Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Bitis (Marcocerastes) gabonica (Dumeril et Bibron, 1854)

Synonyma:
Bitis gabonica gabonica (DUMÉRIL,BIBRON & DUMÉRIL)
Cerastes nasicornis HALLOWELL 1847
Echidna gabonica DUMÉRIL,BIBRON & DUMÉRIL 1854
Vipera rhinoceros SCHLEGEL 1855
Echidna rhinoceros DUMÉRIL 1856
Clotho rhinoceros COPE1859
Bitis rhinoceros PETERS 1882
Bitis gabonica SCHMIDT 1923
Bitis gabonica gabonica MERTENS 1951
Bitis gabonica RÖDEL & MAHSBERG 2000
Urobelus gabonicus (fide LEBRETON 1999)
Bitis (Macrocerastes) gabonica LENK et al.1999
Bitis gabonica MCDIARMID,CAMPBELL & TOURÉ 1999
Bitis gabonica gabonica BROADLEY & HOWELL 1991



Subspecie:
V roku 1999 a 2001 vykonal Lenk a kol. molekulárnu analýzu mitochondriálnej DNA aj v rode Bitis. Na základe toho ale zistili, že molekulárna analýza podporuje druhový status Bitis rhinoceros (predtým B. gabonica). Molekulárnu analýzu podporujú aj morfologické údaje, na základe ktorých sa v okruhu druhu Bitis gabonica udiali zmeny. Lenk a kol. preto ustanovil o.i. nový podrad pre rod Bitis: Macrocerastes Reuss, 1939 pre Bitis gabonica (Dumeril et Bibron, 1854) a Bitis rhinoceros (Schlegel, 1855).



Bitis (Macrocerastes) gabonica patrí medzi najväčšie a najťažšie jedovaté hady. Dĺžkou až 220 cm (zvyčajne do 120 až 150cm), nepatrí síce k najdlhším, je však každopádne najťažšia. Jej telo je silnejšie než ľudské stehno. Samice sú robustnejšie a ich váha často dosahuje aj 10 kg. Pohlavie ľahko rozpoznáme podľa dlhšieho chvostu u samca.
Svojím skrytým spôsobom života sa prispôsobila rôznym ekosystémom, žije od tropických pralesov a v suchých opadavých lesoch, kde takmer bez pohnutia striehne na svoju potravu. Tú teda aktívne nevyhľadáva, ale na ňu striehne a v prípade jej dostatočného sa priblíženia prudko zaútočí. Korisť po útoku ďalej drží v čeľustiach.



Bitis (Macrocerastes) rhinoceros má na špičke nosa niekoľko výrastkov. Vyskytuje sa na najzápadnejšej časti areálu v dažďových lesoch Guiney, Sierra Leone, Pobrežia Slonoviny a Toga. Hlava je široká, trojuholníkového tvaru.
Unikátom u Bitis gabonica sú každopádne jej zuby. Nachádzajú sa vpredu na hornej čeľusti, sú duté ako injekčná striekačka a v pokoji smerujú dozadu. Sú v ústach zložené takmer vo vodorovnej polohe. Až pri uhryznutí, keď had otvorí tlamu, sa zuby vztýčia do zvislej polohy. Jedové zuby sú veľmi dlhé (až 50 mm), najdlhšie z ríše hadov ich má práve táto jedovatá krásavica (preto je s podivom, že v našej ankete ju ľudia dali až na tretie miesto) a často drobnejšiu korisť zabijú mechanicky skôr, než začne pôsobiť samotný jed. K uhryznutiu nedochádza často, ale ak k nemu príde, sú jeho následky bez ošetrenia v nemocnici často fatálne.


Portrét
foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk

Terárium by malo byť dostatočne priestorné (napr. 80x60x60 cm), úmerne k veľkosti samotného hada. Teplotu v chove udržujeme medzi 24 °C až 28 °C s možnosťou výberu teplotného gradientu. Ako substrát je vhodné použiť vrstvu bukového lístia, v ktorom sa s obľubou ukrýva. Kŕmime ich v subadultnom veku myšami, neskôr potkanmi, alebo malými králikmi či morčatami, vtákmi.



Pre samotný chov je vhodné získať hady z odchovu v starostlivosti človeka. U dovozových jedincov by mohol nastať problém s ich aklimatizáciou. Navyše, parazitické i bakteriálne infekcie je problém vyliečiť.
Aktivita Bitis (Macrocerastes) gabonica i rhinoceros je predovšetkým nočná, kedy je i bystrejšia.
Pre ich odchov sa osvedčil ohrev pomocou lampy HQI. V prírodných podmienkach rozmnožovacia aktivita vrcholí v období dažďov, od septembra. Samica po 7 mesiacoch gravidity rodí živé mláďatá, ktorých môže byť od 30 do 60. Po narodení sú dlhé 25 - 30 cm a bez problémov prijímajú už dospelé myši.

K chovu je potrebné povolenie na chov nebezpečných zvierat.







Štefan Čambal, VIVARISTA.sk

| Vytlačiť článok |

Šéfredaktor | 25.12.2007 15:49 | 0 komentárov | 7602x


www.aquabooks.cz zoochov.cz