Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Motýľ v obrnení rytiera - Attacus atlas(Linné, 1758)

...Monzúnové obdobie dažďov prichádzalo sem do indického pralesa postupne. Bola polovička júna a ja som sa nachádzal v severnej časti veľkej Indie. Teplá, no vlhká noc ozvučená plejádou najrôznejších zvukov prírody obklopovala človeka ako nejakého zajatca pred jeho samým. Slabé svetlo čelovky na hlave, ktoré ledva svietilo mi na cestu, vytváralo z tajomného lesa ešte viac tajuplnú krajinu. Husté kry, rastlinstvo vytvárajúce miestami priam až nepreniknuteľnú hradbu mi nedovolilo hlbšie preniknúť do lesa predo mnou. Vo svetle noci sa občas dejú doslova zázraky. Aj teraz tomu inak nebolo.
Už keď som sa rozhodol obrátiť na ústup, čelovka pár krát slabučko zablikala a navždy zhasla. Po pár krokoch mi zrazu niečo veľkého vrazilo do čela. Zmätený netopier alebo niečo z ríše hmyzuť Možno.

Tma má však aj inú moc: strach, neznáme tajomno dodá každému na fantázii. Inštinktívne som „to niečo“ chytil do ruky. Tvor sa ale nevzdal len tak. Bez boja. Jeho krídla mi narážali do tváre, do rúk, prstov, ktorými som sa ho snažil lepšie chytiť. Veľmi rýchlo sa mi podarilo nahmatať jeho mäsité telíčko, ale ešte stále som nevedel s kým mám tú česť.
Snažil som sa ešte naposledy vyžmýkať zo zomierajúcej čelovky maličký pramienok svetla. Podarilo sa. Práve vďaka nemu som odhalil neznámeho nočného návštevníka. Bol to Attacus atlas. Najväčší motýľ v obrnení rytiera...
Akoby zamatové krídla som našťastie príliš nepoškodil, inak by sotva mohol odletieť na slobodu. Motýľ sa ani teraz, pevne ale za to opatrne zovretý v dlaniach, nevzdával a bojoval. Rytier sa nevzdáva len tak!


Subkontinent India, satelitný záber
Zdroj: es.wikipedia.org

Po niekoľkých minútach som mu daroval slobodu. Roztvoril som dlane a nechal motýľa vznešeno vypochodovať na okraje prstov rúk napriahnutých pred sebou. Attacus atlas roztvoril svoje mohutné krídla a vzniesol sa majestátnym letom nad moju hlavu. Pár pohybov, ladných tanečných kreácií vo vzduchu a ako mladučká víla sa stratil v pralese.
Zostal som stáť v nemom úžase na chodníku vedúcom kdesi do vnútra indického pralesa. Ani som si neuvedomil blížiace sa ráno. To v Indii prichádza akosi rýchlo. Lusknutím prstov. A za hlasu spievajúcich pávov...

Tento motýľ spoločne s celým komplexom rodu Attacus patrí vďaka svojmu úctyhodnému rozpätiu krídiel okolo 25 cm medzi najväčšie motýle sveta. Ich domovinou je prakticky celá Ázia, S India, Thaiwan, Srí Lanka, Borneo, Barma, Jawa, Vietnam, Čína, Indonézia, neprístupné oblasti Himalájí. Vystupuje až do výšky 1400 m n. m., neobchádza ani nížiny či horské oblasti.

U tohto druhu motýľa sa pohlavie dá rozpoznať pomerne ťažko. Obe sú totiž až na malé detaily identické. Literatúra uvádza, že samce majú predné krídla srpkovité. Každopádne je podkladové sfarbenie červenkasto-hnedá s rôznymi čiarami. Krídla majú po páre veľkého trojuholníkového „okienka“, ktoré pri troške fantázie pripomína hlavu hada.



Vajíčka A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk

Do svojho chovu som si z tohto druhu zaobstaral vajíčka. Sú veľké, ružovkasté až biele s tmavšími škvrnkami. Tieto som umiestnil 20.9.2007 do Pertiho misky s navlhčeným obrúskom k zvýšeniu potrebnej vzdušnej vlhkosti. Pri inkubácii znášok od viacero samíc, odporúčam ich umiestniť samostatne. Ideálna teplota na liahnutie, ktoré je priamo závislé na inkubačnej teplote, je 20 až 25 st. C. Navyše, tento teplotný gradient musí byť bez výkyvov a teda stabilný. Pri teplote napr. 23 st. C trvá vývoj 10 až 15 dní. Vďaka tomu sa už 25.9. vyliahli prvé drobné 6 až 10 mm veľké húseničky, čo znamená, že som kupoval vajíčka takmer na konci svojej inkubačnej doby. Ich sfarbenie je krémovo biele s hnedými štetinkami. Maličké larvičky som preložil do staršieho akvária o rozmeroch 40x40x40 cm, na dno som dal savý papier. Nie sú príliš pohyblivé a ich jedinou úlohou je príjem potravy a rast.



Larva A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk



Larva A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk



Larva A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk

V druhom štádiu je larva obalená bielym voskovým práškom, ktorý je najhustejší vo štvrtom štádiu života larvy. V piatom a poslednom štádiu je táto húsenica iba tenko poprášená a tmavo zelené telo cez povlak presvitá. Úplne vyvinutá dosahuje veľkosť aj 9 – 13 cm. V mojom chove túto veľkosť dosiahli larvy 11.11.2007.



Larva A.atlas 4. instar Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk

Larvy indickej populácie sa živia rastlinou druhu Machylus bombycine, ale v opatere človeka ako typické polyfágy prijmú mnohé iné nám dostupné druhy kríkov. Asi ako najideálnejší sa zdá byť obyčajný vtáčí zob s veľkými listami, no i vŕba, slivka, orgován, pajasan, hrab, jabloň, višňa či dráč, cistrusy, chinovníky, avokádo, gvajávu, erythrinu. Húseničky v našom chove ako náhradnú potravu prijali vtáčí zob(Ligustrum sp.).



Larva A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk



Kukla A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk

Po 47 dňoch chovu pri izbovej teplote sa larvy zakuklili do hnedavých kokónov medzi listy alebo ku stenám chovnej nádoby. Kokóny som nechal na dne a po troch týždňoch som ich rozstrihol, kukly vybral a určil u nich pohlavie. Kukly som preložil do húseničníka na dno, kde som mal savý papier. Každý druhý deň som ich porosil, a 25.12.2007 sa mi z nich začali liahnuť prvé motýle.



Čerstvo vyliahnuté imágo A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk



Odpočívajúci motýľ A.atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk

Motýle sa obyčajne liahnu v priebehu júna, júla vo večerných hodinách alebo v noci, pričom sa táto doba predĺži aj do rána.
Ich následné odpárenie v dostatočne veľkej klietke nie je náročné. Samotná kopulácia prebieha zvyčajne po polnoci a v koite zostávajú spojené až do nasledujúceho večera. Vari najvhodnejšie v našich zemepisných šírkach na párenie Attacus atlas sú teplé letné noci.
Chovatelia na spárenie týchto majestátnych motýľov používajú metódu stimulovaného párenia v ruke. K samotnej kopulácii je vhodné použiť aspoň deň staré imága. Samičku chovateľ uchopí do ruky, zo strany u koreňa krídiel medzi palec a ukazovák ľavej ruky, samca podobne do druhej ruky. Koniec zadočkov sa za mierneho krúženia priloží k sebe až kým samec neuvoľní a nerozovrie valvy a počká sa, kým neuchopí samičku. Potom sa nechajú motýle niekoľko minút v pokoji. Odporúča sa ich potom umiestniť do napr. monofilovej klietky, kde kopuláciu, ktorá môže trvať aj 24 hodín dokončia. Samozrejme, je možná aj prirodzená cesta ku kopulácii. K vábeniu samičky sa ale umiestnia do klietky dva samce. Veľmi vhodné je umiestniť klietku do skleníka, kde sa takto vytvoria vhodné podmienky (pokles teploty, kondenzácia vodnej pary...).
Najbližšiu noc po kopulácii samičky kladú na podklad až 400 vajíčok.



Attacus atlas v plnej svojej nádhere Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk



Attacus atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk

Podobný ako chov Attacus atlas je chov aj jeho poddruhov: A. atlas caesar, A. atlas silhetica, A. atlas malayana, A. atlas sumatransus, A. atlas taprobanis, A. atlas erebus, A. atlas inopinatus, A. atlas dohertyi, A. atlas mcmulleni, A. atlas gladiator, A. atlas imperator.



Attacus atlas Foto: Martin Baran, VIVARISTA.sk

Text a Foto: Martin Baran a Štefan Čambal, VIVARISTA.sk

| Vytlačiť článok |

Šefredaktor | 27.12.2007 00:01 | 0 komentárov | 6635x


www.aquabooks.cz zoochov.cz