Rubriky

Hlavná stránka Vyhľadávanie Diskusné fórum Antikvariát Výstavy a predajné stretnutia ("burzy")LiteratúraHerpetofauna SRVivaristika na známkachŽabčonoviny

Články a iné

TeraristikaAkvaristikaReportážeNápady pre VásZo svetaAktuality Fotogaléria

Inzercia

DarujemKúpimPredám

CITES

Na SlovenskuV ČecháchVšeobecneOficiálne stránky

Ostatné

Kontakt Linky Naše bannery Reklama

Mravce - etológia, biológia a ich chov

Myrmekológia

Mravce sú vysoko sociálny hmyz, patriaci do čeľade Blanokrídlovcov- Hymenoptera a podčeľade Mravcovité- Formicidae. K blanokrídlovcom sa radí aj iný sociálny hmyz ako napríklad osy alebo včely. Stavajú si hniezda, ktoré voláme mraveniská. Stavba a architektúra mraveniska sa prispôsobuje svojmu okoliu, a jeho základný tvar záleží od druhu mravca. Klasické obrovské z ihličia a slamiek stavajú niektoré druhy z rodu Formica. Majú aj svoje teritórium. Na ňom dokážu žiť v miery viaceré kolónie, ba aj cudzie druhy.

Socializácia
Mravce vytvárajú skupiny, ktoré nazývame kolónie. V kolónií sa nachádza plodná matka, ktorá produkuje vajíčka a je to jediná plodná samica v kolónii. Do vajíčok vylučuje špeciálne hormóny, ktoré zabraňujú plodnosti ostatným jedincom. Sterilné robotnice sú jednou z kást, starajú o kráľovnú, vajíčka, larvy a kukly. Do hniezda prinášajú potravu, a neustále ho opravujú a prestavujú. Špeciálna je aj starostlivosť o vajíčka, larvy a kukly. Vajíčka sa prenášajú v zlepených kôpkach, a robotnice ich neustále olizujú aby ich očistili od baktérií a plesňových spórou. Larvy sú neustále prenášané z miesta na miesto, aby sa nestrácalo teplo, ktoré potrebujú na vývin. Ďalšou kastou bývajú na boj spôsobení vojaci (majors), zvyčajne s veľkou hlavou a silnými hryzadlami. Rozličné druhy majú špecializované kasty na určité účely. Najdôležitejšou skupinou v mravenisku sú pohlavne rozlíšené jedince, mladé samičky a samce. Tie ako jediné majú tri infračervené oči, umiestnené medzi normálnymi. Sterilné robotnice sú ako aj vojaci slepé.


Aphaenogaster species Malta

Anatómia

Hlava:
Z mravčej hlavy vybiehajú dôležité tykadlá, oči s kúsadlá. Tykadlá majú obyčajne kyjakovité zakončenie, no nie je to podmienkou. Robotnice nevidia, tri infračervené oči majú iba samce a samice. Kúsadlá slúžia na prenášanie materiálov, trhanie a kúsanie, no robotnice s nimi vedia aj neuveriteľne jemne zaobchádzať pri prenášaní lariev a vajíčok. Mravce majú na počudovanie, pomerne dlhý jazyk. Často sa čistia alebo niečo lížu. Kasta majorov, vojakov, sa vyznačuje veľkou hlavou s väčšími silnejšími hryzadlami. V hlave majú silné svaly na pohyb hryzadiel.

Hruď:
Z hrude vybiehajú 3- páry rýchlych kráčavých nôh na každej strane. Zadné nohy sú najdlhšie.
Stopka: Stopka spája hruď s bruškom. Je pomerne dôležitá, vďaka nej môže mravec ohýbať bruškom až po hlavu. Niektoré druhy sa odlišujú iba touto časťou tela!


Aphaenogaster species Malta- královná s vajíčkami

Bruško:
Bruško má najmenej od troch článkov. Prstence bývajú porastené chĺpkami. V brušku sa nachádzajú žľazy z rôznymi plynmi a feromónmi. Mravce vylučujú napríklad metyl 6 alebo známu kyselinu mravčiu. Niektoré, evolučne slabšie druhy, majú ešte aj žihadlo. Väčšina mravcov na koži najprv spraví malú ranku a až potom vstrekne kyselinu.

Vývoj

Mravce sa vyvíjajú úplnou premenou (holometamorfózou). To znamená tri štádia do dospelca- vajíčko, larva a kukla.
Vajíčko: Má na sebe lepkavú blanku. Pri prenose robotnice môžu spojiť viac vajíčok dokopy, práve vďaka tejto vrstve. Aby sa na nich neuchytili spóry plesní a húb, robotnice ich neustále čistia.

Larva:
Z vajíčka sa postupne vyvinie larvička. Tej sa dostáva bielkovín a živín, a vďaka nim pomerne rýchlo rastie. Prísun živín si kontrolujú robotnice a tak si kolónia vychová pracovnú silu podľa potreby. Po ukončení svojho štádia sa zakuklí.

Kukla:
Býva skrytá v zámotku. V tomto štádiu prechádza larva premenou na imágo.

Imágo:
Je spočiatku bledý mravec, s mäkkým chitínom. Postupne sa ale chitín vyfarbuje do normálu.


Camponotus fallax

Rozmnožovanie

Mravce rozširujú svoje kolónie rojením. Pri lete vo vzduchu sa navzájom pária samce a samice z cudzích mravenísk. Pri takomto rojení sa mladej samičke dostane aj niekoľko tisícok spermií.. Samičky pristávajú na zemi a strhávajú si krídla, niekedy ich aj zožerú. Vyhĺbia si komôrku, kde začnú klásť vajíčka a starať sa o potomstvo. Hneď ako sa mladej kráľovne podarí vychovať svoju prvú robotnicu, má čiastočne vyhrané. Lenže čo ak robotnica neprežije v okolitom svete, nedonesie žiadnu potravu, jednoducho nijako neprispeje k ďalšiemu rozvíjaniu a rastu kolónieť To sa bohužiaľ stáva často. Údajne potenciálne prežije len jedna samica zo sto a jednej z dvesto sa podarí vytvoriť už vôbec kolóniu... To znamená, že aj obyčajné kolónie napr. druhu Lasius niger sú vlastne nejakým ,,exemplárom“.


Camponotus ligniperda

Opis rozšírenia najobvyklejších druhov

Mravce sú rozšírené po celom svete. Výnimku tvorí samozrejme iba južný a severný pól. Rody a druhy sa prispôsobili globálnym a prírodným podmienkam. Jeden z najznámejších druhov mravcov je určite Mravec faraón(Monomorium pharaonis. Dostal sa k nám v 18. storočí z Indie a rýchlo sa rozšíril. Vyskytuje sa celosvetovo. Nájdeme ho aj v tých najväčších svetových metropoliach - v New Yorku, Moskve a aj v Tokiu. Drží aj iný rekord, najnižší možný vek samice mravca. Jedna kráľovná žije iba 3 až 5 mesiacov. Prečo je potom tak rozšírenýťťť Pretože ako náhle samica založí kolóniu, začnú sa liahnuť samice. A to dokonca aj 15 v prvom kladení! Spária sa zo svojími príbuznými samcami a začnú klásť ďalšie a ďalšie nové vajíčka z toho aj polovica budú kráľovné. Takto sa v jednom dome môže nachádzať aj stovka hniezd.
Iné druhy, vyskytujúce sa v domácnostiach, sú zvyčajne druhy z čeľade Lasius. Čierny Mravec obyčajný (Lasius niger) alebo jeho príbuzný Mravec ryšavý - Lasius flavus sú asi najrozšírenejšie. Vyskytujú sa aj poddruhy ako napr. Lasius brunneus, emarginatus. V Amerike je častý Tetramorium caespitum (Pavement ant, ale väčšiu hrozbu predstavujú Pŕhlivé mravce(Solenopsis species. Nielenže pestujú vošky na veľkých úrodách obilia, ale aj ich štipnutie je bolestivé, a pre alergikov niekedy aj smrteľné. V staršom práchnivejúcom dreve môžeme nájsť Mravca drevokaza(Camponotus species). Často sa jedná o Camponotus ligniperda, herculeanus alebo vagus, ale môžu byť aj iné druhy...


Camponotus ligniperda je spolu s C. vagus mojím zatiaľ najväčším druhom

Štúdium a chov mravcov

Štúdiom mravcov sa zaoberá odborná veda, odborne nazvaná myrmekológia. Toto slovo vzniklo z myrmecos, čo po latinsky znamená ,,mravce“. Takáto veda zahŕňa napr. sčítanie populácií na daných miestach, záznamy a samostatné skúmania rôznych druhov a hlavne vplyv kolónií na svoje okolie. Touto stranou sa myrmekológia spája s ekológiou a biológiou. Ale štúdium v teréne na celkovú identifikáciu a dôkladné preskúmanie určitého druhu nestačí. Na tento účel slúži samotný chov mravcov. Ten môžeme rozdeliť na dve skupiny- chov pre radosť, fascináciu a alebo chov pre vedecké pozorovania. Prvú skupinu ľudí označujeme myrmekofilovia. Táto zvláštna skupina, entita, sa zaoberá len zberom a chovom mravcov. Celkovo zhrnuté - chovom, zbieraním sa zaoberajú hlavne a poväčšine z fascinácie. Myrmekológovia a celkovo vedci, chovajú mravce pre podrobné štúdium. Aj ja som sa začal zaujímať o chov mravcov pre fascináciu, z originálneho správania a rôznych spôsoboch života, založených na feromónovej.


Camponotus ligniperda, Mravec drevokaz

Chov

Mravce sa chovajú v zariadeniach, nazývaných formikária.
Sádrové a pórobetónové: Jedná sa o tenšie sadrové tehly(môže byt aj iný materiál. V poslednej dobe sa uplatňuje aj ytong, inak nazývaný aj pórobetón. Pripravenú tehlu, napr. ešte netuhú sádru, alebo pórobetónovú tehlu, si upravíme vyrývaním chodbičiek a komôrok. Veľkosť a hĺbku prispôsobíme veľkosti budúcej kolónie. Podstatný údaj je, aby sa do budúceho hniezda mohla pohodlne dostať kráľovná, najväčší mravec v celej kolónií. Tvary komôrok by sa mali spraviť nepravidelne, aby sa priblížila podoba stavby hniezda v prírode. Vrch sa prikryje krycím sklom a do hniezda sa zboku vyryje otvor, do ktorého sa nainštaluje hadička. Slúži ako vstup do arény, druhej časti formikária. V aréne sa podáva potrava, alebo si v nej mravce potravu musia zohnať. Napríklad, keď sa do nej zasadia rastliny, ktoré sú napadnuté voškami. Ako už vieme, mravce si od nich vedia získať ich sladké výkaly.


Takto u mňa vyzerá stavba ytongových formikárií


Skoro hotové ytongové formikárium


Moje prvé set- up pre Camponotus fallax

Ant display: Ďalšia možnosť hniezda je tzv. Lubockovo pozorovacie hniezdo. Pozostáva z dvoch skiel, medzi ktorými je prázdny priestor. Ten sa vyplní ľubovoľným materiálom- zemou, piesčitou zemou, pieskom... Záleží od rozhodnutia majiteľa, ale prednejšie sú potreby samotných chovancov. V ráme hniezda mi nesmeli chýbať vetracie otvory, spodok by mal poskytovať možnosť vlhčenia. Vrch býva snímateľný. Samozrejmosťou je vstupná hadička. Takéto hniezda sa vyrábajú ako pozorovacie, z plastu alebo ako okrasné, z dreva. Samotné zriadenie chovu záleží na chovateľovi, a ponúka plnú škálu možností a realizácií vlastných nápadov. Hniezdo sa dá umiestniť rovno do arény, terária, alebo povedľa. Ide hlavne o vyhovujúcu manipuláciu. Veľké terárium na štýl biotopu dubového lesa, dokáže aj v malom byte pôsobiť dekoračne. Väčšina chovateľov považuje formikárium za omnoho zaujímavejšie než akvárium.


Moje dočasné set up pre Mravce hôrne, Formica polyctena

Hniezdo v skúmavke: Ďalšou možnosťou formikária je hniezdo v skúmavke. Do skúmavky sa asi z polovice naleje voda, ktorú oddelíme prepážkou z chumáča vaty. Vchod utesníme vatou, alebo korkom, ale vata je vhodnejšia. Ja som použil tenký molitan, zakrútený ako karimatku. Zvonku sklo obalíme alobalom, pretože mravce majú negatívny fototropizmus, čiže nemajú radi priame svetlo. Z ampulky sa dá nainštalovať východ, respektíve hadička. V mojom prípade som k molitanu prikrútil kúsok slamky do nápoja. Tento typ odchovu je ten najbežnejší, odchovávajú sa takto mladé kolónie.

Potrava

Mravce sa v prírode živia rozličnou potravou. Veľký počet druhov využíva trofobiontný živočíšny vzťah. Jedná sa hlavne o vošky, od ktorých si mravce vedia zohnať ich sladké výkali. Ďalej sa živia menším hmyzom, alebo väčším mŕtvym hmyzom, ktorý si prinesú do hniezda. Sťahovavé mravce sa odvážia aj na veľké zvieratá, dokonca aj ľudí. Dokážu ich premôcť obrovskou početnosťou. Stromové druhy nahryznú mladé výhonky, z ktorých lížu vytekajúcu miazgu. Listorezné mravce rodu Atta, Acromyrmex si potravu pestujú priamo v hniezdach, na odrezkoch listov. Mravce zrnojedy si do hniezda prinášajú semená rôznych tráv, ktorými sa živia. V takomto hniezde môžme nájsť semená najmenej z 18 čeľadí! Robotnice druhu Acanthognathus teledectus majú špeciále prispôsobené kúsadlá na lov chvostoskokov.
Tak by to bolo u mravcov v prírode. Aby sa uľahčilo kŕmenie mravcov v laboratórnych podmienkach, zostavil Awinash Bhatkar zmes- Bhatkarovú zmes. Jej príprava spočíva v zmiešaní 250 ml vody, 62 ml medu , 1 vitamínov a 1 gram minerálov a jedného vajca. Túto zmes primiešame s 250 ml ďalšej vody, do ktorej primiešame 5 gramov agaru.

Ja som použil 150 ml už tuhnúceho agaru, do ktorého som primiešal výživný veterinárny roztok Dufalid( najdôležitejšie a rozličné minerály a vitamíny, jedno menšie vajce a asi 10 ml medu. Ešte netuhú zmes som povylieval do menších nádobiek. Podával som po menších kúskoch. Väčšina chovateľov si túto zmes upravuje podľa svojho receptu.


Camponotus species Malta

Moje pozorovania

Na špajdľu som pripevnil jemnú štetinku. Zobral som si rastlinu, list, napadnutý voškami. Určil som malú skupinku vošiek pre svoj pokus. Ako som spozoroval u mravcov druhu Lasius niger, štetinkou som jednu vošku jemne pohladil. Zareagovala tým, že zo zadočka vypustila malú kvapôčku výkalu- medovicu.
Pozoroval som správanie mladej matky druhu Lasius niger odchytenej v Októbri 06. 19. 3. 07 začala klásť prvé vajíčka. Moje pozorovanie sa zaoberalo presnejšie starostlivosťou o vajíčka. Zistil som, že mladá kráľovná ich všetky oblíže v pravidelnom 3-hodinovom intervale. Ďalej som zistil, že mladá kráľovná bez problémov príjme aj vajíčka od cudzej kráľovny. To je dokaz nezávislej snahy o prežitie.

Ostatné pozorovania som uskutočnil na dvoch miestach - v a pri našom dome, na celkovej rozlohe 21 árov; a pri jednom menšom úseku monokultúrneho lesa(cca. 28 árov. Na našom pozemku som sa zameral na hľadanie pod staršími stromami orecha vlašského a pod kameňmi. Pod orechom som prezeral staré vetvičky, ktoré boli duté od lariev niektorých škodcov. V hojnom počte som nachádzal menšie kolónie Leptothorax, ďalej Camponotus truncatus a asi jednu kolóniu stromového mravca Dolichodersus qadripunctatus. Zaznamenal som aj 6 kolónií čierneho mravca drevokaza- C. vagus a za spomenutie stojí aj hniezdo druhu Formica rufa. O tomto druhu ešte spomeniem, že druhotný latinský názov rufa sa väčšinou a nesprávne uvádza na vysokohorský druh Mravca lesného, so skutočným názvom Formica polyctena! Pod kameňmi sa vyskytoval druh Lasius niger, alebo bojovný Tetramorium caespitum. V chodníku zo zámkovej dlažby a bohužiaľ aj v kuchyni som našiel aj Lasius emarginatus.


Camponotus vagus

V lesíku prevládali čierne bazy, gaštany a aj borovice. Aj tu dominovali kolónie Leptothorax, ale hojné boli aj mravce Dolichodersus qadripunctatus. Z Camponotusinidae som našiel C. truncatus a C. aethiops. Neúrekom bolo aj kolónií druhu Myrmica rubra. Našiel som tu aj chodníčky robotníc druhu Lasius fuligisinosus.

Použitá literatúra:
Brehm I, Život zvierat.
Edward O. Wilson, Bert Holldobler- Cesta k mravcom
Bohuslav Záborský- Hmyz a jiný bezobratlí
Stránky: www.arad.ic.cz; www.antstore.net


Text a foto: Filip Repta


Camponotus vagus, mladá kolónia


Dve robotnice minor a media kasty u druhu M. barbarus


F. polyctena, maldá robotnica


F. polyctena, královna s umelo pridanými ,,otrokmi"


Královná C. fallax s kuklami a čerstvými robotnicami


Kráľovná Camponotus vagus s jej prvou robotníčkou, moja prvá vlastná kolónia odchovaná z matky


Královné s krídlami bývajú z 90% nefertílne


Messor muticus, bohužial táto kráľovná nie je príliš aktívna v kladení


Messor species Malta


Messor species Malta


Minor a media kasty mravcov zrnojedov


Minor, malá kasta sa pokúša odniesť priveľké semienko obilia


Mladá kráľovná rodu Lasius


Moja druhá a jedna z najobľúbenejších kolónií- Camponotus fallax


Moja prvá kolónia- Camponotus fallax


Mravce zrnojedy, Messor barbarus, sa živia prevažne semienkami rastlín a obilnín


Myrmica species, Slovakia


Camponotus vagus


Pheidole cf. pallidula


Pheidole cf. pallidula Malta


Robotnica C. fallax sa delí o hlavu muchy s matkou


Robotnica C. fallax žerie muchu


Robotnice druhu Lasius fuligisinosus na ceste za potravou


Sýpka mravcov zrnojedov, Messor barbarus


Trofalaxia u robotníc Camponotus vagus


Výmena potravy, tzv. trofalaxia


Z tejto královny som odchoval moju prvú vlastnú kolóniu druhu Camponotus vagus

| Vytlačiť článok |

Šefredaktor | 15.12.2007 11:23 | 7 komentárov | 15541x


www.aquabooks.cz zoochov.cz