Stratení vo svete informácií
Náš stĺpček
Čakal som na začiatok dnešnej dosť ťažkej skúšky. Sadol si v dlhočiznej chodbe našej auly a vyhliadal spolužiaka, s ktorým sme si chceli ešte prejsť daný predmet. Vedľa mňa si sadla dvojica iných študentiek, ktoré rozbehli zaujímavú debatu o knihách. Spočiatku to vyzeralo na nerovný boj medzi majiteľkou asi 10 kníh a jej oponentkou, ktorej knihy jednoducho nič nevraveli. Po chvílke obe dospeli v záver, že knihy sú síce zaujímavé, lebo niektoré majú aj obrázky, ale v podstate ich príliš nezaujímajú a ani nemajú dôvod ich čítať. Stačí ku šťastiu štúdium vysokoškolských skrípt.Tentoraz som sa do ich diskusie nezapojil, mal som pocit, že v čase, kedy mi doslova horí pod zadkom, sa nebudem ich témou ani zaoberať. Zahĺbil svoje úvahy do pre mňa nezrozumiteľnej reči čísiel, príkladov, grafov. Skúška z matiky a štatistiky mi nedala spať poriadne dlho.
Tú som síce zvládol, ale myšlienky na rannú debatu dvoch študentiek mi nedali ju úplne vymazať z hlavy. Skutočne stačí terajším študentom, a je jedno na ktorej úrovni vzdelávania, sa učiť z učebníc či skrípt? Nenúti nedostatok takto podaných informácií si ich dohľadať niekde inde? Na nete, v rodičovskej či dokonca svojej knižnici? Skočiť trebárs do mestskej knižnice a proste hľadať danú informáciu? V čom sa zmenil pohľad tejto a tých predošlých generácií mladých ľudí na knihy? Prečo čoraz viac ľudí odsúva knihy bokom a uchyľuje sa k iným možnostiam využitia voľného času? Nenapĺňa ich listovanie kníh tak, ako dve-tri generácie naspäť? Kde sa stala tá radikálna zmena, možno i chyba a doslova sa začíname topiť v spleti všakovakých informácií, v ktorých jednoducho nevieme plávať?
Možno som zvláštny, ale mne v podobe skrípt podané informácie nestačia. A mnohokrát ani nemôžu, pretože v nich nachádzam toľko nezmyslov, omylov, poloprávd, že sa až čudujem, ako je možné, že si ich niekto musel nasilu vtĺkať do hlavy. Pretože "profák" z katedry má pravdu a to čo je napísane je aj sväté. Možno je, ale nie vždy.
Nemyslím teraz na predmet, tému, v ktorej sa nedokážem pre svoju zanietenosť v niečom inom vôbec pohybovať, tam nemám ani najmenšiu šancu hľadať podrobné informácie, ale, naopak, v téme kde som doma si dám tú namáhu a dohľadám si danú informáciu, overím si, či je mi podaný údaj vôbec reálny. Ale opusťme štúdium na škole.
Poďme do bežného života. Koľko z nás má viac kníh ako 10M! Ešteže nemám tú možnosť vás vidieť, ale obávam sa, že by tá hŕstka majiteľov nebola veľmi veľká. Škoda.
Kniha, a je jedno ako kvalitne napísaná, zostavená, je ako dar. Od našich predkov, dedov, našich mám, ktoré nám dali do vienka schopnosť určenú snáď iba človeku. Čítať a písať. Bez nej by žiadna kniha a ani táto úvaha nevznikla. Buďme za ten dar radi. Byť negramotným nie je bohviečo. Nemenil by som s takým človekom ani sekundu jeho života. I keď taký život môže byť omnoho bohatší než je ten môj. Ktohovie. Buzolu pre nájdenie cesty z bludiska informácií tiež nebudeme potrebovať. Aspoň zatiaľ...
(šč)
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 26.2.2009 16:40 | 0 komentárov | 3778x
