Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Niekoľko poznámok k chovu korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta elegans)

Článok zo sekcie Teraristika

obrázok Aj napriek skutočnosti, že táto vodná korytnačka sa zaraďuje medzi jednu z najčastejšie chovanú v domácnostiach, je ešte stále akési “vákuum” v metodike jej chovu a v často zjavne komplikovanom zdravotnom stave, s ktorým si hlavne začiatočníci nevedia rady a tak zvieratko veľmi často zbytočne a dlho trpí. Málokto vie, že korytnačky umierajú veľmi pomaly a dlho... Vďaka nám, ľuďom a našej nevedomosti.

Za mojej dlhej chovateľskej vivaristickej praxi sa na mňa už obrátilo nespočetné množstvo ľudí s problémami mnohokrát zjavne neriešiteľnými, ktoré sú úzko spojené s chovom tohto druhu korytnačky. Aj preto ma to iniciovalo k založeniu akejsi poradne pre týchto chovateľov na Slovensku, čo sa stretlo s pomerne veľkou odozvou. Do tohto článku sa pokúsim preto zakomponovať tie najčastejšie kladené otázky a aj sa na ne pokúsim zodpovedať.

Ešte skôr, ako sa nádejný chovateľ - terarista rozhodne si zaobstarať nový živý prírastok, mal by si sám odpovedať na niekoľko dôležitých otázok:
zabezpečenie plynulého prísunu kvalitnej potravy pre túto korytnačku, poskytnutie dostatočného životného priestoru i pre dospelý exemplár a prvoradou otázkou je skutočné zanietenie nového chovateľa, teda nielen “bleskový a jednorazový” záujem o chov.








Pohľad na malú korytnačku presvedčí nejedného (nielen) mladého chovateľa, aby začal s jej chovom

Treba si uvedomiť, že korytnačka či iný druh živého zvieratka je predsa len živý tvor a nie zotrvačníková hračka ktorú, keď nás jedného dňa prestane už zaujímať, dáme do poličky. Veľká väčšina nových chovateľov sa zvyčajne i spýta predávajúceho personálu na životné potreby a nároky tohto druhu vodných korytnačiek, no najväčším paradoxom je, že len vzácne sa podarí získať naozaj fundovanú radu. Vo väčšine prípadov dostane sa zákazníkovi odpovede, že nech sa o ne (teda ako o korytnačky) stará spôsobom akvaristickým, teda, že i korytnačky potrebujú len občas nasypať suchého vločkového krmiva na hladinu vody. Lenže práve tu sa stala hneď prvá chyba.
Korytnačka i vodná nie je rybka, ale korytnačka a teda potrebuje úplne inú stravu. Aj samotné balenie vodných korytnačiek je nevyhovujúce, čo na počudovanie vie len málokto. Nikdy by sa nemala takáto vodná korytnačka transportovať vo vrecúšku s vodou a dokonca i zagumičkovaná!
Pamätám si ešte z detstva na jeden kuriózny prípad, kedy bolo niekoľko suchozemských korytnačiek daných do igelitového vrecka s vodou!!!
V každom solídnom obchode so živočíchmi (nie so živým tovarom - tak žiadny normálny chovateľ - obchodník nenazve zvieratká !) by mal byť k dispozícii aj za zvláštnu úhradu plátenný sáčok, v ktorom sa transportujú aj iné druhy teráriových zvierat. Námietka, že predsa vodná korytnačka potrebuje vodu a bez nej (ako je často chybne tvrdené) môže zahynúť, neobstojí. Korytnačka vám bez ujmy na zdraví hravo vydrží prenos aj bez vody na väčšiu vzdialenosť.






Trachemys scripta scripta je často ponúkaným druhom vodnej korytnačky, ktorý nahradil Trachemys scripta elegans. Tá sa nesmie už dovážať do EU. Ale aj tento druh dorastá do väčších rozmerov a adulty sme našli aj vo voľnej prírode (napr.Piešťany)

Človek, ktorý si kúpi malú len niekoľko centimetrov veľkú korytnačku bohužiaľ (či našťastieť) nemá možnosť byť svedkom hrubého a neodborného zaobchádzania tesne ešte pred samotnou expedíciou mláďatiek do celého sveta z odchovných fariem na Floride. Je stopercentné, že normálnemu chovateľovi či prírodne zmýšľajúcemu človeku až “zastane rozum” nad doslova barbarským spôsobom takéhoto nakladania s nimi. Predstavte si veľký pásový bager, ktorý “naberá” do svojej lopaty množstvo len práve vyliahnutých maličkých korytnačiek. Neuveriteľné množstvá ich zahynú len pri tomto spôsobe odchytu a pokiaľ sa dopravia na miesto určenia ich ďalšie zbytočne skončia svoj krátky život. A to len preto, aby neskôr ich nový majiteľ niekde v Európe vyhodil von oknom alebo priamo do kontajnera. A potom, že sme múdri ľudia...

Veľmi často sa stáva, že sa mnoho z týchto korytnačiek nedobrovoľne ocitne v našej prírode, kde začnú vytláčať pôvodné populácie korytnačiek (to však platí aj pre naše malé Slovensko. O takejto skutočnosti bol publikovaný článok v českom odbornom časopise Chamaeleo (prehľad použitých literatúr).






Táto adult samička Trachemys scripta elegans sa našla na námestí českej obce Prušánky

Ako vybrať tú najzdravšiu vodnú korytnačku?

Zdravá vodná korytnačka sa správa prirodzene a dravo (neznamená to však, že je útočná, na to si budete musieť po zakúpení korytnačky ešte počkať), je plachá, ale prijíma potravu. Pri plávaní vo vode sa ľahko dokáže ponoriť a jej plavba je vodorovná, teda telo, resp. pancier nemá naklonený na jednu či druhú stranu, nemožno si to pomýliť so splývaním pri nadychovaní! Keď zoberiete korytnačku do rúk, mala by inštinktívne vtiahnuť hlavu a končatiny do svojho panciera. Ale aj pri tejto “skúške zdravotného stavu korytnačky” vám môže predavač nevyhovieť. Mne sa takéto čosi stalo pred niekoľkými rokmi a predavač ma takmer vyhodil z obchodu s argumentmi, že tá korytnačka môže ochorieť, pretože ju chytám do rúk. Je samozrejmé, že je to nezmysel. Pancier má mať korytnačka aspoň trochu tvrdý a nie veľmi poddajný, oči má mať jasné a bez výtokov, tak isto i nosné otvory. Pancier má byť bez poškodenia. Skúste si korytnačku priložiť k svojim ušiam a započúvajte sa do jej dýchania, ktoré má byť bez akýchkoľvek iných zvukov.


Trachemys scripta elegans plastrón samičky z Prušánok (ČR)...


... a samičky z Piešťan

Dá sa už v takejto malej veľkosti určiť pohlavie?

Niekoľkokrát som bol svedkom “stopercentného určenia pohlavia” aj u celkom malých jedincov a to jednoduchým spôsobom, pričom sa korytnačka otočí hore bruškom. Pre mňa dodnes ostáva záhadné, čo na spodnej strane panciera pozerá či hľadá predávajúci. U tak malých korytnačiek sa nedá ešte určiť pohlavie. To vie len samotná korytnačka. Už u o niečo väčších korytnačiek sa dá pomerne spoľahlivo určiť pohlavie podľa týchto znakov:
Samček má mohutný a hrubý, dlhý chvostík, na predných končatinách sú predĺžené pazúriky a plastrón (spodok panciera) je trochu preliačený dovnútra.
Samička má chvostík krátky, plastrón je rovný a predĺžené pazúriky na predných končatinách vo väčšine prípadov chýbajú.



Aká potrava je najideálnejšia pre mláďatká vodných korytnačiek?

Živá. Je táto krátka odpoveď pre vás tak trochu šokujúcať Nečudujem sa, veď práve vám predavač pri nákupe korytnačky tvrdil, že stačí dávať ako potravu to, čo rybkám... No potom ale nečakajte od korytnačky žiadne zázraky. Pozrime sa, čím sa živia malé korytnačky vo svojej domovine: malé rybky, ulitníky, vodný hmyz alebo hmyz, ktorý padne na vodnú hladinu, rastlinky rodu Elodea, dážďovky (ktoré obsahujú veľa dôležitého vápnika), rôznymi vodnými bezstavovcami.
Toto všetko môžeme ponúknuť mladým korytnačkám i v domácnosti. A tie rôzne granule, čo dostať kúpiť v obchodoch možno dať korytnačkám ako zákusok. Mnohé z nich obsahujú množstvo dôležitých vitamínov a minerálií (o tom sa presvedčte na ozname v alebo na krabici od nich) a tak s nimi možno nahradiť časť potravinovej skladby jedálničku korytnačkám. Ale nie nimi kompletne vykryť celú potravinovú zložku!
Aj pri korytnačkách platí, že s potravou treba experimentovať a to, čo chutí jednej, nemusí už druhej. Poviete si, že jemu sa dobre píše, že kŕmiť živou potravou, ale dá sa i táto nahradiť niečím podobným v domácich podmienkachť Všetko sa dá. Dážďovky nazbierate takmer všade, len pred skŕmením ich pre istotu preperte vo vode (studenej) a vytlačte obsah čreva, veľké dážďovky možno nakrájať na menšie kúsky, malé rybky odporúčam omráčiť, pretože mláďatká korytnačiek sa vo väčšine prípadov boja pohybujúcich sa živých rýb, rybky možno nahradiť aj rybím filé, ale po nakŕmení voda v akvateráriu určite bude “voňať”, okrem vodných akváriových (!) slimákov (nie z prírody) možno ponúknuť aj kúsky vaječnej škrupiny a sépie, ako hmyz možno naservírovať muchy, koníky, svrčky a múčne červy či malé šváby. V období rojenia chrústov možno aj ich skŕmiť, ďalej možno ponúknuť živé či mrazené dafnie, gammarus, patentky a nitenky, ako rastlinná strava sa môže vyskúšať aj sparený šalát resp. iná zelenina a niekedy príjme korytnačka aj ovocie, je to však individuálne.



Je lepší individuálny či skupinový chov mláďatiek?

V prírode sa mláďatá zdržujú do veľkých a početných skupín, v ktorých podľa všetkého nachádzajú omnoho väčšiu ochranu pred predátormi, než ako samostatný jedinec. Pri mnohých etologických pozorovaniach v umelých domácich podmienkach som jednoznačne dospel k záverom (môžu byť však rozporuplné s inými výsledkami pozorovania), že najideálnejší je chov aspoň dvoch rovnako veľkých mláďatiek, než jedného.
Pri individuálnom chove sa mnohokrát vyskytli problémy v príjme potravy (zrejme chýbala tá zdravá potravinová konkurencia) a mláďatko rástlo akoby omnoho pomalšie, než keď boli dve. Je však na samotnom chovateľovi, ako sa rozhodne.

Chovať v akváriu, či v akvateráriu a aké zariadenie má mať?

Častokrát chovateľ umiestni mláďatko do veľkého akvária aj s rybkami a keď táto korytnačka vyrastie, chovateľ sa nestačí čudovať, že mu jeho korytnačka pojedla všetky rybky a rastlinky. Korytnačka sa síce z toho teší, ale chovateľ už nie. Aj preto odporúčam zariadiť pre chov vodných korytnačiek akvaterárium, nie však akvárium!
Napriek tomu, že sa jedná o vodnú korytnačku, vytvoríme jej súš, ktorú môže tvoriť napr. kus bridlice, nad ktorú zavesíme aspoň 25 W žiarovku, pretože sa táto korytnačka veľmi rada a dlhé hodiny dokáže slniť na súši. Táto súš nemá byť celá pod vodou a najlepšie bude, keď bridlicu dáme na tri či štyri menšie kamienky a tak vlastne umelo vytvoríme pre korytnačku úkryt. Samozrejme, že sa bridlica nesmie zosunúť a privaliť zvieratko! Žiarovku umiestnime čo možno najnižšie, ale zároveň nesmie dôjsť k popáleniu živočícha. Výška vodnej hladiny by mala byť taká, aby korytnačka ležiaca na dne sa vedela nadýchnuť pohodlne, ale na druhej strane je zase pravdou, že čím je táto hladina väčšia a vyššia, tým je to pre korytnačku lepšie a môže aspoň si “cvičiť” svoje svalstvo. Rozhodujúce však je, aby sa korytnačka neutopila v dôsledku vyčerpávajúceho plávania a dokázala sa aj obrátiť do pôvodnej polohy z chrbtovej polohy, teda prevrátená na znak.
Substrát neodporúčam žiadny pre lepšie a rýchlejšie udržiavanie čistoty. Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 25 - 28 st. cez deň a 22 st. v noci. Teplota vzduchu sa udržuje pomocou výkonu žiarovky. Vodu vymeníme vždy, keď sa zašpiní a nikdy by nemala byť studená a špinavá. Odporúčam pre istotu aj dennú výmenu vody, resp. obdeň. Nemôžem súhlasiť s ohrievaním vody pomocou ohrevného termostatového telesa používaného v akvaristike.
Aj v prírode počas celého dňa teplota vody kolíše a takto by predsa bola stále rovnaká. Potom môže niekedy dôjsť ku “kopnutiu prúdom” pri náhodnom poškodení telesa samotnou korytnačkou. Ako dekoráciu môžeme použiť pekne tvarovaný samorast a suchozemskú i vodnú rastlinu. Pre dva exempláre asi 5 - 10 cm veľké korytnačky písmenkové ozdobné možno použiť nádrž o veľkosti 40 (50) x 30 x 30 cm (d x š x v).



Ako sa dá určiť vek korytnačky a do akej celkovej veľkosti dorastá tento druh?

Určiť spoľahlivo vek u korytnačiek je všeobecne veľmi zložité a dalo by sa povedať, že aj ťažké. Kedysi sa tvrdilo, že sa to dá podľa prírastkových vrstiev na jednotlivých štítkoch karapaxu, ale v tomto prípade sa však nejedná o samotný vek zvieraťa, ale o určité priaznivé obdobie v ich živote, kedy vlastne tieto vrstvičky sa vytvárajú.
V dospelosti tento druh korytnačky dosahuje veľkosti až do 30 cm a samce sú o niečo menšie. Práve táto skutočnosť a (mnohokrát zámerná) neinformovanosť zo strany predávajúcich zohráva veľkú úlohu na tom, či si pôvodne zakúpené mláďatko vo veľkosti päťkorunáčky, ktoré v priebehu niekoľkých rokov vyrástlo na obra nechá chovateľ v chove, alebo sa ho jednoducho zbaví v najbližšom rybníku, rieke či dokonca na smetisku (už aj to sa stalo na Slovensku!).
Pred niekoľkými rokmi som mohol byť očitým svedkom toho, ako dospelé korytnačky kolegovia z Čiech rozdávali na uliciach vo veľkom množstve. Mnohé z nich však boli vo veľmi zlom zdravotnom stave a pravdu povediac im už neostávalo veľa času.

Zdravotné aspekty chovu korytnačky písmenkovej ozdobnej: Čo vlastne zapríčiňuje rachitídu a “slepotu” tohto druhu?

Skutočnosť, že naša korytnačka je chorá si pozorný chovateľ dokáže všimnúť takmer okamžite. Zvláštne správanie sa, nechuť prijímať potravu, ktorú pred tým s chuťou prijala, zmena vonkajšieho rázu na očiach a zmäknutie panciera - to sú niektoré z prvých príznakov ochorenia. V poslednej dobe akoby prevažovalo ochorenie zápalu očnej žľazy, čo je spôsobené predovšetkým zlou zoohygienou (špinavá a studená voda), ale aj avitaminózou. Spočiatku je najskôr len jedno oko opuchnuté a za krátky čas sa pridruží aj apatickosť a nechuť prijať potravu. Korytnačka sa zdržuje najčastejšie vo vode a až samotný chovateľ môže (musí) zasiahnuť. Ak je len jedno oko zlepené a korytnačka ešte prijíma akú - takú potravu, treba okamžite zasiahnuť. Najrozumnejšie je, keď dáte korytnačku do plátenného sáčku, či väčšieho kusu látky a zoberiete ju rovno k veterinárovi.
V prípade, že je to nemysliteľné (je víkend atď.) môžete svojmu zverencovi pomôcť nasledovne: Korytnačku umiestnite oddelene od iných jedincov (aj od iných druhov vodných korytnačiek), udržujte ju v teple a zvýšte teplotu vody a vzduchu na 28 - 30 °C, ktorej teplotu určíte teplomerom a ako náhle táto teplota klesne, nalejte novú teplú vodu.
Celkom nový spôsob ošetrenia chorej korytnačky je síce dosť neveriacky prijímaný (aj ja som sa prvý krát veľmi čudoval), ale kolega MVDr. Knotek z VŠV Brno odporúča aj vodnú korytnačku v takomto stave umiestniť na úplné sucho (len občas jej pancier a kožu okrem hlavy navlhčiť vodou) a na choré a preventívne aj do zatiaľ zdravého oka naniesť či skôr vtrieť bórovú či framikoinovú masť. Ak by táto masť prišla do priameho a dlhodobého styku s vodou, mohlo by sa stať, že dôjde k jej vyplaveniu či strate účinnosti na zviera. Dlhodobé neprijímanie potravy, kedy je spravidla už aj druhé oko zapálené, vyrieši injekčná dávka Calciumu do stehna zadnej končatiny. Množstvo jednotiek Calciumu na kg ž.v. musí však určiť veterinár podľa živej hmotnosti zvieraťa. Pri úzkostlivom dodržaní liečebných postupov určených veterinárom by malo v priebehu niekoľkých týždňov dôjsť k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu korytnačky. V prípade, že chovateľ príliš dlho váhal a včas nezahájil liečbu chorého zvieraťa, častokrát také zvieratko vďaka svojmu chovateľovi navždy oslepne a občas aj uhynie.



Pri boji s touto avitaminózou mláďat korytnačiek sa nám osvedčilo aj podkožné podanie injekčného prípravku Axetocal v dávke 30 000 m.j. (asi 0, 3 ml prípravku) vitamínu A u veľmi malých asi 7 cm – vých korytnačiek. Axetocal aplikujeme prvý, desiaty a dvadsiaty deň. Pre väčšie jedince sa táto dávka jednorázovo zvýši na 100 000 m. j. (1 ml) na 100 g živej váhy. V tomto prípade sa zlepšenie stavu postihnutého zvieraťa prejaví až po niekoľkých dňoch po aplikácii.
Veľmi podobný priebeh má rachitída, teda odvápnenie kostí. Často krát je to sprievodná choroba predchádzajúceho ochorenia, a to platí aj opačne. Pri rachitíde najskôr zmäkne plastrón (spodná časť panciera) a napokon aj karapax. Tejto chorobe sa dá celkom ľahko predísť zahrnutím do potravy korytnačky kŕmne zvieratá ako ryby, dážďovky, ulitníky a dostatok priameho slnečného žiarenia. Ako náhle je vonku už teplo, stačí korytnačku umiestniť najlepšie do umelohmotnej nádoby (sklo pohlcuje veľkú časť ultrafialového žiarenia) naplnenej vodou aj so súšou (pričom treba dbať aj na tieň). Nádobu takto zariadenú môžeme takmer denne umiestňovať pod našou kontrolou na balkón. Podmienkou však je teplé letné počasie.
Napriek tomu sa však chovateľ nevyhne zápalom pľúc – pneumónii. Toto postihnutie sa prejaví predovšetkým dýchacími problémami našich chovancov, kedy sa korytnačka veľmi ťažko (alebo aj vôbec) nedokáže ponoriť pod vodnú hladinu.
Zdravý jedinec sa okamžite a bez problémov ponorí do vody na spôsob “plochého kameňa”, korytnačka s jednostranným zápalom pľúc klesá na dno šikmo, naklonená na stranu zápalu (vo väčšine prípadov na pravú stranu), jedinec s obojstranným zápalom klesne na dno priamo dolu. V prípade, že sa korytnačka nemôže vôbec ponoriť pod vodu, nemožno vylúčiť nazhromaždenie plynov v črevách, ktoré je typické pre jedince dlhšiu dobu hladujúce. Vyliečenie takto chorých korytnačiek pozostáva v aplikácii injekčného penicilínového prípravku Pendepon inj., v dávke 10 – 15 000 j. penicilínu na kg živej váhy, pričom sa aplikácia opakuje ešte desiaty a dvadsiaty deň po prvom podaní. Korytnačky vychované prírodou majú svoj pancier krásne hladký bez akýchkoľvek hrbolkov, ale pri domácom chove sa to len doslova zázrakom podarí.



Vzhľadom k tomu, že v mojej teraristickej praxi aktívne spolupracujem s pánom MVDr. Petrom Výboštekom z Levíc a takmer zakaždým som privolaný k novému prípadu ku konzultácii, stretol som sa už niekoľkokrát s poriadnou záhadou, na ktorú ani po poradách s inými veterinármi nedokážem dať uspokojivú odpoveď. Raz nám doniesli exemplár asi 10 cm veľkého samčeka s hrčou na jednej strane krku. Röntgen však neukázal vôbec nič. Veľmi silno mi tento útvar pripomínal ukladanie nadbytočného vápnika do oblastí krku, tak ako to poznáme u jašterov, ale u tejto korytnačky to bolo asi niečo iného. Korytnačka mala pomerne znetvorenú hlavu po jednej strane, ale o vápnik sa asi nejednalo. Ponechali sme jej to tam a ona s tým útvarom žije a rastie ďalej. Inokedy nás volala chovateľka, že jej korytnačka má zrejme zápchu a už niekoľko dní nebol u nej nájdený odložený pravidelný trus. Na prvý pohľad sme jednoznačne obaja určili diagnózu ako vyhreznutie kloaky. Análny otvor bol extrémne zväčšený a krvavý, pričom kloaka bola nepriechodná. Predmet nachádzajúci sa v análnom otvore bol zjavne tvrdý a zo začiatku nepoddajný. Až omnoho neskôr sme prišli na to, že sa môže jednať buď o kameň, ktorý korytnačky počas spolu s potravou príjmu pre lepšie strávenie krmiva alebo z výkalov vytvorenú zápchu. V tomto prípade sa jednalo o obe príčiny a tento cudzí útvar sme pomerne dlho museli “dolovať” z korytnačky.



Na záver tohto pojednávania mi nedá nespomenúť na jeden extrémny prípad, ktorý jasne dokazuje, že čo môže dokázať rachitída, keď sa začne neskoro liečiť. Pred rokom sa vyskytol prípad, kedy len asi 5 cm veľké mláďa tohto druhu korytnačky malo spodok panciera - plastrón už natoľko tenký vplyvom odbúravania vápnika z mladého tela zvieraťa, že úplne až názorne anatomicky mohol pozorovateľ sledovať niektoré vnútorné orgány, hlavne pľúca a črevá. Veľmi mi to vtedy pripomínalo jav, ktorý postihuje morské korytnačky, keď im domorodci odstránia celý pancier a pustia späť do mora. Aj im sa neskôr tak isto vytvorí akási náhrada za pôvodný pancier vo forme tenkého “papierového” filmu na tele.
Pri tomto prípade sa korytnačka usmrtila na príkaz jej majiteľky a aj podľa nás bola v tomto prípade len malá pravdepodobnosť uzdravenia korytnačky .

Aké iné druhy (či poddruhy) ozdobných korytnačiek sa ešte môžu vyskytnúť u nás, resp. v Európe a odkiaľ pochádzajúťEšte pred samotným zoznamom druhov ozdobných korytnačiek chcem upozorniť na skutočnosť, že ich rodový názov sa už niekoľko krát zmenil. Pôvodný názov bol Pseudemys, potom Chrysemys a nakoniec (súčasný) názov je Trachemys.
Ale aj napriek tejto skutočnosti sa v niektorých literárnych prameňoch ešte aj dnes uvádza niektorý zo starších názvov a Trachemys nie je uznávaný. Ľudí - laikov to však mnohokrát už zmiatlo a zbytočne z toho potom vzniká zmätok v názvoch.
Je možné, že sa v tomto prípade jedná o čisto obchodný ťah, len aby obchodník predal čo možno najväčšie množstvo mláďat aj pod tou podmienkou, že oklame laika s tým, že sa jedná o iný druh vodnej korytnačky a popri tom len zmení jej rodový názov.



Druhy rodu Trachemys (Agassiz, 1857)spolu s poddruhmi
Druh: Trachemys scripta (Schoepff, 1792)
Poddruhy:Trachemys scripta cataspila (Gunther, 1885),
Trachemys scripta chichiriviche (Pritchard et Trebbau,1984),
Trachemys scripta elegans (Wied,1839),
Trachemys scripta emolli (Legler,1990),
Trachemys scripta gaigeae (Hartweg,1939),
Trachemys scripta grayi (Bocourt, 1868),
Trachemys scripta hartwegi (Legler, 1990),
Trachemys scripta hiltoni (Carr, 1942),
Trachemys scripta nebulosa (Van Denburgh, 1895),
Trachemys scripta ornata (Gray, 1831),
Trachemys scripta taylori (Legler, 1960),
Trachemys scripta troostii (Holbrook, 1836),
Trachemys scripta venusta (Gray,1855),
Trachemys scripta yaquia (Legler et Webb, 1970),
Trachemys scripta scripta(Schoepff,1792),
Trachemys scripta callirostris(Gray, 1855)

Druh: Trachemys stejnegeri( Schmidt, 1928)
Poddruhy:
Trachemys stejnegeri stejnegeri ( Schmidt, 1928),
Trachemys stejnegeri malonei (Barbour et Carr, 1938),
Trachemys stejnegeri vicina (Barbour et Carr, 1940)

Druh: Trachemys terrapen( Lacépéde, 1788)
Druh: Trachemys decorata (Barbour et Carr, 1940)
Druh: Trachemys decussata (Gray, 1831)
Poddruhy:
Trachemys decusata decussata(Gray,1831),
Trachemys decussata angusta (Barbour et Carr, 1940)

Trachemys dorbigni (Duméril et Bibron, 1835)
Poddruhy:
Trachemys dorbigni dorbigni (Duméril et Bibron, 1835),
Trachemys dorbigni brasiliensis (Freiberg,1969)

Okrem týchto druhov a poddruhov sa u nás niekedy objavia aj nasledujúce druhy so svojimi poddruhmi, ktoré majú takmer vždy rovnaké či podobné životné nároky: Chrysemys picta bellii má rozšírenie v južnej Kanade, západ a stred USA, dorastá v dospelosti do 25 cm. U tohto druhu (poddruhu) je veľmi nápadne do červena sfarbený spodok panciera. Chrysemys picta dorsalis sa vyskytuje na juhovýchode USA a je o niečo menší, než predošlý poddruh (15 cm). Spodná časť panciera je rovnomerne sfarbená do žltooranžova. Cez stred karapaxu sa tiahne oranžový pás. Pseudemys concinna hieroglyphica, Pseudemys rubriventris nelsoni, Graptemys kohnii a Graptemys pseudogeographica dopĺňajú celkový výpočet druhov, ktoré sa tak isto aspoň občas vyskytnú v ponukách na Slovensku.



Za aký čas dokáže dosiahnuť pohlavnú veľkosť korytnačka písmenková?

Veľmi záleží na spôsobe chovu a krmiva, ale v prípade, že korytnačka už od mláďatka dostáva všetko čo má, môže byť pohlavne dospelá aj v priebehu troch rokov. Sám som mal možnosť pozorovať trojročnú asi 24 cm veľkú samičku, ktorá niekoľko krát zniesla vajíčka, ale pretože bola chovaná bez prítomnosti samca, doterajšie znášky boli neoplodnené.



Je pravda, že tento druh môže prenášať salmonelózu?

Podľa názorov veterinárov zo sveta je to veľmi pravdepodobné a preto sa odporúča po každej manipulácii s korytnačkami dôkladne si umyť ruky, ale netreba sa tohto ochorenia až panicky báť. Pri dodržaní všetkých základných zoohygienických pravidiel by chov aj niekoľkých kusov korytnačiek mal byť v “norme”.
Pevne dúfam, že aj týmto článkom sa napomohlo množstvu chovateľov korytnačiek lepšie porozumieť týmto tvorom, alebo ich aspoň navnadiť na zriadenie si akvatetária v kútiku živej prírody u seba doma. Len tak sa budete mať jedinečnú možnosť presvedčiť, že chov čo i len takých korytnačiek prináša uvolnenie sa a vytrhnutie z tohto uponáhľaného a pretechnizovaného sveta v súčasnosti.



Použitá literatúra:
Čambal,Š.(1994):Trachemys scripta elegans súčasťou slovenskej herpetofauny - s poznámkami k Emys orbicularis, Chamaeleo, Praha (ČSTH) 4: 49 - 51
Čambal, Š.(1993): Chovatelia korytnačiek v Bratislave, Testudo Spravodaj SKCHK Levice, (3,4): 9 -10
Čambal, Š. (1992): Trachemys scripta , Testudo Spravodaj SKCHK, Levice (2): 5
Čambal, Š.(1997): Chov korytnačky písmenkovej ozdobnej (Trachemys scripta elegans), Aquatera, Banská Bystrica (1): 32 - 34
Čambal, Š.(1999): Zoologický výskum na chránenej študijnej ploche Levické rybníky – Levice, Chamaeleo, Praha (ČSTH) 9: 7 – 14
Vráblová, E. (2005): Korytnačka písmenková (Trachemys scripta elegans) na území mesta Piešťany, Diplomová práca, Fakulta prírodných vied, Katedra ekológie a enviromentalistiky, UKF Nitra, 47 + prílohové tabuľky

© Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Foto: © Štefan Čambal, Mgr. © Evka Vráblová, VIVARISTA.sk



Šefredaktor | 17.7.2007 16:49 | 9 komentárov | 19514x


Dátum: 1.10.2022 13:00:13
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/114