Tliltocatl (Brachypelma) verdezi (Schmidt, 2003)
ATLAS
AnimaliaArthropoda
Arachnida
Araneae
Theraphosidae
Synonymum: Brachypelma verdezi, Aphonopelma pallida, Aphonopelma pallidum (Cambridge, 1897), Brachypelma pallidum
Popis: Telo aj abdomen sú v dospelosti čierne, abdomen je aj husto pokrytý červenými alebo žltooranžovými chĺpkami. Karapax je u mladých jedincov a samíc svetlý s tmavým klínom vpredu, u dospelých samcov je karapax čierny. Tmavý klin na karapaxe niekedy môže byť len slabučko naznačený.
Sfarbenie bruška a končatín sa u tohto druhu počas vývoja mení od svetlo hnedého až po tmavo hnedé, za hlavný rozlišovací znak tohto druhu sa uvádza tmavý výrez, podobný Brachypema emilia. Nohy sú viac menej do tmavohneda. Pohlavne dospelého samca možno od samičky odlíšiť prítomnosťou búlb na konci makadiel a tibiálnych hákov na prvom páre končatín.
Ventrálna strana tela
Subadultný samec pred zvlekom...
Veľkosť: 6 - 7 cm, rozpätie 15 – 16 cm. Samec je menši, 5 – 6 cm v tele.
... po zvleku. Všimnite si zmenu sfarbenia
Obranné správanie: Je to mierne agresívny druh, trošku zbrklý, pri ohrození sa dáva na útek alebo vykopáva chĺpky.
Dĺžka života: Tento druh sa dožíva u samíc aj 15 rokov, u samca je to podstatne menej a mnou chovaný samec po dospelostnom zvleku žil ešte dva roky, čo je vedľa jeho príjmu potravy spomenutému nižšie zriedkavé.
Samec po dospelostnom zvleku
Subadultné sfarbenie
Pôvod: Mexiko (Chihuhua, Amula, Zopilote a Guerrero)
Terárium a potrava: Pri chove tohto druhu uprednostníme skôr terárium pre zemné druhy, napr. 30x20x20 (dxšxv) s asi 3 - 5 centimetrovou vrstvu lignocelu, alebo rašeliny, miskou s vodou a dostatkom priestranných úkrytov.
Hoci sa uvádza, že tento druh si terárium rád zariadi podľa seba, mnou chované jedince oboch pohlaví si nepreorganizovávali terárium a nehĺbili nory. Na úkryt využívali prehnuté kôry stromu alebo polky kvetináčov.
Tento druh je skôr aktívny podvečer a v noci, ale občas možno aktivitu sledovať aj cez deň.
Tliltocatl verdezi je ako druh žravý a potravu v podobe svrčkov, švábov, sarančí a dospelé samice aj mláďat myší prijíma s chuťou. Hoci odborná literatúra uvádza, že samce vo všeobecnosti po svojom poslednom dospelostnom zvleku už neprijímajú potravu, mnou chovaný samec pár dní po svojom zvleku s chuťou prijal svrčky.
Samec po zvleku prijímajúci potravu
Samec
Samica prijala aj holíča
Samec
Odchov: Párenie u tohto druhu nebýva problematické, ale samica môže byť po párení agresívna a napadnúť samca. V kokóne je približne 700 vajíčok, mladé vyliezajú po 5 – 6 týždňoch. Mláďatá, ktoré umiestňujeme samostatne pomerne rýchlo rastú a sú žravé, ale pritom ich veľkostné prírastky sú malé.
Samec pred zvlekom...
...a po ňom
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 25.3.2015 08:13 | 0 komentárov | 1650x
