Psalmopoeus Pocock, 1895Psalmopoeus affinis Strand, 1907 – Antilles,Virgin Islands
Psalmopoeus cambridgei Pocock, 1895 - Trinidad
Psalmopoeus eccelesiasticus Pocock, 1903 – Ecuador
Psalmopoeus emeraldus Pocock, 1903 – Colombia
Psalmopoeus intermedius Chamberlin, 1940 – Panama
Psalmopoeus irminia Saager, 1994 – Venezuela
Psalmopoeus maya Witt, 1996 – Belize
Psalmopoeus plantaris Pocock, 1903 – Colombia
Psalmopoeus pulcher Petrunkevitch, 1925 - Panama
Psalmopoeus reduncus (Karsch, 1880) – Costa Rica
Psalmopoeus rufus Petrunkevitch, 1925 – Panama
(Kovařík, 2006)
V nadzemnom koreňovom systéme paliem a vyšších rastlín či v rôznych dutinách si na ostrove Trinidad svoje typické pavučinové hniezda robí Psalmopoeus cambridgei.
Tento olivovo sfarbený pavúk, u ktorého samica má kaparax s nádychom zelenej farby, pričom jej abdomen pretína čierny pásik, ktorý postupne smerom ku koncu tela sa stráca, je nielen rýchly pavúk, ale aj skokan, ktorý neváha bez predošlého upozornenia preplachtiť na iný strom. Okrem toho je to pomerne útočnejší druh, ktorý ale vopred varuje o svojich úmysloch zodvihnutými prednými končatinami a hrozivo roztvorenými chelicerami.
Samček je oproti samičke hnedý a jeho telo síce pôsobí mohutnejším dojmom, no skutočnosť je iná. On má totiž hustejšie ochlpenie a pásik na abdomene nie je až tak viditeľný.
Mladé jedince sú farebne úplne odlišné a ich sfarbenie je efektnejšie, pričom abdomen je tmavý so svetlým pruhovaním.
Samec tohto druhu dosahuje v rozpätí končatín až 20 cm, samička 15-18 cm. Tá sa dožije 10 - 15 rokov veku.
Vyžaduje vlhké a vyššie terárium pre stromové druhy. Ja som svoju adultnú samičku choval v teráriu 22x25x40 cm (dxšxv), pri teplote 25 – 30 stupňov (výhrev 15W žiarovkou). Rosením som sa snažil udržovať vlhkosť 75 – 85 %. Na dno som dal Lignocel so suchým dubovým lístím, o stenu som oprel dutú stromovú kôru a samorast. Tu si aj samička vytvorila svoje pavučinové hniezdo, ktoré malo dva vchody – jeden tesne pod vrchom terária a druhý na dne asi v polovičke substrátu.
Ako potravu som jej predkladal najrôznejší hmyz, občas prijala aj 1 dňové holíča myšky.
Samčeka sa mi nepodarilo získať pohlavne zrelého a pripraveného na párenie, ale podľa Kovaříka i Klátila nie je u tohto druhu problém s rozmnožením. Samec je niekedy ale napadnutý samičkou, inokedy ich možno aj dlhšiu dobu chovať v jednom teráriu až kým sa nespária. Doba od párenia do vytvorenia kokónu je asi 77-81 dní, pričom sa larvy liahli za 28-42 dní. Počet mláďat v jednom kokóne je 50-150 kusov.
Pohlavne dospelý samec žije 323 dní (Honsa).
Použitá a odporúčaná literatúra:
Honsa V., Psalmopoeus cambridgei. Sklípkan 1 (0): 4-5.
Klátil L., Veselý M., 1995: Krasavci s chlupatýma nohama. Kabourek, Zlín.
Klátil L., 1998: Sklípkani, krasavci s chlupatýma nohama. Kabourek, Zlín.
Kovařík F., 1996: Psalmopoeus – skákající sklípkan (2 části). Akvárium Terárium 39(5): 32 et 39(8):32.
Kovařík F., 2006: Svět sklípkanů, Madagaskar, Jihlava.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk