Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Klíma našej planéty je vysoko citlivá na oxid uhličitý

Analýza minerálov z treťohôr ukázala, že návrat do „skleníkovej“ klímy vyžaduje nečakane málo oxidu uhličitého.

Oznámil to štvorčlenný tím vo svojej práci publikovanej v časopise Geology, ktorý viedol Timothy Lowenstein z Binghamton University (štát New York, USA). Prvým autorom výsledného článku bol doktorand Elliot Jagniecki.

Vedci skúmali kryštály minerálu nahcolit, ktoré sa našli v geologickej formácii Green River v štáte Colorado. Utvorili sa pred 50 miliónmi rokov v podmienkach horúcej klímy, označovanej ako „skleníková“. Zistili, že atmosféra vtedy obsahovala 680 ppm (milióntin) oxidu uhličitého.

To je ale iba čosi vyše polovice hodnoty 1125 ppm, ktorá sa podľa doterajších predpokladov považovala za prahovú pre vznik „skleníkovej“ klímy. Nové údaje ukazujú, že zrejme výrazne podceňujeme účinky globálneho otepľovania. Klíma Zeme je očividne citlivejšia.

„Význam tohto objavu spočíva v tom, že hoci atmosféra pred 50 miliónmi rokov obsahovala menej oxidu uhličitého, ako sa myslelo, dobová klíma bola napriek tomu výrazne teplejšia ako dnešná,“ povedal Timothy Lowenstein.

Dnešný obsah oxidu uhličitého v atmosfére dosiahol 400 ppm. Podľa modelových projekcií vyvolá zdvojnásobenie tohto obsahu rast globálnej priemernej teploty o približne 3 stupne Celzia. „Takú úroveň zrejme dosiahneme v budúcom storočí, takže klimatické zmeny z tohto nárastu môžu byť dosť vážne, dokonca dramatické. Oxid uhličitý a ďalšie faktory, meniace klímu, sú zjavne dôležitejšie, ako sme si uvedomovali,“ doplnil Tim Lowenstein.

Jediné dosiaľ známe priame meranie obsahu oxidu uhličitého v dávnej atmosfére umožňujú stĺpcové vzorky ľadu. Tie však zasahujú ani nie 1 milión rokov do minulosti. Tim Lowenstein so svojím tímom sa preto pokúša vyvinúť nové nepriame spôsoby tohto merania. Oveľa spoľahlivejšie ako dosiaľ. „Sú to priame chemické merania založené na rovnovážnej termodynamike. Laboratórne experimenty, ktorým sa dá naozaj veriť,“ povedal. Najbližším krokom bude výskum nahcolitových ložísk v Číne, či potvrdia coloradské výsledky.

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 21.11.2015 10:59 | 0 komentárov | 2816x


www.aquabooks.cz zoochov.cz