niekoľko zaujímavých možností.
Turistický smerovník na Devínskej hlavici
Z Devínskej Novej Vsi sa stačí vydať po zelenej značke na Nám. 6. Apríla, prechádzate okolo Istra Centra, následne okolo Kostola Ducha Svätého, míňate Lipové, smer Vyhliadka Rovnica, s tade Bočná cesta a po červenej značke už len pokračujete na Devínsku Kobylu rázcestie.
Z Dúbravky sa vydáte po žltej značke, prejdete okolo Domu kultúry, následne za sebou zanecháte Kostol Ducha Sv., nasmerujete si to na Dúbravskú Hlavicu a už len po červenej značke sa dostanete na Devínsku Kobylu rázcestie. Z Dlhých Dielov je nutné sa vydať po modrej značke, smer Jezuitské lesy, Švábsky vrch, Dúbravská Hlavica a potom už len po červenej značke na Devínsku Kobylu rázcestie. Ak sa ocitnete pri hrade Devín, idete správne. No a potom už len po červenej značke, cez Námestie práce, Úzky les až priamo na Devínsku Kobylu rázcestie.
Z Karlovej Vsi-Kútiky sa tiahne červená značka cez Jezuitské lesy, Švábsky vrch, rázcestie Dúbravskej Hlavice až na Devínsku Kobylu. Od hradu Devín sa pomocou červenej značky dostaneme cez Námestie práce k rázcestníku Úzky les a s tade až na rázcestie Devínskej Kobyly 490 m n.m. Odtiaľ značenie pokračuje až na vrchol Devínskej Kobyly 514 m n.m s tak typickou a nezameniteľnou vyhliadkovou vežou.
Nápor motoristov v sobotu predpoludním. Tu si môžete svoje vozidlo odparkovať a ďalej už ísť pešo
Naša cesta ale smerovala do mestskej časti Bratislavy, Dúbravky. Táto pekná mestská časť je známa aj ako rodisko niekdajšieho československého prezidenta Gustáva Husáka, ktorý tu na svet prišiel 10.1.1913 ako Augustín Husák. Na cestu sem si môžete vybrať aj MHD, ale skôr vám odporúčam auto a zapnúť si navigáciu. Pri pohľade na strmé cestičky veľmi rýchlo pochopíte dôvod. Inak vás čaká strmý a akoby nekončiaci výstup, ktorým je povestná tzv. Stará Dúbravka s rodinnými domami vsadenými do hory. Poznávacím znakom, že idete správne, je miestne kultúrne stredisko a Lidl, pri ktorom stačí zabočiť doľava a žltá turistická značka, ktorá sa ukrýva blízko miestneho úradu. Správnu cestu vám napovie aj "asfaltka", ktorá vás bude sprevádzať až k Dúbravskej hlavici. Je to rozcestník, ktorý doterajšiu žltú turistickú značku zmení na červenú. V prípade, že ste sa až sem dostali vďaka vozidlu, tu ho môžete zaparkovať. Ďalej vás totiž už zamknutá rampa nepustí.
Rampa, ktorú treba obísť a ďalej pokračovať už po svojich
Informačná turistická tabuľa, ktorá návštevníkom približuje jedinečnosť Devínskej Kobyly
Ak sem prídete počas pracovného dňa, máte tu ako takú možnosť zaparkovania. Cez víkend je to o niečo ťažšie, ale stačí nájsť voľné miesto alebo si počkať na niekoho, čo práve odchádza. Dobrá rada pre motoristov: Po svojom príchode zaparkujte tak, aby ste mohli aj odísť. Otáčanie sa v protismere medzi množstvom prichádzajúcich áut a ľudí nemusí byť jednoduché. Cez víkend je tu totiž prekvapujúci ruch a človek nadobudne dojmu, že sa polka Bratislavy rozhodla, spolu s vami, pre návštevu práve Devínskej Kobyly. Klasické parkovisko tu ale nečakajte. Vozidlá sú zaparkované popri cestičke, kde sa len dá. Plusom pritom ale je, že s ohľadom na prírodu.
Veru tak. Tu začína i končí Cesta hrdinov SNP
Pri pohľade smerom na Devínsku Kobylu si nemôžete nevšimnúť rampu. Obídete ju, za ktorú môžu iba záchranné zložky a správca, a pokračujete príjemnou asfaltovou cestou stúpať. Čaká vás podľa kondície asi 1:05 hodinová cesta. Isto vám neujde aj sympatická lesná cestička, ktorá viac menej kopíruje cestu. Pozor, hlavná lesná cestička ponúka mnoho vedľajších chodníkov, vy si vyberte cestičku kopírujúcu asfaltku. Podľa niektorých zdrojov by od závory až k rozhľadni malo byť na asfalte značenie šedými a bielymi bodkami, ale ja som si ich nevšimol...
Na niekoľkých miestach naďabíte na križujúce sa lesné cestičky. Nimi sa dostanete až k hradu Devín, ale ak sa vydáte tou vpravo, kopírujúc asfaltovú cestu, bezpečne sa dostanete do cieľa - na Devínsku Kobylu
Naše kroky šli striedavo asfaltovou a lesnou cestičkou. Lesná nám ponúkla tak vyhľadávaný tieň. Ale aj na lesnej cestičke si človek musí dať pozor pred množstvom otvorených šácht ukrytých v zemi. V jednej z nich sme, vďaka neznesiteľnému posmrtnému zápachu, našli dvojicu utopených diviakov. Na asfaltke si človek musí dať veľký pozor pred cyklistami, ktorí sa veľkou rýchlosťoz rútia dolu Devínskou Kobylou. Na cestu dolu si ale ešte musíme počkať.
Ideme správne. Devínska Kobyla
Súbežne s asfaltovou sa vinie lesná cestička, ktorá je veľmi dobre značená. Ideme po červenej turistickej značke
Peťovi, skúsenému turistovi, ktorý prešiel všetky Národné parky (až na Poloniny), výstup na Kobylu pripadá ako prechádzka po rovine. No ja cítim každý krok. Nechcem sa teraz vyhovárať na zranenia, ale pravdou je, že ich veru cítim. Na stranu druhú sa nevzdávam a cestu beriem ako dobrú príležitosť vyskúšať si novší, väčší bágel. Poctivo kráčame a kocháme sa okolitou nádhernou prírodou. A je na čo sa pozerať.
Unikátna devínska príroda
Vnárame sa do lesov ležiacich na Devínskej Kobyle. Akoby sme cestovali časom. Len málokto z turistov tuší, že v tunajších lesoch sa vyskytoval nepárnokopytník, dnes už vyhynutý Chalikotherium (Chalicotherium grande). Svojou vizuálnou stránkou sa podobal na tvora - kríženca koňa s leňochom. Vážil okolo 800 kg a bol vysoký vyše dvoch metrov. Jeho zvláštne, pazúrovito zahnuté kopýtka medzi súčasnými kopytníkmi nemajú obdobu. Pravdepodobne nimi vyhrabával podzemné časti rastlín, alebo si priťahoval konáre s listami. V skrasovatených puklinách lomu Štokeravská vápenka sa našli zvyšky najmenej 60 jedincov všetkých vekových kategórií. Ale medzi najvzácnejšie prehistorické nálezy patria zvyšky primátov – opíc, ktoré sa ponášali na súčasné gibony. Kompletná lebka, izolované kosti a zuby druhu Pliopithecus vindobonensis ZAPFE et HÜRZELLER sú spolu s chalikotériami jedným z najvýznamnejších exponátov v sále treťohorných živočíchov vo viedenskom múzeu prírodnej histórie (NhM). Zvyšky pliopiteka pochádzajú z najmenej troch jedincov. Priamo nad Dúbravkou - v lokalite Dúbravská Hlavica - pole, sa našli aj kostrové zvyšky dvoch druhov nosorožcov Aceratherium a Brachypotherium.
Les je na Devínskej Kobyle prekvapujúco hustý
Keď už sme nazreli do histórie tejto lokality, tak za zmienku isto stojí fakt, že hoci treťohorné druhy fauny a flóry väčšinou vyhynuli, stále tu nájdeme niekoľko reliktov, ako je napr. listnatec čipkový jazykovitý (Ruscus hypophyllum L., subsp. Hypoglossum /L./Dom.). V Malých Karpatoch predstavuje zvyšok treťohorného lesa stredomorského charakteru. Na miestach, kde sa končil kontinentálny ľadovec, rástla flóra vysokohorského rázu a z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko druhov ako glaciálne relikty, napr. veternica snežná a iné.
Tunajšia príroda je nesporne zaujímavá a krásna. Treba si uvedomiť, že Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla s rozlohou 1 011 157 m² je chránené územie a platí tu 4. stupeň ochrany so všetkým, čo k tomu patrí. Cieľom ochrany tunajšej fauny a flóry je totiž práve jej jedinečnosť. Tá tkvie v tunajších xerotermných biotopoch a významných geologických i paleontologických lokalitách. Devínska Kobyla je tak významná geologická, botanická, zoologická a paleontologická lokalita s vysokou krajinárskou hodnotou. Je známa už niekoľko storočí (v roku 1583 vychádza prvá botanická práca o tomto tunikátnom mieste z pera známeho botanika K. Clusia).
V nedávnej minulosti Devínskej Kobyly ju pokrývali prevažne dubovo-hrabové lesy, ktoré tu doposiaľ, hoci v menšej miere, stále nájdeme. Neskôr boli najmä tunajšie svahy odlesnené a stáročia tento stav pretrvával vďaka pravidelnému paseniu, koseniu či úmyselnému vypaľovaniu. Devínska Kobyla sa tak môže pýšiť svojou veľkou biodiverzitou rastlinných druhov a to aj vďaka svojej výhodnej polohe medzi panónskou a západokarpatskou fytogeografickou oblasťou.
Botanik by si na tejto lokalite plnej teplomilných a vápnomilných rastlín isto "zgustol". Odborné pramene uvádzajú, že tu rastie viac ako 1100 druhov cievnatých rastlín. Medzi nimi mnoho chránených a ohrozených druhov, ako napr. ohrozená gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata), palina rakúska (Artemisia austriaca), konringia rakúska (Conringia austriaca), ihlica nízka (Ononis pusilla), záraza šupinatá (Orobanche artemisiae-campestris), smldník piesočný (Peucedanum arenarium) či rešetliak skalný pravý (Rhamnus saxatilis ssp. saxatilis). Ide o endemity, ktoré sa potvrdili len na tomto chránenom území.
Na svoje si príde aj milovník orchideí, ktorých tu bolo zaznamenaných až 26 druhov, niektoré európskeho významu ako napríklad jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum).
Rovnako významný je aj krásny poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a hlaváčik jarný (Adonis vernalis). Strmým svahom dominuje kostrava tvrdá (Festuca pallens), či iné teplomilné rastliny ako devätorka rozprestretá (Fumana procumbens) a ľan tenkolistý (Linum tenuifolium).
V častiach lesa s dostatkom svetla možno nájsť viacero druhov fialiek a aj smyrnium prerastenolisé (Smyrnium perfoliatum). Tunajšia jar sa nesie v kvetoch čerešne krovitej (Prunus fruticosa).
Samý vrch Devínskej Kobyly pre istotu obsadili bukové porasty. A len takých siníc (Cyanophyta) a rias (Algae) tu rastie neuveriteľných 578 druhov s 58 netypovými varietami, čo je až 17,5-percent celkového výskytu.
Z húb tu nájdeme 477 druhov, lišajníky sú tu zastúpené so 138 druhmi, čo znamená 9,4 percent z celkového výskytu na Slovensku. Za zmienku isto stojí aj 150 druhov machorastov (Bryophyta) – 28 druhov pečeňoviek a 122 machov, ktoré tvoria 16,8 percent celoslovenského výskytu.
Ale lokalita Devínska Kobyla nie je ani na faunu skúpa a ja som si prišiel na svoje. Na území Devínskej Kobyly je totiž naozaj vysoká biodiverzita, vyskytuje sa tu až niekoľko tisíc druhov živočíchov. Samozrejme, že mnoho z nich žije natoľko skryto, že na ich objavenie potrebuje človek sem prísť opakovane a mnoho z nich ani len nezahliadne.
Tunajší vápencový podklad v kombinácii s južnou orientáciou svahov tvoria priam ideálne prostredie pre teplomilné a suchomilné druhy ulitníkov. Z nich stojí za našu pozornosť vzácna zebrina teplomilná (Zebrina detrita), slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis), alebo chondrina skalná (Chondrina clienta), ktoré obývajú porasty Devínskej Kobyly.
Hmyz tvorí vari najvýznamnejšiu skupinu živočíchov Devínskej Kobyly a podobne ako u ulitníkov aj tu nachádzame mnohých zástupcov prispôsobených na dlhé obdobia sucha, ktoré tu vládnu. Z rovnokrídlovcov sa tu vyskytuje sága stepná (Saga pedo). Je to druh známy svojou partenogenézou, pričom u nás sa vyskytujú len samičky. Ďalším zaujímavým druhom je modlivka zelená (Mantis religiosa). Na stepiach nájdeme krásne sfarbeného pavúka stepníka červeného (Eresus kollari) ako reprezentanta 320 druhov pavúkov, ktoré sa tu vyskytujú. No nevyskytuje sa tu iba on. Lokalita je známa výskytom aj veľkého pavúka strehúňa škvrnitého (Hogna singoriensis) a ďalších.
Motýle a chrobáky sú tu tiež bohato zastúpené. A pri vstupe do lesa nám spod nôh vyletujú práve rojace sa imága v podobe čierno, červeno sfarbených motýľov Zygaena filipendulae. Je ich obrovské množstvo. Táto vretienka síce obýva nelesné biotopy, lúky, pastviská, stepy, lesostepy, krovinaté stráne, mokrade, úhory, okraje ciest a lesov, ale ako vidno, nevyhýba sa ani lesom. Dospelce majú dennú aktivitu a lietajú od konca mája do konca augusta. Okrem nej tu nájdeme vyše 600 druhov motýľov, z ktorých najvýznamnejšie sú vidlochvost feniklový (Papilio machaon), ktorého sme zahliadli priamo pod vyhliadkovou vežou, jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), rôzne babôčky, ktoré nás sprevádzali pri ceste na a z vyhliadkovej veže, rôzne druhy perlovcoch, hnedáčikov, modráčikov a ďalších motýľov.
Vidlochvost feniklový (Papilio machaon)
Okáň hruškový (Saturnia pyri)
Chrobákov tu žije viac ako 380 druhov, z ktorých sú mnohé zákonom chránené. Medzi ne patrí roháč obyčajný (Lucanus cervus), nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), fúzač veľký (Cerambyx cerdo), výnimočne krásny a variabilný fúzač alpský (Rosalia alpina) a na cestičke nachádzame aj lajniaka skarabeusovitého (Sisyphus schäfferi). Pri príchode k vyhliadkovej veže nám cez cestičku preletí ďalší tunajší skvost, askalafus škvrnitokrídly (Ascalaphus macaronius).
Lacerta viridis
Zo skupiny, ktorá ma najviac zaujíma - plazov a obojživelníkov sa tu vyskytuje ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufotes viridis), kunky, skokany a cez cestu nám prebehne aj mladá jašterica zelená (Lacerta viridis) a isto sa tu nájde aj jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a lúky, rozprestierajúce sa na Kobyle, obýva aj slepúch lámavý (Anguis fragilis). Brehy Dunaja, predpokladám, môže obývať aj jašterica múrová (Podarcis muralis), ktorú som zaznamenal aj na brehu Dunaja pod Esztergomom, ale tu má podľa turistickej tabule umiestnenej pod Devínom obývať samotné Devínske bralo.
Lacerta muralis
No najväčšie prekvapenie na nás ešte len čaká. Lesy v okolí Bratislavy sú priam povästné výskytom nášho najdlhšieho hada žijúceho na Slovensku užovky stromovej (Zamenis longisimus), ktorá dosahuje až 2 m. Priamo pod vyhliadkovou vežou krátko oddychujeme a Peťo ma upozorňuje na bunker, ktorý zrejme slúžil ako pozorovateľňa či streľňa. Je vnorený do zelene.
Po krátkom oddychu a absolvovaní výstupu na vyhliadkovú vežu sa snažím zaostriť na makro foto kvietku. "Neverím, že sme nenatrafili na nejakú užovku. Tu sa má vyskytovať aj užovka stromová a nielen ona...," akoby len pre seba dodávam. Peťo ma predbieha a ocitá sa na mieste, kde sme pred pár minútami už stáli. Vzrušene na mňa volá a ukazuje na niečo pre mňa zatiaľ neviditeľné na zemi. Od fotografovania utekám k nemu a neverím vlastným očiam. "Pozri sa sem, aha!...," Kričí na mňa. Nerozumiem dôvodu jeho vzrušenia. "Čo je tam,,,?," pýtam sa ho. "No...aha, sem sa pozri!," dodáva. Na zemi, na kope lístia sa odráža svetlo Slnka. Konečne zaostrujem svoj zrak. "Zameniska!, " vzrušene kričím. Je krásna, ale má pred nami strach. Nesnažím sa ju chytiť, sme v miestach, kde je to zakázané a plne to rešpektujem. Peťo fotí na mobil z jednej strany, ja z druhej, ale hadík, možno aj 180 cm veľký, sa snaží pred nami ujsť. Rýchlo sa plazí cez cestičku a nechávame ho ísť svojou cestou. No povedzte, môže si človek priať niečo viac?
Okrem užovky stromovej Kobylu obýva aj užovka hladká (Coronella austriaca), i užovka obojková (Natrix natrix) a užovka fŕkaná (Natrix tessellata), ktoré skôr nájdeme vo vodách, na brehoch Moravy a Dunaja.
Užovka stromová sa v suchom lístí temer strácala
Portrét Zamenis longissimus
Zamenis longissimus
Mláďa Coronella austriaca
Z avifauny Devínsku Kobylu obýva až 119 druhov, ako sú sýkorky, pinky, kolibriariky a stehlíky, ďatle, rybáriky, ale možno tu zahliadnuť aj muchárika sivého (Muscicapa striata), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), žlnu sivú (Picus canus) alebo žltochvosta hôrneho (Phoenicurus phoenicurus) i skaliara pestrého (Monticola saxatilis) a mlynárku dlhochvostú (Aegithalos caudatus). Pieskové steny Sandbergu vytvorili vhodný biotop pre najpestrejší vtáči druh, včelárika zlatého (Merops apiaster). Ten z našich druhov vtáctva prilieta ako posledný a ako prvý opúšťa Európu ťahom do Afriky. Na skalách hniezdia dravce v podobe sokola myšiara (Falco tinnunculus), leseńé spoločenstvo zas obýva myšiak hôrny (Buteo buteo) a občas sem za potravou zaletí aj sokol rároh (Falco cherrug) či najrôznejší druhy našich sov. Kraľuje im výr skalný (Bubo bubo). Ornitológovia na Devínskej Kobyle potvrdili výskyt až 31 chránených vtáčích druhov, čo je úctyhodné číslo.
Včelárik zlatý (Merops apiaster)
Lesné pásma Devínskej Kobyly, ako sme sa mohli na vlastné oči presvedčiť, obýva sviňa divá (Sus scorfa), už zriedkavejšie jeleň obyčajný (Cervus elaphus), hojne zastúpený je ale srnec hôrny (Capreolus capreolus), líška obyčajná (Vulpes vulpes) či jazvec lesný (Meles meles) a ďalšie druhy.
Cesta k vyhliadke
Je nepochybné a nekončiaci prúd turistov, ktorí Devínsku Kobylu zo všetkých strán dobývajú v akúkoľvek dennú (nočnú) i ročnú dobu, tomu jasne nasvedčuje, že nová rozhľadňa na Devínskej Kobyle je turisticky veľmi vyhľadávanou vyhliadkovou vežou. K nej sa priamo dostaneme po odbočení z červenej turistickej značky. V okolí Devínskej Kobyly ale leží viacero turistických chodníkov, z Devínskej Novej Vsi je dostupná po zelenej, žltej a modro označenej trase, ktoré ďalej smerujú až na Devínsky hrad.
Nedá sa nevšimnúť si mnoho už opustených, ohradených i voľne prístupných budov, ktoré kedysi tvorili raketovú vojenskú základňu. Cestičkami sa dá dostať až k samotnej rozhliadni. Jej vcelku netradičný, až kuriózny tvar niekomu môže, pri fantázii, pripomínať niečo medzi modlivkou v útočnom postavení alebo bodliakom pestrecom mariánskym (Silybum marianum), ale skutočnosť je iná. Autorom návrhu Vyhliadkovej veže Devínska Kobyla, ktorá bola pre verejnosť sprístupnená v 15. júla 2020 a financovaná mestskou časťou Devínska Nová Ves, je Architektonický ateliér architektov Šebo - Lichý. A práve oni sa nechali počuť, že stavba vychádza z Genius loci daného miesta.
Príroda si vzala už nejeden opustený objekt niekdajšej vojenskej základne
Odtiaľto vidno z jedného bodu do troch rôznych krajín, takže fascinácia týmto miestom bola inšpiráciou aj pre trojuholníkový pôdorys Vyhliadkovej veže Devínska Kobyla. Motív trojuholníka môže návštevník nájsť na celom jej dizajne. Na mieste kde súčasná veža stojí, bola v nedávnej minulosti situovaná vojenská vyhliadková veža, po ktorej zostalo už len niekoľko kotviacich betónových podpier. Na základni boli uložené rakety typu S 125M NEVA. 16 rakiet bolo uložených v skupinách po štyroch. Opustená bola v polovici 90. rokov, založená o 15 rokov skôr. Kasárne základne mali byť najlepšie vybavené v Československu. Posádku 20 objektov malo tvoriť až 140 vojakov. V roku 2000 ich Ministerstvo obrany vyhlásilo za nepotrebné.
Vyhliadková veža Devínska Kobyla
Samotná rozhľadňa sa nachádza na až najvyššom bode Devínskej Kobyly v nadmorskej výške 514 metrov nad morom. Ak sa rozhodnete na vlastnej koži si vyskúšať cestu do nebies, čaká vás 112 schodov a tri vyhliadkové plošiny. Rozhľadňa je vysoká 21,26 m a jej hmotnosť je 23,4 t. Vďaka svojej výške ponúka krásne panoramatické výhľady na okolie. Rakúsko, Maďarsko, Slovensko a Česko má človek ako na dlani. Plošiny sú navrhnuté tak, aby ste z každej z nich mali pohľad na inú časť okolia.
No zastavme sa pri už spomenutých schodoch. Tie tvorí mrežovaná plošina, ktorá dá zabrať nejednému človeku. A, veru, dala zabrať aj mne. Výšky nemusím, navyše v čase našej návštevy bolo miestami cítiť dosť nepríjemný poryv vetra a tak som mal čo robiť. No očividne som nebol sám. Mnoho detí a aj dospelákov to muselo vzdať a boli radi, že "dali" len nižšie poschodia. Na samý vrchol, ktorý sa nachádza asi 20 m nad okolitým terénom, sa odvážilo iba niekoľko odvážlivcov, ktorým výška nevadí.
Architektúra jednej zo zastávok na veži Devínska Kobyla
Vo veľmi dobrých podmienkach je vidieť dokonca až do Českej Republiky. Nám obzor zakrýval opar, ktorý, hoci sme sa snažili, neumožnil výhľad ako pre Bohov. Pri absolvovaní výhľadu z plošiny na 5. poschodí, 14,3, m nad terénom, podľa tam umiestnených smerovníkov máte možnosť zahliadnuť Zobor (Tribeč), Košice, Senec, trojmedzie (SK, AT, HU), Kamzík, Letisko M. R. Štefánika, Budapešť, Slavín, Bratislavu (Staré Mesto), Bratislavský hrad, Gerulatu či Gabčíkovo.
Vyhliadková veža a vysielač
Ak sa rozhodnete vystúpať o niečo vyššie, tak z plošiny na 6. poschodí vo výške 17,1 m nad terénom uvidíte Schloss Hof, Cyklomost slobody, Prahu, Marchegg, Devínsku Novú Ves, Pálavu, Brno, Volkswagen, Trojmedzie (SK, AT, ČR), Záhorskú Bystricu, Marianku, Záruby (Malé Karpaty), Hrad Pajštún i Stupavu.
Z najvyššej plošiny na 7. poschodí, čo je 20 m nad terénom, zas Königswarte, Wolfsthal, Neziderské jazero, Devín, Hrad Devín, Hainburg, Carnuntum, Most Andreas Maurer, Letisko Schwechat, Viedeň, Schneeberg.
Inak, všimli ste si tabuľku pri vstupe na samotnú vyhliadku? Nuž, ak nie, tak ide o prevádzkový poriadkov, ktorý uvádza, že maximum ľudí na veži je 30. Očividne ju každý prehliada a počet je častokrát prekračovaný. Autori na to akoby pamätali a aj pri návale ľudí sa na veži dá v pohode pohybovať. Verte, vyskúšali sme si aj opačný extrém na Troch korunách, kde sa nedalo ani pohnúť a dav človeka priam unášal. Na vrchole ste sa mohli ocitnúť na pár minút a už ste zostupovali. Tu to nehrozilo. Trošku iný pocit môže byť, ak na najvyššom bode rozhľadne sa ocitne viacero ľudí, ale pre už spomínaný nepríjemný pocit zo schodov to príliš nehrozí. Sám som mal s tým problém a istilo ma len to, že som sa zábradlia držal zubami - nechtami. Dokonca mi nepomohlo ani to, že som na jednotlivých medziposchodiach zastal a predýchaval s okom na fotoaparáte. Ako som sa mal možnosť pri pohľade hore na najvyššie miesto presvedčiť, to obsahuje aj ďalekohľad. Tým po vhodení mince dovidíte aj na koniec sveta. Samozrejme, iba obrazne. Veľkým plusom je, že vyhliadkové plošiny rozhľadne sú trojuhoľníkové, pričom v ich špicoch sa nachádzajú vlajky s erbom Devínskej Novej Vsi a jednotlivých štátov, na ktoré sa dá dovidieť. Na medziposchodiach nechýba ani textový popis miest, ktoré ležia pred vami. A práve tu si môžete oddýchnuť a nabrať odvahu ísť o poschodie vyššie.
Cesta k autíčku prebehla, pochopiteľne, rýchlejšie než hore, ale bola to príjemná oddychová prechádzka. V popoludňajších hodinách bol nátresk na Devínsku Kobylu priam prekvapujúci. Obrovské množstvo ľudí, ktorí poctivo šľapali do kopca, mnoho mladých rodín s kočíkmi a deťmi, dáva nádej, že Vyhliadková veža Devínska Kobyla bude aj v budúcnosti mať svoje opodstatnenie a neupadne v zabudnutí času. V nás zanechala veľmi dobrý dojem a určite sme tu neboli prvý a posledný krát.
Pohľad na husté lesy ležiace pod Devínskou Kobylou. Pre opar na obzore nevidno dominantu Bratislavy - Kamzík. Ale vieme, že tam je
Tu je dôkaz
Pod nami leží hrad Devín a veľtok Dunaj...
...so svojím kľukaiacim sa tokom
Rieka Morava ešte pred tým, než sa jej vody dotknú Dunaja
Malá rada na záver: odporúčam si pozrieť online kameru umiestnenú na stožiari v blízkosti Vyhliadkovej veže (https://www.ipcamlive.com/kobyla) a pripraviť sa na momentálne počasie i množstvo návštevníkov, ktorí, spolu s vami zavítajú na túto jedinečnú, unikátnu vežu. Tá rozhodne stojí za našu pozornosť i návštevu. Len tak si človek bude môcť uvedomiť, že príroda Slovenska je nádherná a oplatí sa ju spoznať.
© Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Pod Vyhliadkovou vežou sa nachádza pár lavičiek na odpočinok a informačné tabule o prírode Devínskej Kobyly
Čo vám pripomína Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle?
Panoramatický pohľad z najvyššieho poschodia Vyhliadkovej veže Devínskej Kobyly na Bratislavu
Pod nami leží Devín, Dunaj i Rakúsko
Panoramatický pohľad na Záhorie