Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Kunka žltobruchá (Bombina variegata)

Discoglossidae (Linnaeus, 1758) Herpetofauna SR - obojživelníky

Je to príbuzná kunky červenobruchej (Bombina bombina), ale napriek tomu sa od nej líši niektorými znakmi. Je robustnejšia (4,5 až 5,2 cm), hlavu má tupo zakončenú, zrenička je u tohto druhu v tvare srdca a predovšetkým bradavičky na jej chrbte sú pokryté čiernym u samcov ostro zakončeným kuželovitým rohovinný útvarom. Jedince so zelenými škvrnkami na chrbte sú tiež dosť časté. Výnimočne sa našli jedince so žltými či oranžovými škvrnkami na chrbte. Brucho je navyše sivočierne s rozsiahlou svetlo žltou kresbou, ktorá pokrýva až 50 % plochy ventrálnej (brušnej) strany tela. Hrudné škvrny sú spojené so žltou kresbou na končatinách, niekedy sú prepojené aj navzájom. Na brušku je koža takmer hladká. Drobné biele bodky v tomto prípade chýbajú. Nakoľko sfarbenie bruška medzi oboma druhmi (teda aj kunky červenobruchej) neposkytuje absolútne isté rozlíšenie, musia sa brať do úvahy aj iné rozdiely. Konce prstov u kunky žltobruchej sú rovnako ako bruško zvyčajne žlté alebo žltooranžové. Kunka červenobruchá ich má ale tmavé alebo svetlé, nie však lesklé. Kunka žltobruchá má niekedy na hornej zadnej strane stehna žltú škvrnku.
Kunka žltobruchá je viac viazaná na zalesnené plochy stredných polôh (zvyčajne 450 – 550 m n. m., ale našla sa už od výšky 250 m n. m.) takisto je oveľa viac terestrickým druhom, než Bombina bombina. Obýva menšie dočasné vodné plochy, kaluže, zatopené priekopy pozdĺž ciest, bažiny, vlhké a podmočené lúky, mokrade, tône i lesné rybníky.

Nájdeme ju aj v lomoch, štrkoviskách a pieskovniach. I keď preferuje stojaté vody, nájdeme ju aj v mierne tečúcich vodách. Vďaka tlstejšej koži, dlhším zadným končatinám a kratšiemu larválnemu vývoju, ktorý dosahuje 2 mesiace, je takisto lepšie prispôsobená životu na súši a môže kolonizovať novo vzniknuté vodné nádrže. Dáva prednosť slnečným lokalitám, pre rozmnoženie uprednostňuje aj umelé nádrže bez vodnej vegetácie. Samce nemajú vyvinutý hrdlový rezonátor, preto je ich hlas slabší než u Bombina bombina a znie ako „u u u“ alebo „ung ung ung“ s rýchlejšou frekvenciou než u kunky červenobruchej (až 40 krát za minútu). Niekedy sa jej zvuk dá preložiť ako „úh úh úh“. Po jednom až dvoch zvukoch za sekundu s stáva kunkanie jasnejším rýchlejším ako u kunky červenobruchej. Zvyčajne v určitých odstupoch kunká viac samcov zborovo. Niekedy je možné ich počuť aj za dňa, ale vo väčšine prípadov ch možno počuť večera v skorých nočných hodinách. V období párenia sa samčeky od samičiek líšia tmavými zrohovatenými hrboľčekmi – páriacimi mozoľmi na vnútornej strane predlaktia a silnejšie vyvinutými ramenami. Pigmentované zrohovatené hrboľčeky sú aj na prvom, druhom a treťom prste predného chodidla a na druhom, treťom a štvrtom prste zadného chodidla.

Kunka žltobruchá je typickým obyvateľom malých vôd. Okrem obdobia zimného spánku strávi väčšinu roka vo vode. Počas dňa zostáva ale skrytá a až k večeru začína byť aktívna. Na tienistých miestach ale možno ju pozorovať aj počas dňa. Kunky splývajú vo vode s vystretými, šikmo natiahnutými zadnými končatinami, akoby viseli na hladine vody, alebo sa ukrývajú na okraji brehov plytkých vôd. Pohybujú sa pomocou krátkych úderov, často sa potápajú a pri najmenšom vyrušení sa snažia ukryť v bahne na dne. Tam sa stávajú vďaka špinavo sfarbenému chrbtu prakticky neviditeľné. Ak nebezpečenstvo nepominie, zaujmú člnkovitú polohu s natiahnutými prednými i zadnými končatinami a s prehnutým chrbtom ukážu nepriateľovi žltočiernu kresbu. V jazyku zvierat je toto varovný signál o nepožívateľnosti daného zvieratka. Kunky totiž vylučujú kožný sekrét, ktorý účinkuje ako žieravina a u citlivých ľudí môže vyvolať alergické reakcie.

Bombina variegata zimuje od októbra do marca až apríla v bahne vôd alebo zahrabaná v zemi. Hneď po opustení zimoviska vyhľadáva malé vody, kde ešte nie sú iné druhy žiab. Tu sa začínajú samce ozývať svojím typickým hlasom, ktoré ale ľudské ucho nedokáže presne smerovo identifikovať. Samce samičky pri párení objímu prednými končatinami za bruškom. Pri samotnom párení samička kladie asi 100 vajíčok, ktoré umiestňuje jednotlivo alebo v malých chumáčikoch na vodné rastliny. Samček ich pritom oplodňuje. Po 8 dňoch sa z nich liahnu žubrienky. Larvy sa pri priaznivých podmienok vyvíjajú až do konca leta, kedy metamorfujú v malé kunky. Ale niekedy môžu larvy aj prezimovať.
Samičky kuniek žltobruchých môžu za jedno leto naklásť aj viacero znášok. Takto sa zvýšia šance na prežitie vajíčok i žubrienok v nestálych, plytkých vodách.
Kunka žltobruchá sa živí červami a inými drobnými živočíchmi.

Príčinou znižovania populačnej hustoty je devastácia prostredia, užívanie pesticídov, asfaltovanie lesných ciest, vysúšanie mokradí. Znižovanie populácií u Bombina variegata je zaznamenané taktiež z väčšiny územia západnej Európy. Na Slovensku i v našom regióne sa vyskytuje subspecia Bombina variegata variegata.

Text: Štefan Čambal

| Vytlačiť článok |

Tozi | 11.7.2007 19:47 | 0 komentárov | 9575x


www.aquabooks.cz zoochov.cz