Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Bratislavská zoo oslavuje 60tku!

Článok zo sekcie Aktuality

obrázok So Zoo Bratislava ma spájajú predovšetkým spomienky. Už ako malý chlapec majúc starých rodičov z Bratislavy a tráviac tam mnoho prázdnin (70. - 80.roky), som Zoo Bratislava vnímal viac než len detskými očami. Už vtedy som sa venoval chovu všakovakých akváriových a teráriových zvieratiek. Do Zoo som neprestal chodiť aj neskôr. Nejedna výstava korytnačiek a plazov si vyžadovala moju prítomnosť aj v bratislavskej zoo. Vhod mi prišli takto nadobudnuté kontakty aj neskôr, pri organizovaní prednáškového predpoludnia, ktoré sa konalo práve v Zoo Bratislava. O teraristickej kolekcii, a to veľmi kvalitnej a na úrovni, som sa mohol na vlastné oči mnohokrát presvedčiť návštevou chovateľského zákulisia. A práve v týchto dňoch, konkrétne 9.5.2020 bratislavská zoo má dôvod na jubileum. Poďme spolu nazrieť do jej života.

Prvé úvahy a myšlienky týkajúce sa vybudovania zoologickej záhrady v Bratislave začali dávno pred oficiálnym otvorením, ešte v roku 1948. Pôvodné návrhy hovorili o výstavbe v oblasti Železnej studničky, avšak na základe rôznych expertíz a geologických prieskumov bola táto lokalita označená za nevhodnú. Prijala sa nová alternatíva - vystavať ZOO v Mlynskej doline, pôvodne na ploche cca 9 ha, s perspektívou rozšírenia areálu až na 90 ha.

S výstavbou ZOO sa začalo v roku 1959 a zoologická záhrada otvorila svoje brány verejnosti 9. mája 1960. Pôvodnú kolekciu zvierat tvorilo 74 druhov v počte 238 jedincov. Zastúpené boli najmä mačkovité šelmy, opice, poníky, somáre, medvede, jelene, srnky, vodné vtáky, dravce, papagáje.

Už v prvom desaťročí svojej existencie zaznamenala ZOO prvé chovateľské úspechy (odchovy makakov, paviánov, dikobrazov, nutrií, leopardov, púm a dingov). Ako jednej z prvých ZOO v Európe sa tu podarilo odchovať mláďatá rysa ostrovida. Tento chovateľský úspech sa pretavil i do loga ZOO Bratislava. Hlava rysa ostrovida dominuje logu aj v súčasnosti. Z výchovno-vzdelávacích aktivít bola veľmi úspešná poradenská služba chovateľom malých zvierat a záujmové krúžky - jazdecký, sokoliarsky, zoologický, chovateľský a krúžok ochrancov prírody.

V 70-tych rokoch 20. storočia sa kolekcia zvierat doplnila o mnohé vzácne druhy. Desať rokov po otvorení zoo chovala kolekciou 117 druhov v počte jedincov 515. V roku 1972 sa začalo stavať vivárium a terárium, v lesnej časti zase výbehy pre zubry a srnčiu zver.

Prichádzajú aj ďalšie významné chovateľské úspechy. Prvý umelý odchov leopardov škvrnitých (čierna forma) v roku 1971, vyliahnutie ôsmych mláďat ohrozených korytnačiek močiarnych v roku 1971, ale i hyen pásavých v rovnakom roku. ZOO Bratislava bola jedinou ZOO v Európe a jednou z dvoch ZOO na svete, kde sa podaril takýto odchov hyen pásavých.

Tvrdým zásahom do života ZOO bola v rokoch 1981 - 1985 úplná likvidácia dvoch tretín vybudovanej expozičnej časti pôvodného areálu kvôli výstavbe kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky. Zanikla práve tá časť, ktorá bola pre návštevníkov najzaujímavejšia. Záberom veľkej plochy sa narušil pravidelný chod života v ZOO. Zlikvidované boli viaceré obslužné zariadenia (skleníky, pareniská), vstupný areál pre návštevníkov či objekty služieb (reštaurácia).

Aj napriek ťažkému obdobiu sa zoo mohla v 80-tych rokoch pochváliť významnými odchovmi. Za zmienku stojí odchov kengury parma, ktorú v tej dobe bratislavská zoo chovala ako jediná ZOO v bývalom Československu. Úspešné boli tiež odchovy: priamorožca šabľorohého, gibona bielorukého či somára ázijského. Ako prví tu v spoluprácu so ZOO Praha odchovali aru zlatokrkú a v tej dobe mala Zoo Bratislava najväčšiu kolekciu papagájov v ČSSR. V roku 1981 sa v ZOO narodilo historicky prvé mláďa šimpanza učenlivého – samica Uschi.

V roku 1986 bratislavská zoo na Slovensko doviezla prvýkrát nosorožce tuponosé. Dve samice Sena, Ada a jeden samec Toby boli odchytené ako približne dvojročné v Namíbii, v rezervácii Oiwa. Odvtedy je Zoo Bratislava jedinou ZOO na Slovensku, ktorá chová tieto majestátne zvieratá.

Bratislavská ZOO sa ešte nestihla spamätať z tvrdých zásahov do areálu, keď v roku 1995 padlo rozhodnutie o výstavbe diaľnice D2 Bratislava Lamačská cesta – Staré Grunty.

Za úspechy z obdobia 90-tych rokov sa môže považovať dokončenie ubikácie pre plameniakov ružových a dovoz celej skupiny týchto vzácnych vtákov, alebo aj otvorenie nového chovného zariadenia pre nosorožce tuponosé.

Výnimočným medzinárodným úspechom bol v roku 1999 úspešný projekt na záchranu sahelo-saharských antilop – priamorožca šabľorohého, ktorý pod patronátom CMS (Bonnský dohovor o ochrane migrujúcich druhov voľne žijúcich živočíchov) pripravila a realizovala ZOO Bratislava spolu s Marwell Zoological Park (U.K.). Po viac ako ročnej príprave sa uskutočnil transport skupiny priamorožcov z vybraných európskych ZOO do Národného parku Sidi Toui v Tunisku. Z vlastného chovu zoo poskytla jedného samca a tri gravidné samice, ktoré porodili svoje potomstvo na mieste pôvodného výskytu tohto kriticky ohrozeného druhu.

Začiatkom nového milénia bol pre výstavbu tunela Sitina zrušený vchod do ZOO a od decembra 2003 bol areál pre verejnosť uzatvorený až do dostavby nového vchodu, parkoviska a protihlukovej bariéry. Výstavba diaľnice síce značne ovplyvnila každodenný život v ZOO, ale nezastavila jej rozvoj. V rokoch 2002 - 2003 sa vybudovalo nové chovné zariadenie pre ťavy dvojhrbé, kulany turkménske a poníky shetlandské v lesnej časti areálu. V roku 2004 pribudla v ZOO nová jedinečná expozícia druhohorných plazov v strednej Európe - DinoPark, ktorá je od svojho vzniku veľmi atraktívna pre všetky vekové kategórie návštevníkov. Zároveň sa v tom istom roku ZOO zapojila do európskeho projektu založenia stabilnej populácie zubra európskeho v NP Poloniny. Zo ZOO bola do národného parku vypustená mladá samička zubra. Rok 2006 bol pre ZOO Bratislava významným medzníkom – sprístupnil sa pre verejnosť nový pavilón šeliem, ktorého obyvatelia – leopardy, jaguáre, tigre a levy – patria k návštevnícky najobľúbenejším zvieratám v kolekcii. V roku 2008 sa otvoril nový ZOOshop a dva detské ihriskové komplexy.

Po pavilóne šeliem nasledovala výstavba nového pavilónu pre primáty. Pre verejnosť bola táto unikátna expozícia otvorená v roku 2010. Pavilón primátov je historicky najväčšou stavbou nielen v ZOO Bratislava, ale i v rámci všetkých slovenských ZOO.

Začiatok tretieho tisícročia sa nesie v duchu ďalších chovateľských úspechov. Spomenúť možno narodenie mláďat gibona zlatolíceho či tigra bieleho. V roku 2003 ZOO doviezla skupinu surikát vlnkavých, ktoré v tom čase chovala ako jediná ZOO na Slovensku. V roku 2009 sa vyliahli historicky prvé štyri mláďatá plameniaka ružového.

V roku 2011 sa tu narodila samička šimpanza učenlivého, samec hrošíka libérijského či samička žirafy Rotschildovej. Ako prvá ZOO na Slovensku v tom istom roku začala s chovom pandy červenej. O dva roky neskôr sa chovnému páru narodilo prvé mláďa. V 2014 pôvodný pár ibisov červených odchoval prvé mláďa v ZOO.

V roku 2016 sa obohatila kolekciu zvierat o nové druhy ako pichľavec ozdobný, pytón zelený, kurička bieločelá, daniel škvrnitý, diviak visajanský, ktorý patrí medzi kriticky ohrozené druhy a je zaradený do Európskeho záchranného programu. Diviaka visajanského dodnes chová bratislavská zoo ako jediná ZOO na Slovensku. V 2017 sa dokončil a pre verejnosť sprístupnil nový výbeh pre vlky eurázijské, ktorý v značnej miere imituje prírodné podmienky pôvodného biotopu výskytu tohto druhu. Nateraz poslednou otvorenou expozíciou, ktoré do areálu ZOO pribudli v minulom roku boli tri voliéry pre tri druhy sov žijúcich aj na Slovensku.

zdroj: zoobratislava.sk a (šč)



Šéfredaktor | 30.3.2020 18:51 | 0 komentárov | 146x


Dátum: 30.5.2020 10:13:19
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/11168