Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Odišli dve veľké postavy levickej vivaristiky

Článok zo sekcie Aktuality

obrázok Mnoho ľudí zasvätilo svoj plodný život živej prírode. Akvaristike, teraristike, ornitológii i prírode ako takej. Je preto smutné, že čím je človek starší, tak tým viac takýchto ľudí z jeho života odchádza na večný spánok.

Smutná správa nás zasiahla prednedávnom. Odišiel profesor Milan Drahoš, nestor ornitológie a ochrany levickej prírody. Práve pán profesor Drahoš sa pričinil a výrazne podpísal za presadenie vzniku pôvodnej študijnej plochy, terajšieho Chráneného areálu Levické rybníky v Leviciach. Bez jeho osobnej angažovanosti, tvrdohlavosti, hlbokého presvedčenia o užitočnosti a potrebnosti vybudovať chránený areál, ktorý by slúžil na ochranu biodiverzity a hlavne vtáctva, by Levické rybníky neboli sa zrodili. Sústava rybníkov, ktoré predtým slúžili na pokusné pestovanie ryže, neskôr poskytli domov pre obrovský zástup najrôznejších druhov, a to mnohých vskutku unikátnych a jedinečných, ornitofauny, batrachofauny a herpetofauny.
Profesor Drahoš dlhé roky pôsobil ako stredoškolský pedagóg levického Gymnázia a snažil sa vštepovať nielen svojim študentom lásku k živej prírode. I ja som pod jeho taktovkou, ešte ako malý chlapec, "prilepený" ku sklu akvária so živorodkami a obrovským porastom vodných rastlín, ktoré stálo u jeho láskavých rodičov, nasával každé jeho slovo a snažil sa aj s pribúdajúcim vekom lepšie porozumieť našej živej prírode. Bolo pre mňa zážitkom byť v jeho pracovni, sedieť obkolesený zbierkami prírodnín z celého sveta a počúvať jeho slová. Samozrejme, že sa nedá nespomenúť jeho nádherných biotopných akvárií a terárií.
Naše cesty životom sa v mnohých okamihoch stretávali a nezabudnem na jeho slová, keď mi gratuloval ku knižôčke, ktorú sme venovali obojživelníkom a plazom našich Levíc. Očividne bol na mňa patrične hrdý a vedel, že jeho vedomosti odovzdávané po mnoho rokov padli na úrodnú pôdu. Náš posledný kontakt bol, ako som pochopil až neskôr, akýmsi rozlúčením pána profesora. Chcel, aby sme sa stretli za cieľom mi odovzdať svoju časť literárnej zbierky. Žiaľ, okolnosti, poznamenané mojím pripútaním na lôžko pre chorého spôsobili, že k tomu nedošlo. Dohodli sme sa, že sa stretneme pri jeho najbližšej ceste do Levíc (v tom čase bol pán profesor odsťahovaný do Bratislavy), ku ktorej už nikdy nedošlo.

No pán profesor Drahoš, s ktorého rodinou je tá naša vzájomne viac než prepojená, mal svojho pokračovateľa aj v ďalšom levickom teraristovi a to v Mgr. Deziderovi Szabovi (nar. 24.12.1956). Zámerne píšem v minulom čase. Pred pár hodinami sa ku mne dostala správa, že Dežko, ako sme ho familiárne volali, v dnešné skoré ráno navždy odišiel. Zostala po ňom nielen rodina, ale aj mnoho teraristických článkov publikovaných v našom Akváriu Teráriu či v mojich odborných prácach, v ktorých som mnoho krát vychádzal aj z osobných informácií získaných práve od Dežka. Myslím, že právom ho možno pokladať za priekopníka v levickej teraristike. Bol to práve Dežko, ktorý sa snažil podporovať rozvoj teraristiky u nás, v našich Leviciach. Získavali sme od neho druhy zvierat, ktoré sme si ako začínajúci teraristi jednoducho nemohli dovoliť. V chove, podobne ako snáď každý z nás, i Dežko prechádzal jednotlivými skupinami živočíchov a snažil sa do chovu získať vzácnejšie druhy. Je to napokon prirodzená cesta. Venoval sa chovu a odchovu ako bezstavovcov, tak i obojživelníkov (legendárne boli nádherné ropuchy sieťované) korytnačiek, jašterov, hadov (ako prvý na Slovensku odchoval Python regius) a to aj jedovatých. Ku koncu života sa venoval aj chovu jašterov (varany, scinky atď.). Jeho spomienky na štekajúce gekóny obrovské či zvedavé Malpolony alebo kožnatku na úteku z nie dobre uzavretého akvária zostanú vo mne. Dežko často a rád navštevoval chovy iných teraristov, aby si z nich vzal vo forme poznatkov to najlepšie. Bol v čulom kontakte s mnohými pánmi teraristami a veľmi rád spomínal i s hrdosťou ukazoval korešpondenciu s profesorom Vogelom i Petrom Voženílkom. Pomáhal budovať a aktívne prikladal svoju ruku pomoci v osvetovo zameraných výstavách. Pomáhal mi aj v realizácii nejednej výstavy. Snažil sa mi radiť, aby dané akcie boli tými najlepšími a návštevníci si z nich odnášali len to najlepšie. Dodnes kamarát Ivko z Tekovského múzea spomína so strachom v očiach na útok Epicrates maurus, ktorého si zachyteného o rám dverí ani len nevšimol. Dal ho tam Dežko, ale len na dobu, kým v rámci výstavy Tajomný prales vyčistil mu terárium. Ivko zapálený do debaty prechádzal pod dverami a div neskolaboval, keď sa mu do vlasov zahryzol had.
Na spoločné túlanie sa nielen levickou prírodou, ktorej sa Dežko tiež venoval, nezabudnem. Častokrát sme spolu bez slova ňou kráčali a vnímali jej krásu i jedinečnosť. Ukazoval mi tajomné, mne neznáme zákutia, v ktorých to doslova žilo. Brával ma aj do svojej chovne kŕmnych hlodavcov, tvorenej drevenou búdou pri železnici. Bol patrične hrdý aj na svoju stenu tvorenú mnohými teráriami plnými vzácnych i bežných živočíchov. Bývali sme od seba cez malý parčík, netušiac, že raz budeme na novom sídlisku Rybníky susedia. Naše stretnutia vždy začínali slovami "...čo je u teba v chove nového", aby sme zakaždým skonštatovali, že už to nie je to, čo to bývalo kedysi a keby bolo financií na kúpu nejednej raritky do chovu, tak by to bolo super. No napriek tomu sme neprestávali sniť.
Pri mojej poslednej návšteve za ním, v čase, kedy už bol ťažko chorý a pripútaný na nemocničnom lôžku som mu sľúbil, že akonáhle vyzdravie a dá sa dokopy, pôjdeme do našej milovanej prírody. Vtedy som ale netušil, že zostane už len pri nenaplnených sľuboch...

Verím, že obaja páni, profesor Drahoš i Dezider Szabó, ktorý dnes skoro ráno prehral dlhý boj s ťažkou chorobou, sa už teraz stretávajú s inými pánmi teraristami a herpetológmi, ktorí nás opustili. A na druhom svete chovajú tie najvzácnejšie druhy obojživelníkov a plazov sveta...

(šč)



Šéfredaktor | 16.5.2019 14:54 | 0 komentárov | 218x


Dátum: 12.11.2019 06:30:40
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/10134