Posvätná zlatá korytnačka z Vietnamu, Cuora(syn.:Pyxidea) mouhotii v opatere človeka
Asi takto by sa dalo opísať prvé stretnutie s touto korytnačkou v jej domovine. Cuora(Pyxidea) mouhotii (GRAY, 1863) sa vyskytuje vo vlhkých horských lesoch Indočíny (Vietnam, V Indie, S Thajsko, Laos), kde často obýva biotopy spolu s Geoemyda spengleri, na ktorú sa aj dosť podobá, no je trochu väčšia vzrastom. Veď dorastá do veľkosti až 20 - 24 cm. Vo svojej domovine je uctievaná ako zlatá korytnačka, alebo ako posvätná zlatá korytnačka, preto aj ten názov článku. Takéto označenie si táto korytnačka právom zaslúži, veď okrem legiend o jej "moci" sa jedná aj o zaujímavý a tak trocha záhadný druh korytnačky, ktorý sa do Európy dostal až ku koncu 2. svetovej vojny (BAZILE, 1989; FELIX, 1990).
Podľa mojich posledných informácií z r. 1992 tento druh korytnačky chovalo 5 teraristov z ČR (4,5 exemplárov) a 1 terarista zo Slovenska (0,2), no napr. v Maďarsku tento druh ešte nikto nechoval a aj preto na výstave Terárium '93 v Budapešti, kde sme vystavovali kolekciu korytnačiek bola Cuora(Pyxidea) mouhotii veľmi žiadaná.
Karapax Cuora(Pyxidea) mouhotii je len mierne vyklenutý a sfarbený do zlatohnedo, svetlo až tmavohnedo, u dospelých samcov je v strede karapaxu tmavo hnedá až čierno-fialová farba. Na spodných okrajoch karapaxu sú náznaky lúčovej kresby (u samíc na celej ploche karapaxu). Má dva bočné a jeden stredový kýl, takže pôsobí trojuholníkovito. Plastrón je menšej veľkosti, ohraničený čiernou farbou, žltohnedý s tmavými bodkami na štítkoch; kresba niekedy vytvára lúčovité vzory. Plastrón je u dospelých jedincov uzatvárateľný, hlavne jeho predná časť. Hlava je malá a sfarbená do žltohneda s náznakmi čiar. Za očami sa tiahne pás ohraničený čiernou farbou a niekoľko väčších-menších škvŕn. Krk je žltý, oči červené. Čeľuste sú tmavohnedé, na predných nohách päť, na zadných štyri mohutné pazúre. Nohy sú veľmi silno ošupené. Chvost je tmavý, pomerne dlhý a štíhly, len u samcov pri koreni mohutný a hrubý (ČAMBAL, 1992). Pochopiteľne nemožno vylúčiť aj iné odtiene sfarbenia.
Foto: www.infotortuga.com
Tento druh korytnačky bol pôvodne priradený k rodu Cyclemys, od ktorého sa však odlišuje. Už SACHSSE dokázal, že nie je guľatá, ani nemá typickú kresbu plastrónu ako r. Cyclemys. Nemá vytvorený ani kloakový mechúr. Skôr je príbuzná s druhom Geoemyda spengleri (BAZILE, 1989). V knihe "Začínáme se zvířaty" (L. SMRČKOVÁ & M. SMRČEK, 1990) uvádzajú pod jej fotografiou na strane 151 nesprávny názov Geomyda spengleri (správne Geoemyda spengleri, pozn. autora).
Podľa niektorých literárnych prameňov sa k rodu Pyxidea priraďuje aj (pod)druh predtým vyčlenený z rodu Cuora, konkrétne
Pyxidea (Cuora) mouhotii obsti (Fritz, Andreas & Lehr, 1998), z horského pásma Annam v centrálnom Vietname. Hlavnými znakmi by u tohto poddruhu mala byť výrazne kupolovitý karapax, plastrón s mrežovanými pigmentovanými znakmi.
Populácie z Myanmar a Indie by mohli predstavovať aj ďalšie ešte nepopísané poddruhy tohto rodu. (http://en.wikipedia.org/wiki/Pyxidea_mouhotii).
Foto: perso.orange.fr
K nám sa táto korytnačka dostala pomocou častých dovozov hlavne z Vietnamu v rokoch 1990 a 1991. Zopár jedincov sa k nám dostalo ešte skôr, no vždy sa jednalo o mladé jedince. Dovtedy sa iba málo vedelo o jej spôsobe života i chovu v teráriách. Podľa slovenského názvoslovia sa zvykne táto korytnačka označovať ako vietnamská.
Materiál, metóda a výsledky
Ja som získal svoje dve korytnačky bezprostredne po dovoze z Vietnamu v roku 1991. Keď som sa informoval u svojich českých kolegov ohľadom tejto korytnačky - o ich potrave a spôsobe chovu - takmer nikto mi nevedel dať podrobné informácie. Ešte šťastie, že ich príchod bol načasovaný na leto. Korytnačkám som pripravil nádrž o veľkosti 50 x 35 x 40 cm (d x š x v). Keďže som vedel, že tieto korytnačky sa i v prírode zdržujú na vlhkých miestach a pri vode, zariadil som jim nádrž s miskou na vodu, koreňom a na dno som dal rašelinu. Po niekoľkých dňoch však boli korytnačky od rašeliny celé čierne a očividne im bol tento substrát nepríjemný, hlavne na hlave. Aj preto som pokusne vyskúšal niekoľko ďalších substrátov:
- rašelina so suchým lístím - vyzeralo to veľmi prirodzene, no stačilo navlhčiť túto zmes a stala sa z nej tvrdá udupaná vrstva;
- samotné uschnuté lístie - po niekoľkých dňoch rosenia sa na povrchoch niektorých listov objavila plieseň, i keď som lístie pred použitím "prelial" horúcou parou;
- riečny piesok so suchým lístím - korytnačky sa neustále zahrabávali do piesku a celé ich telo bolo veľmi rýchlo jeho vrstvou obalené; miska s vodou nemohla byť daná do terária, pretože po jej vyliatí korytnačkou vznikol z piesku "betón"
- nastrihaný molitan - niekedy odporúčaný pri chove Geoemyda spengleri, sa mi neosvedčil hlavne pre jeho požieranie korytnačkami, ktorým okrem iného bolo veľmi cítiť trus z nádrže i niekoľko dní po jeho odstránení a vypraní molitanu;
- štrk - platí to isté ako u molitanu;
- polystyrén - bolo potrebné neustále menenie tohoto substrátu, ktorého malé úlomky na telách zjavne korytnačkám znepríjemňovali život;
Výsledky mojich pozorovaní nemusia byť zhodné u iných chovateľov týchto korytnačiek. Môj priateľ Jiří Giebl chová tento druh vo veľkom skleníku, kde je ako substrát rašelina a zasiata tráva, miska s vodou a druhá na potravu. Napriek tomu, že sa v literatúre odporúča tento druh korytnačiek chovať na vrstve lístia (BAZILE, 1989) ja svoje korytnačky dlhšiu dobu chovám v nádrži, kde je len miska s vodou a samorast; substrát nepoužívam žiadny. Pri potrebe čistenia nádrže stačí vybrať misku s vodou, samorast a korytnačky, nádrž pooblievať horúcou vodou a všetko dať späť do nádrže. Je to veľmi jednoduché a účelné.
Tento druh korytnačiek vyžaduje vysokú vlhkosť vzduchu, asi 80 %. Teplota vzduchu v teráriu má dosahovať 20 - 24 °C. Nádrž neosvetľujem, pretože keď som ju zo začiatku osvetľoval, korytnačky sa neustále zahrabávali do lístia, resp. substrátu a vyliezli z neho až po vypnutí svetla. Korytnačky s veľkou chuťou prijímajú potravu ktorú tvorí hovädzie mäso, hovädzie srdce, občas ryby a myšky, rôzne ovocie (hrozno, paradajky atď.). Podávam ju 2x do týždňa, ale niekedy odmietajú potravu i celý týždeň.
Veľmi zaujímavé sú jej zvukové prejavy, ktoré vydáva skoro stále. Rôzne chrčanie, škrípanie, tzv. pregĺganie, sa ozýva z ich nádrže aj v noci, veď majú hlavne nočnú aktivitu, aj keď potravu príjmu aj cez deň. Kolega, ktorý jednu noc prespával v miestnosti s korytnačkami, ma v noci prebudil, že tam "straší". Korytnačky vietnamské vydávajú zvuky hlavne počas príjmu potravy - hlasné pregĺganie, mľaskanie, škrípanie; funenie a chrčanie je počuteľné aj počas rýchleho chytenia korytnačiek do rúk a pri občasných vzájomných súbojoch o potravu. Podávanú potravu vnímajú najprv zrakom, potom chuťou a vôňou. O ich sile v čeľustiach som sa mohol presvedčiť, keď som sa snažil obe korytnačky oddeliť od seba, keď sa ťahali o jeden kus mäsa - po uchopení mäsa do pinzety obe chvíľu viseli dole. Tento druh sa vie aj dobre šplhať.
O odchove mám len kusé informácie, jedine BAZILE (1989) uvádza, že navlhčenie substrátu ich aktivuje a môže byť podnetom k páreniu.
Táto korytnačka si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, veď už i jej životný priestor je silno a vážne ohrozený a napokon sa s touto korytnačkou budeme stretávať len v starej vietnamskej histórii ako "posvätná zlatá korytnačka"...
Zusammenfassung
Pyxidea mouhotii - die heilige golde Schildkröte aus Vietnam
Pyxidea mouhotii ist eine terrestrische Schildkrötenart mit ähnliche Lebensweise, Verhalten und Nahrung, wie die bekanntere Art Geoemyda spengleri (nicht Geomyda, wie sie oft in der Literatur gennant wird). Der Autor stellte eine Zweckmäßigkeit verschiedener Terrariensubstrate fest. Die Substrate auf der Basis von Torf, trockenen Laub (in der Literatur - BAZILE, 1989 - das empfehlende Substrat), Sand, Kies und harte Schaumstoff (Polystyrol) bewährten sich nicht, besonders wegen der Haftenbleiben der Teilchen der Substrate an den Körpern der Schildkröten. nur mit Als eine optimale Haltungsweise bewährte sich später ein hygienisches Terrarium ohne Substrat, der notwendigsten Einrichtung (Wasser- und Futterschale und ein Zweig als eine Klettermöglichkeit). Die Schilkröten äußern verschiedene Laute die mit einer gegensitiger Kommunikation, Stressverhalten und Fressen zusammenhängen. Sie haben auch eine gute Fähigkeit zu klettern.
Použitá literatúra
BAZILE, I.A. (1989): Faszinierende Schildkröten, Lanschildkröten. - Verlag Stephanie Naglschmid, Stuttgart, 160 s.
ČAMBAL, Š. (1992): Pyxidea mouhotii. - In: HOLBA, P. (1992 ed.): Špecializovaná výstava korytnaček. Výstavný katalog 1992. Vyd. SZCH-ZO akvar. Levice, s. 14 - 15.
ČAMBAL, Š. (1994): Korytnačka vietnamská (Pyxidea mouhotii). - In: ČAMBAL, Š. (1994 ed.): Bulletin 2. špecializovanej výstavy korytnačiek - Levice 1994, vyd. SKCHK-Testudo Club, Levice, s. 6 - 7.
ČAMBAL, Š (1994): Pyxidea mouhotii - posvätná zlatá korytnačka z Vietnamu. Chamaeleo, Praha (1994) 4: 45 - 48.
FELIX, J. (1965): Želvy ve VDR. - Živa, Praha 13 (6): 227 - 229.
FELIX, J. (1989): O vietnamských želvách trochu jinak. - In: CRHOVA, J. et.al. (1990 ed.): Magazín Akvárium terárium. - Panorama, Praha, s. 95 - 97.
SMRČKOVÁ, L & SMRČEK, M. (1990): Začínáme se zvířaty. - SZN Praha, 293 s.
Autor: Štefan Čambal
| Vytlačiť článok |
Šefredaktor | 19.11.2007 15:55 | 0 komentárov | 7866x
