Pred rokmi vyvolal práve tento rak doslova malú revolúciu. Nikto nevedel a dodnes ani nevie ako presne sa mohol dostať do našich akvárií.Niekto ho označoval za druh Procambarus fallax, alebo Procambarus sp., Procambarus sp. Marble či "Marble". V roku 2010 bol konečne vedecky popísaný ako rak mramorovaný Procambarus fallax f. virginalis, Martin et al., 2010.
Práve tento rak si svojimi unikátnymi schopnosťami našiel svoju cestu i miesto v množstve akvárií chovateľov, ale aj špecialistov na tieto unikátne živočíchy.
Veda nielenže nevie ako sa dostal do akvárií, ona dokonca ani nevie, kde má tento druh raka svoju domovinu.
Pred pár rokmi, v roku 2003, spôsobil tento "druh" raka vedeckú senzáciu, ktorá rýchlosťou blesku doslova preletela naprieč odbornou i laickou verejnosťou po celom svete. Postaral sa o to práve jeho unikátny spôsob rozmnožovania. Ten je jedinečný aj medzi všetkými doteraz vedecky popísanými desaťnožcami. Našli sa iba samičky, ktoré sa o ďaľšie generácie dokážu postarať bez prítomnosti samčeka. Množia sa totiž partenogenéziou, teda potomstvo sa liahne z neoplodnených vajíčok. V praxi to značí, že chovateľovi postačuje jediná samička, aby práve táto založila populáciu v akváriu. Je nesporne zaujímavé, že sa vedcom doposiaľ nepodarilo naraziť na samčeka. A to mali možnosť pracovať so vzorkou viac než 500 jedincov. Preto nemôžeme hovoriť ani o u iných rakov relatívne bežnej veci - hermafroditizme, teda obojpohlavnosti, ktorou sa vyznačuje napr. náš slimák záhradný (Helix pomatia).
No práve zásluhou takéhoto spôsobu rozmnožovania u tohto raka sa vo väčšine prípadov a v každom jeho chove podarí aj odchov, o ktorom sme písali aj na našich stránkach. Pri šťastí a zhode viacero okolností sa chov jediného raka zmení na akvárium plné ďalších rakov. Problémom je u nich ale kanibalizmus. No i ten sa dá aspoň sčasti eliminovať. Potom však môže vyvstať iná otázka: čo s ráčikmi. Obchody s akvaristikou ich relatívne dobre vykupovali, ale za minimálne ceny s maximálnym ziskom. Posledné roky bol ale tento rak zakázaný v EÚ a dôvodom bolo to, že končil v našej prírode a vytláčal pôvodné druhy rakov. Plus, je nositeľom račieho moru. Dôsledok toho je fakt, že v niektorých krajinách chovatelia prebytočné raky jednoducho vyhodia do najbližšej rieky či jazera a pre istotu mlčia, že ho rozmnožili. To, čo potom nastane, veľmi dobre poznáme aj u nás pri severoamerickom druhu vodných korytnačiek Trachemys scripta elegans a nielen ich.
U korytnačiek, ale aj pri "našom" rakovi vďaka tomu vzniká situácia, ktorá sa nedá len tak ľahko vyriešiť. V Nemecku už jestvujú prvé voľne žijúce populácie raka. Aj keď iba v umelo založených jazerách. Lenže je len otázkou času, kedy sa dostane prvý jedinec do skutočne voľnej prírody v strednej Európe. Ak sa k tomu pridá aj jeho bezproblémové množenie, následky si isto dokáže domyslieť každý sám.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk