PHRYNOSOMA Wiegmann, 1828Rod týchto nesporne atraktívnych jašterov, ktorí priťahujú záujem nejedného teraristu, sa vyskytuje na skutočne obrovskom území od jz Kanady cez USA až do Guatemaly. Obývajú piesčité púšte, polopúšte a trávnaté stepné spoločenstvá, ale takisto sa nevyhýbajú svetlým lesom.
Dorastajú 10-20 cm. Ich telo je extrémne sploštené, u niektorých zástupcov rodu pri pohľadu zhora nadobúda skoro guľatý tvar. Hlava je ale krátka. Na zátylku sa nachádzajú veľké, často veľmi dlhé tŕnisté šupiny. Chvost sotva dosahuje polovinu dĺžky hlavy a tela. Samotné telo pokrývajú zrniečkovité šupiny s roztrúsenými veľkými zrnitými a tuberkulovitými šupinami. Na bokoch sa nachádza viac alebo menej zreteľný lem zo zväčšených, špicatých šupín.
Postupne si predstavíme jednotlivých zástupcov tohto rodu.
Phrynosoma asio Cope, 1864
Rozšírenie tohto druhu sa nachádza v širokom páse pozdĺž pacifického pobrežia v mexických štátoch Colima, Michocan, Guerrero, Oaxaca a Chiapas až do Guatemaly.
Dorastá až 20 cm a patrí k najväčším zástupcom rodu Phrynosoma. Vzhľad je typický pre tento rod, ale pôsobí masívnejšie než ako ďalšie druhy rodu a môže vážiť až 100 g. Ostne na hlave sú dlhé, na bokoch veľmi dlhé. Okrem toho má 2 rady veľkých špicatých šupín na chrbte.
Vo svojej domovine osídluje najrôznejšie biotopy akými sú slnečné voľné priestranstvá vo svetlých lesoch, na okraji dedín, vyschnuté korytá riek (Baur, 1979).
Rád sa slní, ale v najväčšej horúčave vyhľadáva tieň pod krami alebo kameňmi.
Pri vhodných klimatických podmienkach je ideálny chov vo vonkajšom teráriu. Baur k tomu používa terárium 150x150 cm, v ktorom ako substrát je piesok a 1-2x denne je terárium rosené.
Jeho chovanci spočiatku mali tráviace ťažkosti. Výkaly boli zapáchajúce a mazlavé. Samica ihneď prijala veľké množstvo svrčkov a sarančí, neskôr takisto veľké množstvo okrídlených kráľovien malých žltých mravcov. Iné mravce ale odmietala, samec prijal prvú potravu až po 10 dňoch - lesné mravce, neskôr svrčky a niekoľko včiel bez žihadla. Po dvoch dňoch boli výkaly pevné a obe zvieratá vyzerali zdravo.
Párenie bolo pozorované 24.7.1976. Trvalo 10-15 min. Gravidita bola dlhá vyše dvoch mesiacov. Samička nakládla 13 vajec do substrátu v izbovom teráriu. Substrát tvorila zmes rašeliny a piesku. Znášku opäť zahrnula a na jej mieste nahromadila skoro kruhový, asi 5 cm vysoký, plochý pahorok, ktorý mal priemer asi 25 cm. Vajíčka boli inkubované pri teplote 30 st.C na mierne vlhkom piesku. Mláďatá (43-47 mm, 1,6-2 g) sa vyliahli po 77-84 dňoch. Bohužiaľ, skoro uhynuli.
Z ďalšej znášky 16 vajec v nasledujúcom roku sa vyliahli 2 mláďatá, ktoré sa dožili 2 a 5 mesiacov.
Rogner: Echsen 1.
Ilustrácia: z filatelistickej zbierky (šč)