Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Pomáha prírode. Nezištne

Na strmých stenách riečky Podlužianka tancoval akoby bol baletník v národnej opere. Čochvíľa sa zohol pre papierik, konzervu, plast, ktoré tu zanechali iní. Nenápadný muž v strednom veku, s výraznými dioptrickými okuliarmi a fúzikmi. Nik by o ňom nebol povedal, že mu osud prírody leží na srdci i duši. Nedalo mi to a tak som sa s ním, týmto bezmenným človekom, pustil do rozhovoru.

"Dúfam, že nejdete fotiť. Nechcem byť na fotkách. Nepotrebujem reklamu," prihovoril sa mi ako prvý, pričom nezodvihol hlavu od zeme a zbieral neporiadok ďalej. "Nie som zamestnanec Povodia Hrona, čo to majú na starosti, ale bývam neďaleko na bývalej Štúrovej (dnešná Štefánikova ulica v Leviciach) a keďže to mám sem viac než blízko, tak som si toto miesto zobral pod patronát. Samozrejme, so súhlasom Povodia Hrona," rozhovoril sa. Na strmom svahu Podlužianky sa mu nestojí ľahko. Musí svoju váhu správne vyvažovať, aby nepadol. Povedľa nôh má položené veľké plastové vrece, v ktorom sa za malú chvíľku ocitli smeti, sklenené i plastové poháre, fľaše, jednoducho odpad, ktorý tu ktosi len tak vyhodil. Čo na tom, že ich vyhodil nie do odpadkového koša, ale do prírody.


Podlužianka...

"Prosím, poviete mi svoje meno a prečo robíte túto záslužnú prácu?," spýtal som sa ho. Vtedy sa zastavil, pozrel na mňa. "Ja vás poznám. Viem, že sa venujete prírode a všakovakým zvieratkám. Pár krát som vás tu už zazrel. Asi sledujete dynamickosť tejto lokality, že?," spýtal sa ma a pokračoval: "Nuž, tak potom určite pochopíte, že mi nemôže byť osud tejto unikátnej lokality ľahostajný. Strávil som tu svoje detstvo a tak sú v tom aj spomienky, nostalgia. Z vašich článkov viem, že sa tu vyskytujú vzácne užovky a keď idem okolo, vidiac ten neporiadok, tak mi to jednoducho nedá...," vraví mi. "A to, ako sa volám, je bezpredmetné. Nepotrebujem reklamu. Nerobím to preto. Ak sa mi podarí udržať toto miesto v aspoň ako takej čistote a budú tu sa naďalej vyskytovať užovky, tak je to pre mňa dostatočné zadosťučinenie a odmena," povedal. "Vyzbieral som tu obrovské množstvo neporiadku od okoloidúcich ľudí a ešte ma čaká zrezať tamten konár, ktorý buď zasiahol blesk alebo ktosi zámerne zlomil," dodal. Stojac na strmom svahu mi ukazuje na obrovský kus plastového vreca, ktoré sa ocitlo vo vode. "Ešte neviem ako, ale aj tamto vrece, či čo to má byť, budem musieť vybrať z vody. Prekáža to pohybu rýb a určite aj užoviek. Jednoducho to tam nemá čo robiť. ... Ale tamto veľké koleso z pneumatiky podľa vás môže zostať? Neviem ho vyniesť. Je priťažké...," pýta sa ma. Očividne mu na srdci je, aby tunajšia príroda žila svoj život nerušene.









Po pár dňoch sa prinavraciam na túto lokalitu. Pána som síce nezastihol, ale musím uznať, že po jeho radikálnom zásahu je lokalita na nepoznanie. Tu, kde sa stretajú dva toky - Podlužianka a Perec, ktorý ju povedľa Levického hradu roky rokúce podteká, je domovina jednej z najsilnejších regionálnych populácií užovky fŕkanej (Natrix tessellata). Tie sa sem podľa všetkého dostali po toku Podlužianka pred niekoľkými rokmi, kedy som prvý ich zaznamenaný výskyt potvrdil v blízkosti Autobusovej stanici. Len málokto vie, že Podlužianka pramení v Štiavnických vrchoch na západnom úpätí Ostrého vrchu (633,2 m n. m.) v nadmorskej výške cca 525 m n. m. Na krátkom úseku tečie najprv na juh až k horárni Žuhráčka, kde sa stáča na juhozápad. Preteká cez Soviu dolinu, sprava priberá významnejší prítok spod Priesila (746,6 m n. m.) a ďalej občasný tok (329,5 m n. m.) spod Varty (616,7 m n. m.) taktiež sprava. Koryto sa stáča na juh a opúšťa Štiavnické vrchy.
Následne vteká do Podunajskej pahorkatiny, do podcelku Ipeľská pahorkatina, tu preteká vinohradníckou oblasťou a následne obcou Nová Dedina. Za obcou sa prudko stáča na západ, zľava priberá Gondovský potok (172,9 m n. m.) a vstupuje na územie obce Podlužany, kde sa opäť stáča na juh. Z pravej strany priberá najprv Čajkovský potok a vzápätí z tej istej strany aj Rybnícky potok.
Potom preteká územím mesta Levice, kde sa križuje s korytom Pereca, vytvára niekoľko zákrut a priberá pravostranný kanál z oblasti Márklyho majera. Za osadou Géňa najprv sprava priberá Starotekovský kanál a následne sa koryto Podlužianky vetví na dve ramená. Pravostranné rameno je novým zregulovaným korytom, ktoré tečie juhozápadným smerom a ústi do Hrona pri obci Vyšné nad Hronom.
No druhé, pôvodné rameno, nazývané aj Stará Podlužianka, pokračuje na juhovýchod. Výrazne sa ohýba, vytvára meandre až k obci Starý Hrádok. Za obcou ďalej tečie vzpriameným korytom až k mostu ponad štátnu cestu I/75 neďaleko obce Jur nad Hronom a opätovne meandruje. Na katastrálnom území obce Šarovce potom ústi v nadmorskej výške 137,5 m n. m. do Sikenice.





...kde je silná populácia Natrix tessellata

Z lokality pod hradom som odchádzal so zmiešaným pocitom. Na jednej strane som si uvedomil, že bezmenný pán, ktorý by si určite bol zaslúžil poďakovanie, je živým príkladom toho, ako by sa človek mal voči živej prírode správať a na strane druhej som sa ako človek, zástupca údajného pána sveta Homo sapiens cítil "na draka". Zahanbene.
Uvedomujúc si čoraz intenzívnejšie, že prírodu máme len jednu. Ak si ju zničíme, a k tomu bohužiaľ smerujeme, tak zničíme samých seba. Navždy. Nenávratne...

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk

Foto: © Štefan Čambal, VIVARISTA.sk, © Peter Hoffmann, https://www.deviantart.com/azraelangelo-photo

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 15.8.2018 14:33 | 0 komentárov | 539x


www.aquabooks.cz zoochov.cz