Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Nález Epidalea calamita (Anura: Bufonidae) na Chránenom areáli Levické rybníky (JZ Slovensko)

Článok zo sekcie Herpetofauna SR

obrázokŠtefan Čambal Abstract: Čambal Š, 2020: Finding of Epidalea calamita (Anura: Bufonidae) in Chránený areál Levické rybníky (SW of Slovakia). Epidalea calamita this has been recorded so far in Slovakia. This is her first finding.

Key words: Epidalea calamita, Levické rybníky, SW Slovakia

Ropucha krátkonohá - Epidalea calamita (Laurenti, 1768) je zástupcom bezchvostých obojživelníkov, ktorú tvoria ďalšie dva druhy ropúch (Bufo bufo a Bufotes viridis), ktoré sa vyskytujú na území Slovenska.

Areál výskytu siaha od Portugalska a Španielska cez Francúzsko do strednej Európy a južného Švédska. Na východ výskyt zasahuje až do Litvy. Zriedkavá je v oblastiach svojej východnej hranici rozšírenia. Zníženie jej populácie bolo zaznamenané v Poľsku, pričom v roku 2002 bola objavená silná populácia v Słowińskom národnom parku. Ropucha krátkonohá sa vyskytuje aj v Čechách, kde obýva biotopy vo výškovom rozmedzí od 145 do 570 m n.m. Územím ČR prechádza juhovýchodná hranica areálu jej výskytu. Súvisle sa tento druh vyskytuje iba v západných Čechách (Karlovarsko), pričom v ostatných oblastiach Českej republiky je jej výskyt iba ostrovčekovitý. Prevažná väčšina z českých lokalít je už celkom izolovaná a jednotlivé populácie spolu nekomunikujú. V súčasnej dobe sú životaschopné populácie už len na Karlovarsku, Třeboňsku, KrálovéHradecku, Českolipsku, Rakovnicku a Broumovsku, čím sa táto ropucha radí k najohrozenejšiemu druhu v ČR, s reálnym rizikom vyhynutia. Na území Slovenska tento druh doposiaľ nikdy nebol zaznamenaný.

Epidalea calamita sa vyskytuje od nížin až do výšky 1950 m n.m., pričom osídľuje predovšetkým otvorené, suché a slnné stanoviská, ale výrazná lesnatá krajina jej nevyhovuje. Dáva prednosť oblastiam s ľahkou piesčitou pôdou. Táto ropucha vyžaduje prítomnosť narušovaných plôch bez vegetácie, ktoré najčastejšie nachádza v pieskovňach, na vresoviskách, slaniskách, štrkovniach, kaolínových lomoch, v vojenských priestoroch. V týchto stanovištiach sa často ukrýva v rôznych skalných puklinách či pod rôznymi predmetmi. V prípade, že tieto stanoviská začnú výrazne zarastať vegetáciou a zvyšuje sa tak miera zatienenia, vedie to k migrácii populácie na iné nezarastené lokality. Je zaujímavé, že tento druh vyhľadáva aj zeleninové polia (repa atď.). Ropucha krátkonohá je často zastihnutá pri migrácii krajinou. Rádius migrujúceho jedinca z lokality, na ktorej došlo k zmene podmienok na novú lokalitu môže dosiahnuť vzdialenosť aj 5 km.

Zimovisko ropúch je zväčša v tesnej blízkosti od rozmnožovacieho miesta, pričom vo vodnom stĺpci sa vyskytuje iba v období kladenia vajíčok, inak žije po celý rok na suchozemských, otvorených a nezarastených biotopoch. Ropuchy krátkonohé uprednostňujú pre rozmnožovanie malé a plytké tône a kaluže bez vegetácie alebo len s malým množstvom vodnej vegetácie, často ide o dočasné tône. Plusom takýchto biotopov je minimum predátorov, čím sa zvyšuje šanca na prežitie čo najväčšieho počtu vajíčok a lariev. Len výnimočne sa ropuchy krátkonohé rozmnožujú vo väčších tôňach. Žubrienky tohto druhu sa vyznačujú tým, že dobre znášajú i veľmi nízky obsah kyslíku vo vode a nevadí im ani vyšší obsah soli, pričom tolerujú aj na krátku dobu teploty okolo 40°C. 

Aktivita Epidalea calamita siaha do nočných hodín, čo vysvetľuje jej tajomnosť (podobne ako Pelobates fuscus). Len vzácne tento druh možno zastihnúť aj počas dňa. Často si buduje plytké nory v ľahkej pôde a k tomu využíva veľmi dobre predné a občas aj zadné končatiny. Aj týmto sa tak nápadne ponáša na Pelobates fuscus. Ropucha krátkonohá kvôli charakteristicky krátkym končatinám sa pohybuje na spôsob myši, teda rýchlym behom, namiesto lezenia či poskakovania, pričom dokáže veľmi dobre liezť aj na strmé svahy a zdolávať iný ťažký terén.

Samec ropuchy krátkonohej sa v období rozmnožovania ozýva hlasitým kovovým „arr…ARR…arr“, alebo „krrr...krrr...krrr“. Často je tento hlas prirovnávaný k veľkonočnému "rapkovaču". Samce pri vokalizácii sedia so vzpriameným telom na dne plytkej tône alebo v plytkých miestach pozdĺž brehov nádrže a zborovo vokalizujú. Jednotlivé samce sa ale vzácne ozývajú aj v priebehu dňa. Ich hlasitá vokalizácia dosahuje maximu vo večerných a nočných hodinách a je počuteľná až do vzdialenosti 2 km.


foto: pinterest.com

V noci z 31.marca 2020 na 1.apríla 2020 bol vokalizujúci samec pozorovaný na konci sústavy Chráneného areálu Levické rybníky, pri zadnej stene vodnej plochy, ktorá susedí s rýchlo tečúcim tokom kanálu Perec. Po zbere biometrických dát bol samček dosahujúci veľkosť 5,1 cm vypustený. 

Materiál: Podunajská pahorkatina (Hronská niva), Levice, Chránený areál Levické rybníky, (7.rybník v smere od JV okraja mesta), 31.III.2020, 23: 59 hod. SEČ, 1 ♂ vokalizujúci adult, Pavol Alex, pozorovanie na lokalite.
Koordináty: 48°11´ 22,9´´ N, 18°36´47,1´´E  
Mapové pole Databanky fauny Slovenska: 7877b

Len ďalší systematický batrachologický výskumna lokalite Chránený areál Levické rybníky dá odpoveď na to, či v danom prípade išlo o náhodný nález migrujúceho jedinca alebo o úmyselné zavlečenie zo súkromného chovu.

POĎAKOVANIE
Autor ďakuje Pavlovi Alexovi za poskytnuté informácie a cenné údaje o náleze.

LITERATÚRA
Čambal, Š. 1999:Zoologický výskum na chránenej študijnej ploche Levické rybníky – Levice, Chamaeleo(Praha) 9: 7-14.
Čambal, Š., Hoffmann P. 2015: Obojživelníky a plazy našej prírody. Tekovské múzeum Levice, 64 pp. 
Čambal, Š. 2015: Obojživelníky a plazy mesta Levice. Tekovské múzeum Levice, 16 pp. ISBN: 978-80 88831-18-1.
Čambal, Š. 2015: Potvrdenie výskytu Pelobates fuscus (Anura: Pelobatidae) v Leviciach (JZ Slovensko), Acta Musei Tekovensis Levice, X, 208 - 2010 
Oliva, O., Hrabě S. & Lác, J. 1968: Stavovce Slovenska I., Ryby, obojživelníky a plazy. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 396pp.
Zwach, I. 2009: Obojživelníci a plazi České republiky. Grada, Praha,496 pp. ISBN: 978-80-247-2509-3.

http://www.obojzivelnici.wbs.cz/ropucha-kratkonoha.html (dostúpené 1.4.2020)

Recenzent: Peter Hoffmann

P.S. Kolegovia! Bolo by zbožným prianím, aby sa E.calamita zaradila do prvkov slovenskej prírody. Bohužiaľ, mohli sme si to dovoliť len dnes, 1.apríla. Snáď nám to odpustíte.



Šéfredaktor | 1.4.2020 00:15 | 2 komentáre | 498x


Dátum: 3.12.2020 04:22:12
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/11170