PIENAP jubilantom. Má 50 rokov
Dominanta PIENAPu Trzy Korony v jesennom Slnci
Najzápadnejší bod územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza západne od obce Osturňa na hlavnom chrbte Spišskej Magury, na kóte Brija (999 m). Najvýchodnejší bod sa nachádza madzi obcami Stráňany a Kamienka na kóte Fakľovka (934 m). Severnú hranicu územia tvorí štátna hranica s Poľskou republikou a na juhu hrebeň Spišskej Magury. Vlastné územie národného parku tvorí krátky úsek bradlového pásma medzi obcou Červený Kláštor a kótou Fakľovka na rozhraní katastrálnych území Kamienka a Litmanová.
Atraktívny splav Dunajca je vyhľadávaný našimi i poľskými turistami
Najmenší národný park na Slovensku - Pieninský národný park (PIENAP), oslavuje v tomto roku polstoročnicu. Jeho príbeh sa začal už skôr, keď bola v roku 1932 vyhlásená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Pieninský národný park prešiel v roku 2004 ako prvý, a doteraz ako jeden z mála národných parkov, zonáciou.
PIENAP patrí k turisticky atraktívnym miestam nielen pre Slovákov a Poliakov. Návštevníkov národného parku v súčasnosti lákajú zaujímavé turistické trasy a splav na pltiach po Dunajci či Prielom Dunajca, Pieninská cesta. Ročne navštívi PIENAP približne 800-tisíc návštevníkov.
V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.
Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.
Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.
Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián.
Pohľad z poľskej strany na Trzy Korony
Pieninský národný park vznikol nariadením č. 5. Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 16. januára 1967 o zriadení Pieninského národného parku. Jeho poslaním je zachovať, obnovovať, všestranne chrániť a zveľaďovať jeho prírodu s prírodným bohatstvom a s krajinnými krásami, a to vzhľadom na ich kultúrno-vedecký, vodohospodársky, zdravotný a turisticko-rekreačný význam. Celková výmera národného parku predstavuje zhruba 3 750 hektárov, z toho je asi 278 hektárov v najprísnejšej zóne A s 5. stupňom ochrany.
Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.
Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.
Pieninský Národný Park sa oprávnene teší obrovskému záujmu turistov spoznávajúcich živú prírody s jej všetkými krásami, ktorých PIENAP ponúka plnú náruč.
Foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 9.11.2017 17:53 | 0 komentárov | 1358x
