Prijatie Montrealského protokolu a Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy
16.9.2018
Montrealský protokol k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy bol prijatý dňa 16. septembra 1987 v Montreale.Podľa úprav Montrealského protokolu a zmien vyplývajúcich z Londýnskeho a Kodanského dodatku, spotreba kontrolovaných látok skupiny I, II prílohy A a I, II, III prílohy B Protokolu (chlórfluórované plnohalogénované uhľovodíky, halóny, ďalšie plnochlórofluórované uhľovodíky, tetrachlórmetán, 1,1,1-trichlóretán) v Slovenskej republike má byť od 1. januára 1996 nulová. Používať sa smú len látky zo zásob, recyklované a regenerované.
K Montrealskému protokolu boli prijaté postupne tri dodatky - Londýnsky, Kodanský a Montrealský dodatok. ČSFR pristúpila k Protokolu v roku 1990, Slovenská republika následne sukcesiou 28. mája 1993.
16.9.1987 bol podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré spôsobujú úbytok ozónovej vrstvy. ČSFR pristúpilo k jeho dodržiavaniu v roku 1990, a Slovenská republika 28.5.1993.
Protokol podpísalo 24 krajín a dodnes ho ratifikovala väčšina ostatných krajín. Jednotlivé krajiny tým prijali záväzok, že budú znižovať výrobu a používanie CFC. Ako výsledok prijatých opatrení sa očakáva, že ozónová vrstva sa začne obnovovať začiatkom 21. storočia a do polovice storočia by sa jej stav mal podstatne zlepšiť.
V ten istý deň sa od roku 1994 oslavuje Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy.
Stratosferický ozón vytvára ochrannú vrstvu, ktorá obaľuje zem a odfiltrováva väčšinu slnečného UV-B žiarenia skôr, ako sa dostane na zemský povrch.Následkom zmenšovania hrúbky ozónovej vrstvy sa zvyšuje hladina UV-B žiarenia na povrchu zeme a s tým súvisí aj vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie. Získali sa mnohé dôkazy o prítomnosti ozónovej diery nad Antarktídou (1997/1998) a Arktídou (1998). Zmeny v hrúbke ozónovej vrstvy sú prirodzeným atmosférickým fenoménom a môžu byť dôsledkom napríklad sopečných výbuchov. Zistilo sa však, že najmä v posledných dvoch desaťročiach narúšanie ozónovej vrstvy spôsobujú niektoré syntetické chemické látky obsahujúce chlór (CFC).
Zvýšenie hladiny UV-B viac ako o 50 % sa nameralo v oblasti Antarktídy v čase najväčšieho úbytku ozónu v roku 1997. Zistilo sa, že straty ozónu od roku 1980 spôsobili na Novom Zélande zvýšenie hodnôt UV-B žiarenia o 10 až 12 %.
Zvýšené hladiny UV žiarenia na povrchu zeme majú za následok zvýšený výskyt zdravotných problémov súvisiacich s UV žiarením. Priame účinky narušenia ozónovej vrstvy nemusia byť v súčasnosti také zjavné, vzhľadom na to, že niektoré ochorenia (napr. rakovina a sivý zákal oka) majú dlhé obdobie bez príznakov. Predpokladá sa, že napríklad vo Veľkej Británii sa u dnešných detí bude aktuálny a očakávaný úbytok ozónovej vrstvy podieľať na zvýšení celoživotného rizika vzniku rakoviny kože o 4 až 10 %.
Škodlivé účinky UV žiarenia sa netýkajú len ľudskej populácie. Rovnako pôsobia na zvieratá, život v moriach, rastlinstvo. Vo Weddellskom mori v oblasti Antarktídy sa napríklad zistila znížená aktivita fotosyntézy u morských rias.
Viac informácií: Montrealský protokol k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Il.foto: Google Earth
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 15.9.2018 13:15 | 0 komentárov | 1174x
