Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

(Ne)pozvaní bratia

Písal sa utorok, 20. augusta 1968. Aj obyvatelia Levíc, ktoré malo pod sebou najväčší okres na Slovensku, si žili svoj bežný pracovný deň. Pracovali a každý sa videl kdesi pri vode, než v práci.
V politike to ale až tak neplatilo. Politicko-spoločenské uvoľnenie koncom roku 1967 a začiatkom roku 1968 mnohí z nich privítali s očakávaním a dúfali, že prinesie nápravu krívd a podarí sa naplniť heslo Pražskej jari – Socializmus s ľudskou tvárou. Ľudia pozorne sledovali politickú situáciu a konanie najvyšších štát­nych a komunistických predstaviteľov a začali verejne prejavovať svo­je názory, diskutovať o problémoch v krajine, meste, v podnikoch a závodoch, v školstve a kultúre. Leto 1968 sa vyznačovalo neobyčajnou politickou aktivitou v celej našej republike. Počnúc tlačou až po televíziu intenzívne sa hovorilo o federatívnom prebudovaní nášho štátu, o odstránení nezdravých javov v našej spoločnosti, o reorganizácii nášho hospodárstva a o socializme s ľudskou tvárou.

V júli 1968 vyvolalo veľkú pozornosť všetkých občanov rokovanie našej straníckej a vládnej delegácie s najvyššími predstaviteľmi Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. Občania nášho mesta s veľkou pozornosťou sledovali z dennej tlače a rozhlasu beh rokovania, noviny v stánkoch už v raných hodinách boli vypredané. Ak ostali v mysliach ľudí nejaké pocity nedorozumenia medzi sovietskymi a našimi najvyššími predstaviteľmi, tak ich odstránili správy z rokovania v Bratislave medzi predstaviteľmi štátov Varšavskej zmluvy a predstaviteľmi našej republiky. Lenže toto všetko sa malo raz a navždy zmeniť.


Levičania diskutujú o vzniknutej situácii s príslušníkmi Zboru Národnej Bezpečnosti
Foto: Elena Košúthová

Prišiel 20. august 1968. V noci 20. augusta o 23.00 hod. vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy a to vojská Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Sovietskeho zväzu prekročili hranice nášho štátu. Do nášho vtedy ešte spoločného štátu prišlo 27 divízií, vyše 500 000 vojakov a asi 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Nastala okupácia Československa, ktorá sa nezmazateľne a navždy zapísala do dejín nášho spoločného štátu. A to aj po jeho rozdelení. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bola pre Sovietsky zväz vydarenou vojenskou operáciou, no zároveň neúspešnou politickou akciou.


V uliciach Levíc bolo vidieť vojakov maďarskej armády
Foto: Elena Košúthová

Zrejme prvou z 37 slovenských obetí okupácie bola 67-ročná Viktória Rybárová, ktorú 21. augusta približne o 4:00 ťažko zranil tank.
Len za prvý deň okupácie v Prahe zomrelo 20 civilov.

Do okresného mestečka Levice vpadli vojská z blízkeho Maďarska. Prišli od Šiah. Následne obsadili poštu, kasárne a všetky strategické objekty. "Ráno, pri ceste do práce, som si na svoje veľké prekvapenie všimla tank, stojaci blízko našej ulici. Mal hlaveň namierenú do ulici Ludanskej a v pravidelných intervaloch sa otáčal a mieril do tzv. Prvej ulici (terajšia ul. kpt. Nálepku). Netušila som, či ide o cvičenie vojakov, alebo o niečo iné," začala svoje rozprávanie Helena (rod.Vargová), obyvateľka Levíc a o 4 roky neskôr aj moja mama. Pracovala ako kaderníčka v Komunálnych službách mesta Levice a na svoje pracovisko, ktoré sa nachádzalo na námestí Hrdinov v Leviciach, to nemala zo svojho domova ďaleko. "Ľudia v meste sa začali zhlukovať a rozprávali sa o prítomnosti tankov i vojakov. Temer všetci vieme maďarsky a tak sme sa pýtali vojakov, čo tu vlastne chcú. Odpovede sme sa dočkali v podobe namierených zbraní," povedala. "Mali sme dojem, že ani vojaci nevedia, čo u nás vlastne chcú. Ľudia počúvali rádiá a snažili sa prísť na to, čo sa to deje. V práci sme sa o tom tiež rozprávali, ale spomínam si, že za celý deň sme mali iba jednu jedinú zákazníčku, ktorá si prišla spraviť trvalú. Ženy z práce sa snažili čím skôr dostať domov a cestou sme každá nakupovali základné suroviny. Strach a beznádej bolo cítiť všade," dodala.
"Som síce Levičanka, ale pred rokom 1968 som sa presťahovala do Košíc," povedala moja krstná mama Eva Hajosyová, ktorá pôsobila aj ako recitátorka a divadelníčka. "Do Košíc tiež prišli vojská a privítali sme ich po našom - paradajkami. Tie sme nerozdávali, ale hádzali po vojakoch a vojenskej technike," dodala.

Rozhlasová správa o tejto udalosti zapôsobila ohromujúco i na občanov Levíc. Mnoho z nich vyšlo do ulíc a živo debatovali o udalosti. Niekto len tak postával, iný hádzal do tankov kamene, iný zas dával do ich hlavne živé kvetiny a, našli sa aj takí, čo ochotne nosili vojakom jedlo.
Medzi občanmi našich Levíc už 21. augusta, t.j. v utorok, sa objavila nákupná horúčka. Vo veľkom kupovali sa hlavne potraviny, najmä soľ, múka, cukor a masť. "Mama mi nakázala nakúpiť čo sa dalo, obchody ale boli čoskoro vykúpené. Navyše som bola ešte v práci a tak som do nášho kaderníctva, ktoré bolo na námestí a teda blízko iných obchodov, nanosila proviant a ten postupne som musela nosiť domov. Najhoršie ale bolo, že sme nevedeli, kde je mladší brat Tono. Toho som musela ísť hľadať a bez neho sa nevracať domov. Taký bol príkaz mamy. Brat v tom čase robil v Santovke a našťastie som ho stretla blízko zastávky autobusu, ktorá v tom čase sa nachádzala za námestím Hrdinov a pred dnešným Domom kultúry Družba," zaspomínala si Helena Vargová.


21.8.1968. Situácia v centre Levíc. Hotel Lev v centre mesta
Foto: Elena Košúthová

Už v noci 21. augusta sa zišla na mimoriadnom za­sadnutí Rada Okresného národného výboru v Leviciach (ďalej R-ONV Levice), aby sa vykonali potrebné opatrenia a aby občania boli pri­pravení a zachovali pokoj a rozvahu. Počas zasadnutia R-ONV o 03.00 hod. prišli do mesta tanky, obsadili námestie a asi 7-8 oz­bro­je­ných vojakov so samopalmi pod vedením dôstojníka maďarskej ar­má­dy vniklo do budovy ONV. Dôstojník kládol otázky členom rady ONV a vysvetľoval ich príchod do Československa. Budova ONV bola strá­že­ná vojakmi so samopalmi, bolo prerušené spojenie a pohyb funk­ci­o­ná­rov ONV bol obmedzený len na budovu ONV. Boli prijaté prvé opat­renia – zákaz vydávania a požívania liehových nápojov, za­bez­pe­če­nie zásobovanie obyvateľstva, boli vydané pokyny pre nižšie zložky štát­nej správy – miestne a mestské národné výbory, na ONV boli zri­a­de­né služby pracovníkov.
Hlavným cieľom konania okresných štátnych orgánov bolo, aby sa postupovalo v zmysle výzvy prezidenta republiky L. Svobodu, aby sa zachoval pokoj a nekládol odpor prichádzajúcim vojskám Varšavskej zmluvy.


Vojenské vozidlo parkujúce pri sídle ZNB v centre mesta, pred kostolom sv. Michala
Foto: Elena Košúthová

Veliteľom miestneho veliteľstva armády Varšavskej zmluvy v Leviciach bol podplukovníkIstván Kovács, ktorý hneď 21. augusta vy­dal výzvu k obyvateľom okresu Levice a Rozkaz č. 1. V rozkaze nariadil stiahnutie všetkých poľovníckych zbraní do 23. augusta, bol zá­kaz zhromažďovania, zákaz podávania alkoholických nápojov, v záujme bezpečnosti a verejného poriadku nariadil vytvoriť hliadky v zložení – príslušník verejnej bezpečnosti, príslušník ľudových mi­lí­cií a vojak. Maďarská armáda rozširovala medzi obyvateľmi propagač­né letáky o dôvodoch svojho pobytu v Leviciach a veliteľstvo vojsk Varšavskej zmluvy vydalo Výzvu k československej ľudovej armáde. Ma­ďarská armáda bola rozmiestnená prevažne v centre mesta – na Ná­mestí hrdinov, pri dôležitých štátnych a straníckych budovách (pri ONV v Leviciach, OV KSS v Leviciach, MsNV v Leviciach, pri hlav­nej pošte). Tanky boli umiestnené za mestom na poli pri kasárňach.


Vojenská hliadka pri hoteli Lev na námestí Hrdinov
Foto: Elena Košúthová

Okresné štátne a komunistické orgány (ONV v Leviciach a OV KSS v Leviciach) zasadali samostatne alebo spoločne a ich uz­ne­se­nia boli rozhodujúce pre ďalšie orgány a inštitúcie v okrese. Samozrejme, pri svojich uzneseniach a stanoviskách sa pri­dŕžali rozhodnutí nadriadených orgánov, krajských a ústredných. Keď­že nebolo možné telefonické spojenie, informácie sa šírili hlavne osob­ný­mi kontaktmi, plagátmi a letákmi. Pri OV KSS bola vytvorená Informačná skupina Predsedníctva OV KSS v Leviciach, ktorá in­for­mo­va­la o aktuálnych okresných i štátnych udalostiach. Vychádzal Spra­vo­daj levického okresu a o udalostiach informovali aj mimoriadne čís­la regionálnych novín Pohronie.


Tanky za Levicami
Foto: Elena Košúthová

Okresné orgány (P-OV KSS a ONV) intenzívne rokovali aj s veliteľom maďarskej armády a podľa spoločnej informácie P-OV KSS a R-ONV z 22. augusta dosiahli, že 1. okresné orgány mohli za­čať svoju činnosť, aj keď v obmedzených podmienkach a mohli používať spoje
2. nebudú sa strážiť dôležité inštitúcie a orgány,
3.verejná bezpečnosť dostane späť svoje zbrane a riadenie bez­peč­nost­ných zložiek a ľudovej milície sa vráti do rúk okresných orgánov. Na­ďa­lej platil zákaz zhromažďovania, nevzťahoval sa na stranícke, spo­lo­čenské a štátne organizácie a inštitúcie. Občania a motorové vozidlá bo­li kontrolované pri príchode i odchode z mesta. Maďarská armáda sa z centra stiahla za mesto pri kasárne. Veliteľ maďarskej armády tiež naz­načil, že v prípade zhoršenia situácie je rozhodnutý prevziať ve­de­nie okresu do vlastných rúk.


21.8.1968. Ľudia postávajú pri hoteli Lev a živo diskutujú
Foto: Elena Košúthová

Okresné orgány neustále vyzývali obyvateľov na uvedomelý, rozumný a disciplinovaný prístup, zachovanie verejného poriadku. Príchod vojsk Varšavskej zmluvy, vojsk spriatelených krajín na územie su­ve­rén­neho štátu spôsobil medzi občanmi levického okresu a mesta Levíc šok, sklamanie a rozčarovania z postoja týchto krajín, ale aj veľkú súdržnosť a obetavosť. Už prvé vyhlásenia, prehlásenia a rezolúcie štát­nych a straníckych orgánov, spoločenských organizácií, podnikov vy­jadrovali podporu pojanuárovému vývoju, podporu legitímnej vláde a parlamentua hlavným štátnym a komunistickým predstaviteľom – prvé­mu tajomníkovi ÚV KSČ Alexandrovi Dubčekovi, prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi, predsedovi parlamentu Jozefovi Smrkovskému a predsedovi vlády Oldřichovi Černíkovi. Občania veľmi pozorne sle­do­vali ich osudy a rokovania v Moskve.

Obyvatelia Levíc ráno 21. augusta ako v každý pracovný deň plá­no­va­li ísť do práce a v meste, hlavne na námestí sa stretli s príslušníkmi maďarskej armády. Ľudia sa zhromaždili na námestí pred Hotelom Lev a okresným národným výborom, živo diskutovali, na protest ničili a pálili letáky maďarskej armády. Cesty, budovy, brány boli popísané hes­lami vyjadrujúcimi podporu hlavným štátnym predstaviteľom a nesúhlas s prítomnosťou vojsk Varšavskej zmluvy. Šoféri v dopravných prostriedkoch vyjadrovali svoj nesúhlas hlasným trú­be­ním klaksónov. Aj v Leviciach bolo prvoradým cieľom zabrániť ne­po­ko­jom a krviprelievaniu, zachovať pokoj a rozvahu, upokojovaním si­tu­ácie dosiahnuť, aby vojaci odišli z okresu.

Ako spomína Ústav pamäti národa, Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list podpísaný niektorými dogmatickými československými komunistami, v ktorom žiadali „bratské socialistické štáty“ o pomoc proti „kontrarevolúcii“ a za udržanie socializmu v Československu. Vedenie KSČ však vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Hoci možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty sovietskym tankom. Snažili sa ich zastaviť alebo aspoň spomaliť ich postup strhávaním orientačných tabúľ či názvov ulíc. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na ľudských životoch. Podľa najnovších výskumov zahynulo v dôsledku okupácie v Československu najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, ďalšie stovky boli ťažko ranených. Okupácia zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.


Expozícia Ladislava Bielika, rodáka z Levíc umiestnená v Tekovskom múzeu v Leviciach.
Foto: archív

Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov. Tieto kroky nachádzali podporu obyvateľstva, ktorého očakávania rástli.Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu. Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľov viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu. Keďže k tomu československé vedenie nepristúpilo, rozhodli sa zvrátiť vývoj vojenskou akciou, hoci československé vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci RVHP a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

Zaspomínajme si na tieto udalosti vďaka autentickým záznamom, ktoré prinášajú časť vysielania Československého rozhlasu z rána 21. augusta 1968 medzi 7:40 a 8:00 h. Hlásatelia opisujú situáciu pred budovou na Vinohradskej v Prahe. Do vysielania preniká streľba z ulice, sú počuť tanky. Moderátori rádia zaraďujú hymnu, po nej sa im ešte podarí odvysielať ďalšiu výzvu...
srpen1968


Literatúra
Bešinová, E.: Levice/1968, http://skrl1968.blogspot.com/2010/08/levice1968.html

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 20.8.2018 09:49 | 0 komentárov | 1777x


www.aquabooks.cz zoochov.cz