Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Čakanie na aprílovú noc...

...Sedíme na vrchole navŕšenej zeminy, ktorá ešte pred rokom tu nebola. Ľudsky nepremyslená činnosť i tentoraz výrazne zasiahla do zabehnutého kolobehu prírody. Nachádzame sa v blízkosti Chráneného areálu Levické rybníky, na poli za Priemyselným parkom, kde si spodná voda našla svoju cestičku na povrch a vytvorila tu nádhernú mikrolokalitu. Okrem množstva obojživelníkov, plazov si tu svoje útočisko našlo aj mnoho vzácnych vtáčeniec. Od kulíka riečneho až po cíbiky či kalužiaky. Človeka to ale pramálo zaujímalo a hľadel si svojich vlastných záujmov. Pole, na ktorom boku sedela učupená, silou prírody vytvorená mikrolokalita, sa ocitlo pod paľbou ťažkých mechanizmov. Tie veľmi rýchlo nanosenú zeminu navŕšili do výšky a spravili to najhoršie, čo mohli. Zasypali veľkú časť plochy mikrolokality. Pod vysokou vrstvou ťažkej zeminy bezohľadne, nemilosrdne pochovali hmyz i obojživelníky. Pre prírodu tak zostal neveľký, prísne ohraničený, oklieštený priestor na život. S príchodom jari sa sem, na svoje predošlý rok využívané miesto pre párenie nasťahovali rozvášnené samce obojživelníkov a medzi nimi aj rosničiek zelených (Hyla arborea). Nezdržovali sa iba pri okrajoch neveľkého zbytku mikrolokality, ale snažili sa využiť každučkú priestorovú niku. Ich úlohou bolo osloviť okolo sa pohybujúcu samičku, spáriť sa s ňou a neúnavne volať na ďalšiu.


Pohľad na zvyšky mikrolokality z výšky
Foto: © Štefan Čambal

...Čakáme na príchod noci. Mikrolokalita leží pod našimi nohami a iba občas, na krátky okamih ožije. Je nám jasné, že musíme si ešte chvíľku počkať. Pár minút po ôsmej sa i ona preberie k životu. Nad našimi hlavami preletí sedem nádherných snehobielych labutí veľkých, ale keď nás na poslednú chvíľu zbadajú, v zapadajúcom kotúči Slnca otočia sa nazad na rybníky. Pred nás pristávajú kačice, ale očividne nie sú si nami isté. Dve z nich odletia, tretia sa chvíľku rozhoduje či má prenocovať, alebo radšej letieť inde. Za hlasitého zvuku napokon odlieta i ona. Tma prichádza pomerne rýchlo a sadá na pokojnú, len pohybom veľkého vodného cicavca, ktorý sa prišiel navečerať, prerušovanú hladinu...


Hyla arborea
Foto: © Štefan Čambal

Za rosničkami zelenými sme sa vybrali aj my. Už pri príprave našej knižky o obojživelníkoch a plazoch mesta Levice sme túžili zastihnúť samčeka rosničky zelenej pri hlasovom prejave. Ten sme v ohromných choráloch tak často počúvali na vodných plochách rybníkov, ktoré tvoria Chránený areál Levické rybníky. Ale na samotné rosničky sme nemali šancu naraziť. Samčeky od nás ležali veľmi ďaleko, nedosiahnuteľne. Pri našej predošlej nočnej ceste sme v poslednom, šiestom rybníku nafilmovali (VIDEO 1) samčeka, ktorý kŕkal jedna radosť, ale boli sme od neho pomerne ďaleko a výsledný záber nebol ešte ten dobrý. Keď sme sa rozhodovali, či za ním vliezť do vody a tak ho skúsiť nasnímať, samček to vyriešil za nás - potopil sa pod vodnú hladinu a viac sa naukázal.
S vytvorením tejto mikrolokality sa nám tak naskytla možnosť si splniť svoj malý sen a nafotiť, nafilmovať hlasový prejav samčeka rosničky zelenej.


Hyla arborea - vokalizujúci samček
Foto: © Peter Hoffmann, azraelangelo-photo.deviantart.com

S baterkou sa snažíme nájsť samčekov, ktoré postávajú na nám prístupnejšom okraji. Ľahko sa niečo naplánuje, ale príroda si spraví i tak po svojom. Baterku dávam do rúk Peťovi, ktorý sa odváži aj mimo mne prístupné miesta.
Už hodnú chvíľu sa snažím nájsť samčeka, ktorý sa mi ozval priamo pod nohami. Nech ale robím čo chcem, nevidím ho. Napokon sa mi to darí, ale samček je veľmi ostražitý. Každý neopatrný môj pohyb môže ho odplašiť. Fotoaparát ma, navyše, neposlúcha.
Peťovi sa nakoniec podarilo nafotiť i nafilmovať iného opodiaľ ležiaceho samčeka. K nemu sa ale neviem dostať a tak ho nechávam filmovať, pričom baterku tlmeno osvetľujúcu snímaného samčeka drží na kolenách. Tie mu dávajú zabrať. Dolámaný, so skrehnutými nohami opúšťa svoje doterajšie stanovisko. Ale nádherný záber rozvášneného samčeka rosničky stojí za to. Veď posúďte na druhom videu sami.

V I D E O 1






V I D E O 2

Video: © Peter Hoffmann azraelangelo-photo.deviantart.com

Neskôr sa ku mne Peťo pridáva a obaja sa snažíme nafotiť druhého samčeka ako to najlepšie ide. Vyzliekam sa do pol pásu a ľahám si do mokrej vegetácie. Chcem samčeka zachytiť z jeho úrovne, ale nedarí sa mi. Fotoaparát nechce zaostrovať, priblížiť sa k samčekovi na maximum mi dobre nejde. Výsledné fotky sú neostré. Hromžím, nie som s výsledkom spokojný. I to sa v prírode stáva. Nie je to ateliér.
Príroda si chráni svoje vlastné tajomstvá. To ale netušíme, že pri ceste domov sa nám splní ešte jeden sen. Pri piatom rybníku na nás čaká subadultný samček vzácnej hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus). Naposledy a vlastne prvý krát sa nám tento druh na ploche Chráneného areálu Levické rybníky podarilo objaviť v roku 2015. V rokoch 2016 a 2017 sme na tento vzácny druh obojživelníka ani raz nenatrafili.
Cestou na začiatok Chráneného areálu nachádzame ešte mnoho vzácnych, tu sa vyskytujúcich obojživelníkov (Bufo bufo, Bufotes viridis, krížencov Bombina bombina x Bombina variegata, Pelophylax /kl./ esculentus i Pelophylax ridibundus). Rana dalmatina sa nám, podobne ako naše druhy užoviek, ale neukázala. Možno nabudúce.
Príroda napokon uspokojila aj moju nepokojnú, stále hladnú dušu. Nuž, ďakujeme Ti, Príroda!


Pelobates fuscus - subadultný samček
Foto: © Štefan Čambal

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk

Dodatok písaný 19.1.2019: Tešili sme sa, že na jar, keď sa príroda prebudí, pôjdeme opätovne k tejto mikrolokalite fotiť žabky a sledovať jej boj o život... Unikátna, jedinečná mikrolokalita je definitívne mŕtva. Prehrala svoj boj. Zostala už len v našich spomienkach.
Človek, kráľ tvorstva, rozumom mysliaci živočích sa rozhodol ju nenávratne zničiť. Zrovnať so zemou aj tú malú, no doposiaľ ešte žijúcu piaď. Pod ťažkou čiernou zeminou tak pochovať obojživelníky i bezstavovce, ktoré tu, pod vodnou hladinou alebo v jej okolí spali zimným spánkom. V nádeji, že s príchodom jarných mesiacov sa zapoja do kolobehu života. Nič také sa už ale nestane. Človek, tvor údajne rozumný, rozhodol inak. Zabiť všetko živé. Naveky. Len tak. Veď dôvod na to netreba...
(šč)

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 30.4.2018 10:15 | 0 komentárov | 3376x


www.aquabooks.cz zoochov.cz