Bunocephalus coracoideus (?) (Cope, 1874)
ATLAS
AnimaliaChordata
Actinopterygii
Siluriformes
Aspredinidae
Bunocephalus
Synonymá: Bunocephalus bicolor, Dysichthys bicolor, Dysichthys coracoideus
Jedinec zakúpený ako Bunocephalus sp. (Ide o druh Bunocephalus colombianus alebo o Pseudobunocephalus amazonicus ?)
Bunocephalus coracoideus (?)
Veľkosť: 10 – 15 cm
Teplota vody: 20 – 27 °C
pH: 5.8 - 7.8
Tvrdosť vody: 2 – 20 °dGH
Prvý dovoz do Európy: 1907
Jedinec zakúpený ako Bunocephalus sp. Ide v tomto prípade skutočne o Bunocephalus colombianus či Pseudobunocephalus amazonicus?
Ventrálna strana tela
Výskyt: Južná Amerika: povodie Amazonky, Bolívie, Brazílie, Peru a Uruguay, kde obýva biele, číre i čierne vody so stredným až slabým prúdom
Pohlavný rozdiel: Samička má zaplnenejšie bruško (ak je plná ikier), vzrastovo dosahuje väčšiu veľkosť, samček je štíhlejší a menší. Rozlíšiť pohlavie (a aj druhovú príslušnosť) podľa sfarbenie jednotlivých rýb je prakticky nemožné.
Potrava: Mnou chované jedince radi prijímajú počas dňa, ale predovšetkým k večeru a v noci, na dno spadnuté mrazené krmivo najrôznejšieho druhu, granulky, pelety, nastrúhané hovädzie srdce a ďalšie. Z vlastnej skúsenosti ich ale neodporúčam chovať v akváriu s menšími rybkami či dokonca krevetkami.
Pri pokusnom podaní kúsku dážďovky ryby od zdroja potravy bleskurýchlo odskočili a nejavili o ňu žiadny záujem. O tom, že majú vynikajúci čuch svedčí ich prítomnosť na mieste podávania potravy (to si dokážu dobre zapamätať) hneď po páde potravy na dno akvária.
Chov: Svoju osem člennú skupinku mladých jedincov rodu Bunocephalus som získal od dovoznej firmy, ktorá podľa svojich slov ale dováža dva druhy: Bunocephalus sp. a Bunocephalus coracoideus. Ku ktorému druhu patria jedince mnou chované je nejasné. Podľa stránky www.planetcatfish.com má Bunocephalus coracoideus ventrálnu stranu tela sfarbenú tmavo fľakato. Časť mnou chovaných jedincov, ktoré sú viac menej jednofarebne sfarbené (skôr do červenkasta) ju ale majú bielu. Podľa tejto anglickej stránky by teda malo ísť o Bunocephalus colombianus Eigenmann, 1912, ktorý obýva povodie riek Atrato a Magdalena alebo o Pseudobunocephalus amazonicus (Mees, 1989) z typovej lokality Creek near Todos Santos, upper course of Río Mamoré, Cochabamba, Bolivia. Zakúpené jedince o veľkosti 7 – 10 cm vykazujú rozdielne sfarbenie (ide o dva druhy ?). Umiestnil som ich do rodového akvária s tieneným osvetlením, vodnými rastlinami, čiernym pieskom na dne a s množstvom samorastov a aj úkrytov. Na dne nechýba ani opadané lístie.
Bunocephalus sa veľmi rád a často rýchlym pohybom strmhlav zahrabáva do piesku, ale často, predovšetkým v noci, ich možno zazrieť sa kráčavým pohybom (alebo pomocou krátkych prudkých vypudení vody zo žiabier) pohybovať po dne a hľadať potravu. Pri akomkoľvek vyrušení ale veľmi rýchlo sa snaží ukryť do piesku. Spoločne chovaná skupinka je znášanlivá a až na občasné strkanice pri mieste podania potravy sa ich chov obišiel bez nepriateľských interakcií.
Odchov: Ryby pohlavne dozrievajú vo veku 2 rokov. Samotné trenie vyprovokuje zmena barometrického tlaku, ale aj čerstvá, chladnejšia voda (o 3-4 ̊C oproti pôvodnej vode v akváriu). Trenie prebieha za úplného pokoja v nočných až skorých ranných hodinách. Ikra by mala mať v priemere 1 mm, farby sivobielej, pričom je chránená vrstvou rôsolovitého číreho a ľahko lepivého sekrétu. Je ich niekoľko stoviek až tisíc. Poter sa začína liahnuť po 72 hodinách. Za tri dni by sa mu mal podať vírnik, nauplie dafnií a žiabronôžok.
Pozn.: Tieto zaujímavé sumce pravidelne zvliekajú svoju starú pokožku a pri vylovení podľa literárnych zdrojov vydávajú škrípavé zvuky. Tie som pri svojom chove ale nezaznamenal. Jediný zvukový prejav, ktorý tvorí krátke hlboké bručanie, som opakovane zaznamenal vo večerných až nočných hodinách, kedy tieto zaujímavé ryby menia svoje denné (nenápadné) sfarbenie za oveľa výraznejšie nočné a netrávia svoj čas zahrabané pod povrchom substrátu.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 29.7.2015 13:12 | 0 komentárov | 3451x
