ATLAS AnimaliaArthropoda
Chelicerata
Arachnida
Araneae
Mygalomorphae
Theraphosidae
Brachypelma
Brachypelma hamorii Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997
Synonymum: Brachypelma smithi (F.O. P-Cambridge, 1897)
Eurypelma smithi F.O. Pickard-Cambridge, 1897
Euathlus smithi (F.O. Pickard-Cambridge, 1897)
Jorge Mendoza a Oscar Francke vo svojej revízii rodu Brachypelma, ktorá bola publikovaná v roku 2017, navrhli doteraz platný druh Brachypelma annitha synonymizovať s druhom Brachypelma smithi.
Brachypelma smithi (F. O. Pickard-Cambridge, 1897) = Eurypelma smithi
zdroj: en.wikipedia.org
Výskyt: Mexiko, Sierra Madre del Sur
Veľkosť: V tele 6- 8 cm, v rozpätí končatín u adulta môže dosahovať 14 až 16 cm.
Dĺžka života: Dospelé samičky sa môžu dožiť aj viac než 25 rokov, samček, po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, spravidla žije 1 až 2 roky, ale jeho celková dĺžka života od mláďaťa po adulta môže dosahovať aj 5 rokov.
foto: © Miloš a Zuzana Paulovičovci
Popis: Ide o zemný druh, aktívny zvyčajne počas dňa (samozrejme, že je pomerne aktívny aj večer alebo v noci), ktorý si nebuduje vlastné úkryty, ale vyhľadáva rôzne opustené nory po iných živočíchov pod spadnutými kmeňmi, ležiacimi kameňmi či pod stromovou kôrou.
Sfarbenie je u neho hnedé až čierne, na článkoch končatín sa nachádza oranžovo - červené sfarbenie, pričom je karapax lemovaný žlto- oranžovo V literatúre sa nachádza údaj, podľa ktorého jedince obývajúce lokalitu Guerreru sú viac chlpatejšie a červené sfarbenie končatín je o čosi výraznejšie. Chýbajú aj čierne chĺpky lemujúce červené plamienky na patelách a pedipalpách. Na končatinách sú vyvinuté i jednotlivé, svetlo sfarbené chlpy.
Karapax
Vlhkosť: V prírode obýva tienisté listnaté lesy, čo sa odzrkadľuje aj v nižších nárokoch na vlhkosť. V našom prípade vlhčíme len okolie misky s vodou (pri výmene vody za čerstvú misku občas zámerne prelejeme), zvyšok terária ponechávame skôr suchší alebo len mierne vlhší (asi 60 %). No podstatné je prúdenie vzduchu v ubikácii, čo zabráni rastu plesne, s ktorou bol problém pri prevlhčení substrátu v kombinácii s korkom, ktorý by podľa literatúry mal byť práveže neplesnivejúci.
Vetranie možno spoľahlivo riešiť pomocou perforovaného pliešku alebo pevnej sieťoviny na vrchu či bokoch ubikácie, pri chove v plastových nádobách prúdenie vzduchu vyriešime vypálením vhodne veľkých otvorov po bokoch ubikácie v dostatočnom počte. Jemnú sieťovinu dokážu chované jedince poškodiť a ujsť. Pri odchove mláďat je priam nežiaduca vlhkosť, pretože tá môže byť až v polovici prípadov pre ne smrteľná.
Sub/adult pred zvlekom...
...a po ňom
Teplota: 23 - 30°C, iní autori uvádzajú denný teplotný gradient nižší než 25°C s možným miernym nočným poklesom až k 20°C. V chove prvého z autorov je teplota izbová, ktorá sa počas dňa môže mierne zvýšiť a v noci zas poklesnúť. Pritom je u druhu Brachypelma hamorii zaujímavá obľuba slnenia sa na exponovaných miestach, na ktoré dopadajú lúče slnka a bez problémov znesie aj krátkodobo vyššiu teplotu. To mnohokrát môže prvý z autorov pozorovať u svojich chovaných jedincov pri bytovej teplote.
Terárium: Terárium pre zemné druhy o rozmeroch napr. u dospelca 20-30x20x20 cm (dxšxv). Na dno môžeme dať asi 5 cm vrstvu lignocelu či zeminy, ktorú utlačíme. V našich chovoch ako zariadenie umiestňujeme priestrannú prehnutú korkovú kôru, prepílenú polku keramického alebo plastového kvetináča či vhodnú stromovú kôru opretú o jednu stenu ubikácie a nechýba ani miska s vodou, ktorú občas môže jedinec zakopať alebo premiestniť na iné miesto. Pre estetickosť možno do ubikácie umiestniť aj umelú rastlinku. Brachypelma hamorii sa veľmi rada zdržiava na vyvýšených miestach, kde sa, ako bolo už spomenuté, rada vyhrieva. Tento druh si ani ako mláďa nezvykne budovať noru a je stále na očiach, čím ho možno dobre pozorovať.
Terárium pre sub/adulta Brachypelma hamorii
Terárium pre adulta Brachypelma hamorii
Potrava: Primerane veľký druh kŕmneho hmyzu, ako sú napr. cvrčky, šváby, saranče či iný hmyz. Dospelé samičky možno raz za čas kŕmiť aj myším holíčatkom.
Brachypelma hamorii, sub/adult
Odchov: U tohto atraktívneho a pomerne často chovaného druhu to so samotným odchovom mláďat nebude až tak ľahké, ako u iných zástupcov rodu. Po úspešnom spárení (samec má tibiálne háky a bulby, je voči mohutnej samičke štíhlejší a menší) samička vytvorí kokón 5-7 týždňov po úspešnom spárení. V kokóne sa zvyčajne nachádza 200 – 1000 mláďat, ktoré kokón opustia po 7-10 týždňovej inkubácii.
Mladé pavúčiky odchovávame samostatne v umelohmotných nádobkách alebo v sklenených teráriách primeranej veľkosti a postupne s rastoch ich premiestňujeme do väčších ubikácií. Do dospelosti sa samičky zvliekajú aj 15 či viac krát a ich vývoj môže trvať aj cez 4 roky. Zvliekanie je pri tohto druhu dosť nepravidelné. Zo začiatku rastie dosť rýchlo, ale s dospievaním sa interval medzi zvliekaniami dosť predĺži.
© Miloš a Zuzana Paulovičovci
Jed: Pri tohto druhu sa často uvádza kľudná a neagresívna povaha, čo je síce pravdou, ale chovateľ musí počítať s častým vykopávaním obranných chĺpkov zo zadočku. Ak má chovateľ u seba „vypestovanú“ alergiu na chĺpky pavúkov, tak je akákoľvek manipulácia s týmto druhom pre neho pomerne nepríjemná. Pri fotení mnou chovaných jedincov som sa šiel „uškriabať“, pretože mnou chovaný subadult (zrejme samička) mohutne a často bombarduje pri akejkoľvek možnej príležitosti v teráriu alebo pri manipulácii priamo s ňou. Na rozdiel od nej sú ďalšie mnou chované jedince skôr bojazlivé a snažia sa čo najrýchlejšie ukryť či utiecť do úkrytu. Na fotke Zuzany Paulovičovej je dôkaz, že sa nimi chovaný jedinec vo veku 6 rokov v 12.zvleku dá pohodlne zobrať do dlane bez akéhokoľvek rizika uhryznutia, pričom nevykopáva ani chĺpky. Každopádne samotný jed nebude pre zdravého dospelého človeka príliš nebezpečný a pavúk ho použije skutočne len v krajnej nutnosti.
Poznámka: Ide o často chovaného, atraktívneho pavúka, ktorý na Slovensku spadá pod CITES - Brachypelma spp. (II). V susedných Čechách je síce tiež v CITESe, ale na odchovy sa, na rozdiel od Slovenska, vzťahuje výnimka z registrácie.
Brachypelma hamorii vo svete filatélie a filokartie (reprofoto zo súkromnej zbierky (šč))
Pohľadnica z Poľska
Tanzania, 1994 ešte pod názvom eurypelma sp.
Tanzania
République Du Bénin, 2011
Romania, 2010
(je na ilustrácii B. smithi či B. hamorii?)
Republique du Niger, 2019
Republique Togolaise, 2019
Systematika a rozlíšenie Brachypelma smithi a Brachypelma hamorii
Brachypelma hamorii
Brachypelma hamorii Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997 | m f | Mexico [urn:lsid:nmbe.ch:spidersp:001862]
Brachypelma smithi Hancock & Hancock, 1989: 44, f. 39 (f, T from Eurypelma=Avicularia) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Schmidt, 1992a: 10 (T from Euathlus) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Schmidt, 1992d: 14, f. 2, 4 (mf) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Euathlus smithi Baxter, 1993: 73, f. 17-18, pl. A, f. 1-6 (mf) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Schmidt, 1993d: 82, f. 190 (f) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Smith, 1995: 170, f. 940-956 (mf) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma hamorii Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997a: 9, pl. 1-6 (Dmf).
Brachypelma smithi Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997a: 9, pl. 2, f. 2 (f) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma hamorii Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997b: 3, pl. 9-11 (m).
Brachypelma smithi Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997b: 4, pl. 10-11 (m) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Schmidt, 1997g: 19, f. 195 (f) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Peters, 2000a: 72, f. 235-236 (mf) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Peters, 2003: 125, f. 510, 512-513 (mf) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma smithi Schmidt, 2003l: 153, f. 283-284 (mf) [misidentified after Mendoza & Francke, 2017: 167].
Brachypelma hamorii Mendoza & Francke, 2017: 167, f. 24-40, 46-49, 52, 57-60 (mf).
Brachypelma hamorii Mendoza & Francke, 2020: 116, f. 27A-F, 28A-F, 35B,D, 37I-L (mf).
Brachypelma smithi
Brachypelma smithi (F. O. Pickard-Cambridge, 1897) | m f | Mexico [urn:lsid:nmbe.ch:spidersp:001866]
Eurypelma smithi F. O. Pickard-Cambridge, 1897a: 20, pl. 1, f. 4 (Df).
Brachypelma smithi Pocock, 1903b: 103.
Brachypelma annitha Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997a: 9, pl. 1-6 (Dmf; N.B.: specific name considered a noun in apposition rather than a patronym) [urn:lsid:nmbe.ch:spidersp:001853].
Brachypelma annitha Tesmoingt, Cleton & Verdez, 1997b: 2, pl. 7-8, 11 (m).
Brachypelma smithi Locht, Yáñez & Vázquez, 1999: 196, f. 5 (m).
Brachypelma annitha Peters, 2000a: 64, f. 205-207 (mf).
Brachypelma annitha Peters, 2003: 108, f. 428, 435-436 (mf).
Brachypelma smithi Mendoza & Francke, 2017: 162, f. 3-22, 42-45, 50-51, 53-56 (mf, S of Brachypelma annitha).
Brachypelma smithi Mendoza & Francke, 2020: 123, f. 33A-H, 34A-F, 35A,C, 37M-P (mf).
zdroj: https://wsc.nmbe.ch/genus/3330
Porovnanie sfarbenia karapaxu a chelicer B.smithi a B.hamorii
zdroj: FB Furl Care Exotic and Bio-nature
Text a foto: © Štefan Čambal, VIVARISTA.sk, © Miloš a Zuzana Paulovičovci