Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Žeriavy tiahnu...

Článok zo sekcie Aktuality

obrázokVzácny návštevník na Chránenom areáli Levické rybníky Počuť nad našimi Levicami hlas žeriavov popolavých Grus grus (Linnaeus, 1758) je vymoženosť priam kráľovská. Dôvodom je fakt, že tento nádherný, majestátny a vzácny vták tu nikdy nebol zaznamenaný. Až doposiaľ. 

Žeriavy radíme k druhom európskeho významu. Ide o pomerne veľkého vtáka na vysokých nohách, o niečo väčšieho než ako bocian. Žeriav je však sfarbený inak. Jeho šat je bledosivý s tmavosivými koncami krídel. Koncové letky sú výrazne prstovito ukončené. Dospelé jedince majú nad zobákom čierne sfarbenie s červenou čiapočkou, ktorá prechádza do bielej farby na zadnej strane krku. Predná časť krku od zobáka je čierna. V chvostovej časti má našuchorené ozdobné perá, ktoré sú však tvorené predĺženými lakťovými perami. Žeriav popolavý na Slovensku v nedávnej minulosti pravidelne hniezdil do konca 19. storočia. Prvé opätovné hniezdenie na našom území bolo zaznamenané po viac ako 100 rokoch, a to v roku 2009 na východoslovenských Senianskych rybníkoch. Odvtedy počet hniezdiacich lokalít žeriava na Slovensku vzrastá a momentálne sa na našom území má nachádzať niekoľko málo hniezdiacich párov. Povráva sa, že žeriav aj na juhu Slovenska, kdesi na Záhorí, hniezdi, ale presná lokalita sa tají. Dôvodom tohto údaju môže byť fakt, že výskyt tohto druhu sa zaznamenal aj na Záhorí, v okolí Oravskej priehrady a najnovšie aj v Jurskom Šúre v meste Svätý Jur pri Bratislave. 


1596–1610 Anselmus Boëtius de Boodt

Žeriav hniezdi v močaristých biotopoch v tundre, tajge, lesostepiach a stepiach. Tok samcov je sprevádzaný nápadnými tancami a hlasným trúbením. Hniezdo umiestňujú do neprístupných močarísk. Samička znesie obvykle 2 vajíčka. Zahrievanie znášky trvá asi 28 - 39 dní. Mláďatá zvyknú 2 dni ostať v hniezde, potom ich rodičia už vodia mimo hniezd. Mláďatá sa stávajú schopné letu už vo veku 2 mesiacov. Žeriavy sa živia predovšetkým vegetáciou, zbierajú aj plody, semená, v malej miere prijmú aj živočíšnu zložku potravy, ktorú tvoria najmä bezstavovce a drobné stavovce. Na zimoviská na Pyrenejskom polostrove, v severozápadnej Afrike, v Malej Ázii, Iraku a Sudáne odlietajú žeriavy od augusta, ale predovšetkým počas októbra. Tiahnuce vtáky tvoria typické klinovité formácie. 



Žeriavy popolavé možno rozdeliť z hľadiska územného výskytu v Európe do troch populácií: západoeurópskej, východoeurópskej a európsko-ruskej. K západoeurópskej populácii patria žeriavy hniezdiace v Škandinávii, Nemecku, Poľsku, Holandsku, Anglicku, Francúzsku a Českej republike. K východoeurópskej populácii patria kŕdle hniezdiace v pobaltských krajinách, Fínsku, Bielorusku, Ukrajine, východnom Poľsku a západnom Rusku. K poslednej, európsko-ruskej populácii, patria kŕdle žeriavov žijúce v častiach Bieloruska, Ukrajiny, Ruska – západne od pohoria Ural a v Kazachstane. Každá z uvedených populácií využíva vlastnú trasu, ktorou sa na jeseň sťahuje do teplejších krajín a na jar sa vracia späť do svojho hniezdiska. Západoeurópska populácia využíva západoeurópsku migračnú trasu, ktorá vedie zo Škandinávie cez Baltské more a ďalej cez Nemecko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko. Žeriavy európsko-ruskej populácie zas migrujú cez Čierne more na zimoviská ležiace v Turecku, Izraeli, Jordánsku, Saudskej Arábii, Sudáne a Etiópii a čiastočne taktiež v Iráne a Iraku. Ale hlavnou ťahovou cestou východoeurópskej populácie je Balticko-maďarská, vedúca čiastočne cez naše Slovensko, s najväčšou ťahovou zastávkou v maďarskom Národnom parku Hortobágy, kde sa naraz vyskytuje aj 100-tisíc kusov žeriavov. Pred preletom cez Karpaty sa žeriavy pravidelne zastavujú na odpočinok na mokradiach Senianskych rybníkov v okrese Michalovce, kde nocujú na okolitých lúkach a poliach. V maďarskom Hortobágy sa ťahová cesta žeriavov rozdeľuje do niekoľkých smerov. Približne jedna tretina jedincov letí cez južný cíp Talianska do Tuniska, Líbye a východného Alžírska. Juhovýchodný smer nie je presne známy, pravdepodobne končí v Turecku alebo v štátoch Blízkeho východu vrátane Izraela. Väčšina žeriavov tiahne južným smerom na zimoviská v Ázii na Blízkom východe a v Afrike až do Etiópie. Počty migrujúcich žeriavov sa od 80. rokov 20. storočia pravidelne zvyšujú. V roku 2019 bolo len na lokalite Senianske rybníky zaznamenaných rekordných 25 000 žeriavov. 


Žeriav nad Levicami

Územím našej republiky tento druh tiahne, najmä jej východnou časťou. Počas ťahu bol žeriav zaznamenaný roztrúsene aj na strednom a západnom Slovensku, kedy vyhľadáva podmáčané plochy, najmä lúky a ramená riek, ale aj mokrade borovicovo-smrekových lesov a rybníky. To bol aj prípad našich Levíc. Ešte predtým bol žeriav 17.2.2020 pozorovaný v počte 4 jedincov pri Ipeľskom Predmostí a 22.4.2020 v počte 5 jedincov zaznamenaný na lokalite Béter pri Lučenci. "Začiakom jari, počas nádherného slnkom zaliateho dňa som vysoko nad Levicami zbadal letieť dvoch mohutných vtákov, ktoré som pokladal za bocianov. Keďže sa venujem ornitológii a aktívne fotografujem, nasnímal som ich a až pri detailnom rozbore fotiek som šokovaný zistil, že nejde o žiadnych bocianov. Boli to žeriavy. Tento objav ma veru zaskočil. Oba smerovali na sever," povedal Peter Hoffmann, ornitológ a herpetológ, ktorý sa živej prírode Levíc venuje mnoho rokov. "Druhé moje stretnutie so žeriavmi sa odohralo v máji. Bolo zamračené a v diaľave nad lesíkom som zbadal siluetu pripomínajúcu bociana. Oba druhy, biely i čierny, sa na lokalite Chránený areál Levické rybníky, ktorej sa venujem dlhé roky, vyskytujú. Preto ma to neprekvapilo, ale nafotil som niekoľko snímok. Pri ich prezeraní som si ale uvedomil, že tento druh má akosi prikrátky zobák a bolo mi jasné, že je to žeriav, no bol som zaskočený," dodal Peter. Na druhý deň, hoci bolo veterno, sa vybral na sústavu Levických rybníkov, kde ohúrený zbadal dvojicu žeriavov na druhom veľkom rybníku. Ten bol v tom čase takmer bez vody. "Dvojica žeriavov bola odo mňa veľmi ďaleko, preto sa mi fotky príliš ani nevydarili. Ale jedno je isté: boli to majestátne žeriavy. Pri potulkách levickou prírodou mi ich prítomnosť dosvedčil aj ďalší ornitológ. Ten na Chránenom areáli Levické rybníky videl žeriava zhruba v marci a aj ho počul vokalizovať. O unikátnosti nálezu svedčí fakt, že hoci aj tento kolega mal po ruke fotoaparát a mohol prítomnosť žeriava zdokumentovať, bol jeho nálezom tak prekvapený, že to neurobil. Obaja sme presvedčení, že išlo o unikátne a prvé takéto pozorovanie v Leviciach," dodal Peter Hoffmann. Ďalší Levičan, ktorý sa venuje živej prírode Levíc, Štefan Čambal, na druhý deň po náleze žeriavy na lokalite už nenašiel, ale i on počul ich hlas počas nočného prelietavania nad Leviciami.


Dvojica žeriavov na druhom veľkom rybníku Chráneného areálu Levické rybníky

Prítomnosť nádherných žeriavov na Chránenom areáli Levické rybníky, hoci iba ako miesto ich prestávky v ťahu na sever Slovenska, vyzdvihuje opodstatnenosť a význam lokality Chráneného areálu, ktorú tvorí sústava rybníkov za Levicami. Aj preto by si Levičania mali uvedomiť jej unikátnosť a jedinečnosť. Kým takúto lokalitu máme priamo za panelákmi. Netreba zabúdať, že CHA Levické rybníky boli pred mnohými rokmi vyhlásené ako jedinečné miesto výskytu nielen vtáctva, ale aj ďalších vodných biocenóz. Bez nich by príroda Levíc bola ochudobnená a už by to neboli tie naše Levice, ktoré si pamätáme.

Aktualizácia (2.6.2020): Na ploche Levických rybníkov sa dnes zaznamenala prítomnosť minimálne jedného žeriava (Hoffmann, in verb). Či sa tu len zastavujú alebo si biotop vyhliadli aj na pobyt, resp. hniezdenie, zatiaľ nevieme. Čas ukáže.

Text: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Foto: © Peter Hoffmann, azraelangelo-photo.deviantart.com a archív



Šéfredaktor | 1.6.2020 18:16 | 0 komentárov | 209x


Dátum: 9.7.2020 03:32:39
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/11289