“Cesta k mravcom sa zmenila na pútavú a nekonečnú cestu životom…”
Adrián Purkart (Skippy), amatérsky myrmekológ z Bratislavy v exkluzívnom rozhovore (interwiew) pre online časopis www.Vivarista.sk pútavo rozpráva o nevšednej záľube - amatérskej myrmekológii a o najmenších tvoroch našej planéty Zem
Myrmekológia je podľa slovníka cudzích slov náuka o mravcoch. Lenže ako vždy za všetkým treba hľadať predovšetkým človeka. Bez neho by toto vskutku netradičné označenie zostalo iba suchým a nič nevraviacim výrazom v spleti iných špecifických náuk.Ak už hľadáme človeka, ktorý sa venuje myrmekológii a teda tým najmensím tvorom na našej planéte Zem, tak Adrián Purkart alias Skippy je tým pravým odborníkom, ktorý do tajov pre nás všetkých utajených preniká vďaka záujmu o mravcov a ich neskutočný život.
Mravec, ako sa dozviete z nasledujúcich riadkov rozhovoru, neznamená nič. Kolónia mravcov však je štát v štáte, kde platia špecifické a unikátne zákony. Sila a možnosti tohto malého – veľkého kráľovstva sú zrejme nad možnosťami nášho bežného pochopenia. Práve preto sme naše otázky položili tomu pravému odborníkovi.
Amatérskemu myrmekológovi Adriánovi Purkartovi z Bratislavy.
* Prečo si sa k chovu mravcov rozhodolť
- Nieže by som sa ku chovu mravcov nejako umelo dostal, všetko začalo od ranného veku. Ako malý chlapec som bol fascinovaný stavbami hniezd vonku a vždy som si prial mať mravenisko doma niekde v insektáriu, kde by som mohol mravce pozorovať.
Začalo to ešte keď som mal možno 5 rokov, rodičia boli v tomto štádiu proti – predsa mať doma špinavé poháre plné mravcov nie je zrovna sranda. Postupom času ale pochopili, že odvrátenie zla je v nedohľadne a tak to začali tolerovať.
Týmto som sa samoučne zlepšoval, i ked som absolútne netušil o iných chovateľoch. Všetko sa zmenilo až príchodom internetu, bez ktorého by zrejme táto pasáž teraristiky bola u mňa na mŕtvom bode.
* Zdá sa, že chov týchto nesmierne zaujímavých tvorov je na Slovensku a medzi chovateľmi pomerne málo rozšírený. Koľko je chovateľov u násť
- Áno, je to pravda. Na Slovensku je chov mravcov veľmi málo rozšírený. Pokiaľ neberiem do úvahy ludí, ktorí si kúpia kolóniu na burze hmyzu – o týchto luďoch veľa neviem, pretože sa väčšinou neregistrujú na fóra o mravcoch a teda je ťažké týchto ludí nájsť a spoznať.
Na Slovensku sú chovatelia čisto mravcov možno dvaja. Tento rok sa nám podarilo vyškoliť dalších troch, takže sa to tu pomaly rozrastá, avšak v porovnaní s Nemeckom alebo Poľskom sme stále trpaslíci. V Európe je dokopy možno 12 až 18 tisíc chovateľov mravcov, ktorých počet sa denne zvyšuje. Preto som sa orientoval automaticky na Európu a pomaly nikto na Slovensku o mne nemal ani tušenia.
* S akým druhom si začínal a aký je Tvoj vysnívaný druh ť
- Ja osobne som začínal všetkým čo mi prišlo pod ruku z neďalekého vinohradu, avšak o skutočnom chove môžme hovoriť až keď máme v hniezde kráľovnú. Tú sa mi podarilo po prvý krát nájsť až keď som mal 8 rokov a bolo to u druhu Lasius niger, teda nášho najbežnejšieho druhu mravca.
Čo sa týka môjho najvysnívanejšieho druhu mravca, za môj život sa ich prestriedalo mnoho. Začalo to pravda druhmi našimi, ale neskôr keď už som choval doma exotické druhy sa sny zmenili. Mojou prvou láskou bol druh Camponotus maculatus z Afriky (ktorého teraz hrdo vlastním). Potom nastala chvíľa, kedy som mal vysnívaných druhov viacej, ale momentálne som viac - menej zamilovaný do druhov Paraponera clavata a Camponotus gigas.
Camponotus aethiops
* Získať mravcov sa zdá byť veľmi ľahkým. Ale skutočne to bolo takť
- Je viacej spôsobov získania mravcov. Buď si ich človek kúpi/zamení, alebo si ich chovateľ nájde sám v prírode. Pre začínajúcich chovateľov je druhá varianta asi cenovo výhodnejšia, pretože nájsť samičku nie je v jarnom období ťažké – vo viacerých prípadoch sa nachádza tesne pod povrchom, alebo kameňom. Čo sa týka druhov exotických, je lepšie kolóniu vymeniť alebo kúpiť, ako ju protiprávne pašovať z exotických krajín, čo nieje vôbec ľahké.
Ja používam spôsob, ktorý mne vyhovuje a to je ten, že zbieram mladé samičky z roja počas letných mesiacov a hromadne ich vymieňam za exotické kolónie. Je to výhodne pre predajcov, lebo na tom zarobia, ale aj pre mňa, lebo získam druh po ktorom túžim.
* Ale pokiaľ viem, tak naše druhy mravcov sú zákonom chránené…
- Tak pravdaže iba druhy, ktoré nie sú chránené ... Okrem toho chránené druhy, teda mravce rodu Formica sa množia tak, že sa veľká kolónia rozštiepi na viacej menších.
* Čím si ťa práve chov mravcov získalť
- V prvom rade si ma získal tým, že môžem týchto živočíchov doma pozorovať, pekne v pokoji bez toho, aby som musel ísť von napr. počas nepriaznivého počasia. Okrem toho môžem pozorovať kolónie mravcov počas celého roka, pričom si vytvorím obraz kolobehu života kolónie. Môžem pozorovať hniezdo a jeho vnútrajšok bez toho, aby som zámerne ničil prírodu. A, samozrejme, je to o zábave a samotnom hobby.
Camponotus vagus
* Ako si sa k chovu mravcov vlastne dostal ť
- To už ani ja sám neviem (úsmev), pretože to bolo veľmi dávno a už si pomaly nepamätám dôvod – prečo vlastne som sa ubral týmto smerom. Dá sa ale povedať, že som sa k tomu dostal sám. Nebolo koho a kde, s kým by som sa mohol o mravcoch rozprávať, kníh je v slovenčine len veľmi málo a aj tak sa v nich vela toho nepodozvedáme o mravcoch.
Postoj Slovákov k chovu mravcov je skôr postoj negatívny ako pozitívny, myslím si, že toto treba zmeniť.
* Ak by prejavil čitateľ záujem o chov mravcov, aký druh by si mu odporučil, na čo by si mal dať pozor v začiatkoch a kde by našiel potrebné informácie o jednotlivých rodoch a druhochť
- V prvom rade by som chcel upozorniť, že chov mravcov nie je ako chov pavúkov. Pri chove mravcov treba začať chtiac-nechtiac s druhmi našej prírody, ktoré sa chovajú pomerne jednoducho a chovateľ sa na nich naučí ako postupovať pri úniku mravcov, kŕmení, dodržiavaní základných životných podmienok a podobne. Čo sa týka druhov mravcov na začiatok, zjavne najvhodnejší je druh Camponotus ligniperda, náš najvačší druh mravca. Nie je ťažké ich pozorovať, pretože samička dosahuje skoro 2 cm a robotnice okolo 0, 8 až 1, 4 cm. Tento druh ja sám osobne doporučujem, pretože je to pokojný druh a ešte sa mi nestalo, že by som s ním mal problémy.
Ako druhá voľba je Lasius niger, mravec ktorý je u nás najbežnejší (mravec obyčajný) a mnoho ludí pozná roj jeho pohlavných jedincov ako krídlatých mravcov … Obyčajne sa rojí v obrovskom množstve, pri ktorom môžme na chodníkoch spozorovať obrovské možstvá oplodnených samíc. Čo sa týka upozornení, treba si uvedomiť že pomaly všetky druhy rodu Formica sú u nás chránené zákonom a preto je zakázané akékoľvek narúšanie a ničenie hniezd týchto druhov – veľké homôlovité hniezda lesných mravcov. Taktiež ak sa niekto rozhodne brať kolóniu z prírody (tento spôsob ja osobne neuznávam), treba si uvedomiť, že nemôžeme určiť vek kráľovnej a môže sa stať, že si zrovna zoberiete samičku z vyšším vekom, pri ktorej je možnosť skorého úmrtia. Taktiež je dobré si uvedomiť, že kŕmiť už veľkú kolóniu je namáhavá činnosť a nie vždy sa to darí.
A ako poslednú vec by som o opatreniach uviedol, že naše druhy treba zimovať a to po dobu 3 - 4 mesiacov pri teplotách 4 až 8 stupňov Celzia.
Čo sa týka určovania druhov, je dobré si popozerať fotografie na stránkach ako je www.antstore.net , či už vo fore alebo v samotnej predajni, kde sú fotografie predávaných druhov, ktoré môžu poslúžiť ako porovnanie. Celkové teoretické texty o biológii a stavbe tela mravcov nájdete v češtine na stránkach www.myrmekologie.com, kde sa nachádza aj zoznam druhov žijúcich v Čechách, Morave a na Slovensku. Ak niekto rozumie po nemecky a nestačí mu forum na Antstore, môže pozrieť www.ameisencafe.de alebo www.ameisenforum.de. Poľskí kolegovia majú www.antmania.pl/forum/index.php. U nás na Slovensku som začal tvoriť stránku www.arad.ic.cz, ktorá je bohužial z časových obmedzení len vo výstavbe a teda zatiaľ funguje iba sekcia galéria.
Camponotus ligniperda
* Je veľmi ťažké chovať týchto miniatúrnych tvorovť
- Ani nie. Časom zistíte, že mravce nie su na pozorovanie až tak malé ako sa zdá a že aj u veľmi malých druhov nie je problém pozorovať presné pohyby tykadiel a podobné činnosti. Každý chovateľ má rád svoju skupinu mravcov – niektorí majú rady male druhy, iní zase veľké. Ja som si osobne vybral druhú možnosť. Ikeď sa môže zdať, že malé druhy sú náchylnejšie na zranenia, nie vždy je tomu tak a vo veľa prípadoch je opak pravdou.
Veľkým druhom sa pri kontakte s prstami (uchopením) môže narušiť jemná nervová sústava, čo sa prejavuje tým, že sa mravcovi v pokojnej polohe trasú končatiny.
Malé druhy majú zase dobrú schopnosť utiecť zo zdanlivo uzavretých terárii, čo môže spôsobovať značné problémy a vrásky na tvárach chovateľov. Taktiež su náchylnejšie na sucho, pretože sa z ich malých telíčok voda dosť rýchlo vyparuje a to im spôsobí smrť.
* Ani mravec bez potravy nedokáže prežiť. Ako často a čím ich kŕmišť
- Vždy som sa snažil podávať mravcom to, čo im dáva príroda – mŕtvy hmyz a medovina. Hmyz je potrebné podávať najmä na jar, keď sa samičke napĺňajú vaječníky. Čím viacej bude v kolónii bielkovienovej potravy v obehu, tým väčšiu máme šancu získať od samičky viacej vajíčok. Tu však kŕmenie hmyzom neprestáva. Z vajíčok sa po krátkom čase približne do dvoch týždňov vyliahnu larvy (záleži podľa druhu), ktorých život závisí na potrave podávanej robotnicami. Platí tu pravidlo, koľko potravy, toľko lariev. Z toho plynie, že aby sme zabránili požieraniu vlastných lariev mravcami, nemôžeme kŕmenie hmyzom zanedbať. Obdobie rastu a produkcie vajíčok (v intervaloch) pretrváva približne do polovice leta, kedy sú už posledné larvy zakuklené. Teraz mravce začínajú pomaly prechádzať viacej na stravu cukrovú, z ktorej čerpajú energiu najmä na zimné obdobie. Posledné kukly sa vyliahnu a kráľovná nakladie poslednú várku vajíčok, ktoré sú označované ako zimné. Z nich sa na jeseň ešte stihnú vytvoriť larvy, ale tie už nerastú. Začnú rásť až po zime a celý kolobeh života sa opakuje.
Počas celého roka mravce potrebujú aj piť a na to použivam zriedený med v pomere približne 1 diel medu ku trom alebo štyrom dielom vody či ovocného čaju. Občas, ak mravce odmietajú túto kombináciu, stačí vyskúšať obyčajnú čistú vodu. Pri zriedenom mede si treba dávať pozor na kvasný proces, ktorý nám produkt znehodnotí už do 2-3 dní. V mojom prípade podávam všetko čerstvé a tak používam malú injekčnú striekačku. Obsah striekačky mi vystačí presne na 1 až 2 dni.
* V akej teplote a vlhkosti by sa mali chovať tieto živočíchyť Faraónom, tak typickým obyvateľom našich bytov vyhovuje teplo a vlhko. Ako je to u iných druhovť
- Každému druhu vyhovujú iné podmienky. Vždy ale platí, že sa musíme riadiť podnebím a klimatckými podmienkami miesta, kde daný druh žije. Z toho môžme usúdiť, že vlhkomilné druhy žijúce v lesoch a pralesoch vyžadujú vlhkosť vysokú a to približne 70 až 80 percent. Suchomilné druhy znesú vlhko, ale môže to mať vplyv na ich potomstvo a larvy sa nemusia vyvíjať správne, alebo sa nevyvinú vôbec.
S teplotou, tak isto ako u vlhkosti, treba sa riadiť prírodou. Našim druhom vyhovuje izbová teplota okolo 23-28 stupňov, avšak počas zimných mesiacov treba kolóniu uložiť do teploty 4-8 stupňov, aby správne prebehla hibernácia. Tropické druhy mravcov znesú vysoké teploty po celý rok. U niektorých druhoch je potrebné simulovať obdobie dažďov a sucha pre správny cyklus života kolónie.
Čo sa týka mravca faraóna (Monomorium pharaonis), ide o druh tropický, ktorý sa k nám dostal dávnejšie z oblasti Indie lodnou dopravou. Nedokáže prežiť v našej prírode, ale za to sa mu darí v príbytkoch. Ich hniezdo obsahuje viacej samíc a preto sa rýchlo rozširuje.
Camponotus fellah
* V zahraničí sa občas v predajniach objavia i špeciálne mraveniská. Je podľa Teba práve toto cesta k mravcomť
- Je to iba na chovatelovi, akou cestou sa poberie. Formikáriá (terária pre mravce) predávané v zahraničí nie sú až také zložité na výrobu, ako hovorí ich vysoká cena. V mnohých prípadoch ľudia žasnú nad výrobkami, ale ak sa im vysvetlí pracovný postup, automaticky sa od kúpy odradia a radšej utekajú domov do dielne, kde si to isté vytvoria za zlomok ceny. Nevravím, že terária majú vadu, ale v mnohých prípadoch je dyzajn hlavným lákadlom očí začiatočníkov. Skúsenejší chovateľ iba pokrúti hlavou a v duchu poľutuje budúcich obyvateľov terária.
* Pred časom sme na našich stránkach publikovali článok o voľnom chove hmyzu v byte. Nestálo by za úvahu vyskúšať takýto chov aj iných, exotických mravcovť
- Môže byť zaujímavý pocit ak vám po byte pobehujú modlivky a iný hmyz, ale s mravcami by som osobne nesúhlasil. Okrem toho je veľmi pravdepodobný presun kolónie z pôvodného hniezda do nábytku či inej časti bytu. Tatiež mravce behajúce po byte spôsobujú problémy pri upratovaní a iných činnostiach, nehovoriac o tom, že to s určitosťou zanechá negatívny postoj ľudských návštevníkov vášho bytu. Existujú však druhy, s ktorými sa dá urobiť kompromis a ako príklad uvediem druh listových mravcov Atta. Môj kolega v zahraničí vlastní kolóniu, kde je vlasté hniezdo v jednom rohu izby a aréna, kde sa podáva potrava (listy) v druhom rohu. Medzi týmito dvomi insektáriami je natiahnutý drôt popri strope miestnosti tak, aby mravce boli iba v teráriach a na tomto “premostení” . To vytvára neuveritelný pocit, keď sa celá armáda mravcov s listami premáva nad hlavami členov izby. Mravce sú také opatrné, že nespadnú a podľa jeho slov, za celý čas našiel na zemi iba jedného jedinca.
* Na začiatok chovu akejkoľvek kolónie mravcov nám postačí len jediná samička, alebo je potrebné si zaobstarať hneď malú kolóniuť
- Väčšina druhov u nás sa množí rojením a len málo druhov štiepením kolónie. Samičky druhov, ktoré sa roja z hniezd spolu so samčekmi nie je náročné počas roja nájsť. Zvyčajne sa jedná o jeden alebo viacej dní v roku tesne po sebe, kedy sa v jednej lokalite vyroja zo všetkých hniezd daného druhu pohlavne vyvinuté krídlaté jedince a spoločne sa medzi sebou pária. Po párení padajú na zem a samce umierajú. Samičky zhodia krídla a začínajú hladať miesto, kde by sa dala založiť nová kolónia. A práve teraz je tá chvíľa, ktorú každý chovateľ mravcov očakáva – pohladať tieto samičky a doma ich dať do priestoru imitujúceho jej materskú kolóniu – teda samica si kolóniu vytvorí u nás doma, napríklad v špeciálne vytvorenej sklenenej skúmavke.
Ak je začínajúci chovateľ lenivý alebo neexistuje šanca nájsť mladú samičku, tak sa obráti na iného chovateľa či už náhodou nemá odchovanú mladú kolóniu daného druhu. Dá sa teda začínať so samostatnou samičkou, ale taktiež už s mladou kolóniu. Doporučujem nikdy si nebrať už dospelú alebo staršiu kolóniu z prírody, pretože to nevyzerá pekne a okrem toho je veľmi náročné takúto kolóniu doma chovať.
* Chov mravcov má iste svoje vlastné špecifiká...
- Áno má, teoreticky by sa dal napísať krátky obsah všetkých odpovedí. Ide o druh teraristiky, ktorá zaujme každého, koho fascinuje chaos alebo niečo veľké. Mnoho ludí má chuť vládnuť niečomu, tuto máte riešenie. Je to ako hrať živú budovateľskú stratégiu. Máte živých obyvateľov, ktorí majú svoje nároky na miesto, potravu, podmienky pre život a pod. Potrebujú čistotu a poriadok, inak vám budú umierať alebo sa nebudú množiť.
Všetko sa deje sekundách, ale s výsledkami činností treba rátať i v budúcnosti.
Ectatomma ruidum
* Tak ako chov každého živočícha, tak i chov mravcov je čímsi zaujímavý, jedinečný...Mnohokrát chovateľa v rámci chovu niečo zaujme, prekvapí...
- Áno má. Pri chove mravcov neexistuje pravidlo čo môžeš odložiť, odlož na zajtra a máš deň volna…,ak sa budete týmto riadiť, veľmi lahko sa môže stať, že vám zo dňa na deň vyhynie polovica kolónie, alebo sa už stane chov kolónie neovládatelný, naruší sa rovnováha a niekoľkoročná práca sa veľmi rýchlo zmení na nepoznanie.
Chov mravcov ma úžasnú vlastnosť. Môžte sa na kolóniu pozerať 24 hodín denne, sedem dní v týždni, po celý rok a vždy vás aktuálna činnosť jej obyvateľov prekvapí. Nie je to ako pavúk, ktorý stojí na mieste, občas sa vzleče alebo nakŕmi cvrčkom. Taktiež to nieje ako akvárium, kde rybky beznádejne čakajú na potravu a plávu sem a tam.
Vo formikáriu máte pod nosom celé mesto, v ktorom je ruch malých tvorov používajúcich na ich malé telíčka až dosť pozoruhodné riešenia problémov. Popri pozorovaní zistíte, aká je príroda zaujímavá a, že je možné urobiť synchronizovaný chaos.
Mravec je nič, je to tvor, ktorý sa riadi pokynmi toho čo cíti vo vzduchu, toho čo ohmatá tykadlom. Mravec jednoducho ide, narazí na larvu, ktorá žiada o potravu, nakŕmi ju a ide ďalej. Narazí na nepriechodný tunel a tak ho zvačší. Pokračuje v ceste, až mu inštinkt napovie, že je hladný. Požiada teda iného člena o potravu, ak sa potrava nedostaví, ide von a potravu hľadá. Takýmto spôsobom funguje celé hniezdo, celé tisícky členov hniezda.
Celý tento chaos individualistov vytvára mravenisko, v ktorom až zázrakom všetko funguje tak, ako keby to bolo naplánované.
* Mravce sa v prírode roja. Ale ako zabrániť ich úniku do bytu, no popri tom dosiahnuť čo možno najvernejšie podmienky pri chove v predsa len obmedzenom prostredí insektáriať
- Mravce sa roja (rozmnožujú) iba ak je kolónia naplno dospelá a jej populácia stabilná. Dosiahnutie tohto stavu v domácich podmienkach je samo osebe veľká rarita, pretože čas, za ktorý sa kolónia stane dospelou je veľmi dlhý. Únik mravcov z terária je možný iba cez zlé tesnenie hadičiek alebo iných spojov. Formikária sú vybavené arénou, ktorá slúži ako výbeh na vynášanie odpadkov a na podávanie krmiva. Na rozdieľ od iných zvierat, môže byť táto aréna úplne otvorená. Trik je v tom, že na horných okrajoch arény/insektária je tenká vrstva (široká zvyčajne 2 - 3cm) detského oleja, ropy, alebo PTFE (tekutý teflon). Tieto látky su natoľko účinné, že vám s istotou môžem povedať, že “mravce neutečú”.
Ako každý tvor, aj mravce majú výnimky a sú druhy, ktoré túto výstrahu vedome nerešpektujú a pre nich je dobré terárium prikryť. Našťastie som sa nestretol s druhom z našej prírody, ktorý je takýto drzý. Vrstvu treba približne raz za 2 - 3 týždne meniť, ale to len z preventívnych dôvodov, pretože akonáhle mravce po dlhšiu dobu vedia o tomto mieste ako nepriechodnom, prestanú si ho všímať. Náhoda je blbec a preto je dobré túto vrstvu tam mať stále. Táto vrstva nemá vplyv na prípadné osadenstvo v insektáriu a preto si môžete insektárium zariadiť podla vlastných predstáv.
Dolichoderus quadripunctatus
* Koľko druhov mravcov chovášť
- Momentálne mám doma iba 10 druhov mravcov, už nie som v období, keď som chcel mať doma toho najviac a všetky druhy. Veľa druhov nie je dobrá voľba, pokiaľ si je človek vedomí, že nastanú chvíle, kedy nebude mať na všetky čas. Ja si pravidelne píšem akýsi zoznam druhov, ktoré si prajem mať “natrvalo” a ten sa snažím spĺňať. Napríklad môj súčasný zoznam počíta v budúcnosti iba s približne 6 až 8 druhmi.
Sú ale časti roka, kedy mám doma aj viac ako 100 samíc. Zvyčajne je to v júni a v júli.Tieto samičky ja sám chovám pre budúcich chovateľov alebo začiatočníkov a po malej dohode ich zadarmo alebo malú čiastku predávam do rúk iným. Robím to preto, aby som oslobodil začiatočníkov od nehoráznych cien na stránkach oficiálnych predajní.
Týmto spôsobom sa nadväzujú nové kontakty a vcelku rýchlo sa rozširuje chov mravcov v celej Európe.
* Občas s nimi treba i manipulovať a tak sa iste nevyhneš aj žihadlám či hryzadlám niektorých druhov. Ako sa proti nim chránišť
- Chvalabohu doma mravcov napodiv priveľmi nechytám – predchádzam zraneniam mravcov. Ale ak ide o zber z prírody, v niektorých situáciach sú mravce až veľkou prekážkou. Naše druhy okrem rodu Myrmica nemajú žihadlá a tak sa stretneme “len” s hryzadlami a s následnou pálivou bolesťou, ktorú spôsobuje známa kyselina mravčia (HCOOH) vstreknutá do rany. Je to nepríjemné, ale prežiť sa to dá a ak je to často za sebou, tak to človek už pomaly ani nevníma. Oveľa závažnejšie je, ak chytáte vo vačšom množstve mravce rodu Formica a druhy im príbuzné (chránené lesné mravce). Tieto druhy majú obrovskú žľazu na produkovanie kyseliny (skoro najvačšia v ríši mravcov), kde množstvo vystreknutej kyseliny je úchvatné. Pri vačšom množstve “výstrekov” na vankúšikoch prstov sa stane, že sa koža jednoducho rozleptá. Hojenie je pomalé, lebo tieto časti ruky používam najviac a chytať predmety s doslova holým mäsom je nepríjemné.
Pri zbere týchto mravcov je preto lepšie použiť lopatku.
* Mravce a symbióza. Mnohé rody sú touto dohodou medzi zvieraťom a rastlinou dosť povestné. Dajú sa aj tieto rody chovať v našich podmienkachť
- Áno dajú sa chovať, ikeď je chov trošku iný, hlavne čo sa týka terária. Ako príklad si uvedieme rod Oecophylla, mravce, ktoré si svoje príbytky stavajú pozliepaním listov do tvaru uzavretej komory veľkosti ľudskej päste až futbalovej lopty a za tieto príbytky svoj strom až priveľmi ochraňujú. Ide o dosť veľké mravce, ktoré okrem iného patria aj medzi “najinteligentnejšie” druhy mravcov na našej planéte. Formikárium preto musí pozostávať zo živého stromu, vo vačšine prípadov sa používajú druhy citrusov alebo iné podobné tropické rastliny. Toto hniezdo môžete mať pokojne doma v obývačke alebo niekde na chodbe, pretože únik mravcov je prakticky nemožný – stačí ak máte strom v kochlíku a ten následne položíte do kochlíka s oveľa vačším priemerom (alebo väčšej nádrže) a napustíte doň vodu. Táto vodná zákopa by mala byť aspoň 15 – 20 cm široká.
Sú ale aj druhy, ktorým stačí nahradiť živý strom starým pňom a takpovediac oklamať mravce.Takéto stromové hniezda si tvoria mravce rodu Crematogaster.
Messor capitatus
* Tvojou snahou je predovšetkým rozšíriť, spropagovať chov mravcov po Slovensku. Ako sa Ti to zatiaľ daríť
- Ako som už v jednej odpovedi spomenul, som viacmenej orientovaný na zahraničie. V tomto smere som sa však začal zaujímať aj o Slovensko, kde je chov mravcov, ako som povedal, veľmi málo rozšírený. Začal som to praktizovať až tento rok a stihol som “vychovať” troch Slovákov a troch Čechov, čo sa dá vcelku pochváliť. Okrem týchto ludí môžem spomenúť desiatky začiatočníkov na cudzokrajných fórach, ktorých som spolu s inými chovateľmi naučil k správnemu chovu.
Deje sa to však v krajinách, kde je táto záľuba naplno rozšírená a tak to nie je až také namáhavé – ľudia vidia mravce v ZOO, v špeciálnych obchodoch, v televízii a hlavne vačšina publikácií je písaná v ich rodnom jazyku. Vytvoril som aj webovú stránku www.arad.ic.cz, ktorá avšak iba začína a tak obsahuje iba galériu.
Taktiež ďakujem ľudom, ktorí mi v tom na SR pomáhajú, ako napríklad MPir, Biolog1, Zděnek, online magazínu VIVARISTA a veľkú rolu zohrávajú aj Poliaci a to hlavne MR Q, Curtus a ostatní, ktorí zásobujú asi všetkých začiatočníkov v strednej Európe ich vlastnoručne odchovanými kolóniami.
* Si mladý človek. Čo na to vraví Tvoja rodina, priatelia...
- Nuž, rodičia si už zvykli, rešpektujú každého jedinca v mojich teráriach a ak sa náhodou stane nešťastie (únik mravcov), veľmi rýchlo ma o ňom informujú. Chvalabohu som únik mravcov z terária zažil naposledy pred asi rokom a pol. Ak sa aj jednému podarí utiecť alebo sa omylom dostane von, už u nás neexistuje, že ho rodiný člen zabije. Ak aj nie som doma, jednoducho mravca prikryjú pohárom, pokiaľ domov neprídem ja.
Zvyšok rodiny sa k tomu stavia síce so strachom alebo s podobným negatívnym postojom, ale všetko sa obráti v dobro až ked vidia teráriá na vlastné oči.
A čo sa týka priateľov, nie každý má právo podobnú vec vedieť.Všetci inteligentí priatelia o tom vedia, i ked to ešte viacerí nevideli. Každého upozorním, že rozprávať sa o mojich mravcoch sa musí iba v mojej prítomnosti a hovoriť o tom treba iba pred rozumnými ľuďmi, ktorí danú vec bez problémov pochopia.
* Otázka možno nie na mieste, ale mohol by si nám prezradiť, ako s úspechom bojovať s nežiaducimi druhmi mravcov v našich bytochť
- V prvom prípade treba určiť druh. So všetkými domácimi druhmi ide ľahko bojovať, až na nášho dobre známeho mravca faraóna. Dá sa povedať, pokiaľ teda chceme mravcov vyhubiť, že dosť účinnou zbraňou sú tzv. “domčeky”, v obchodoch to predávajú a ide vlastne o potravu, ktorá obsahuje jed. Potrava sa v hniezde rovnomerne šíri a teda je jedom nakazený pomaly každý jedinec a tak kolónia postupne vyhynie.
Účinné je to obzvlášť na jar a je vhodné použiť viacej domčekov na rozličných miestach. Mravec faraón tvorí obrovské spoločenstvá, kde teoreticky môže byť na jednom sídlisku zmes sesterských kolónií – to znamená, že na seba neútočia a navzájom si vymieňajú pracovné sily. Ak by ste teda chceli bojovať s týmto druhom, museli by ste bojovať celoplošne. Vo vašom byte sa bojovať pravdupovediac nedá, môžete jedine zmierniť populačné stavy kolónie vo vašej časti domu.
Ak sa vám to aj podarí, nebude trvať dlho a o niekoľko rokov sa problém vráti…
Aphaenogaster sp.
Pri spracovávaní rozhovoru som sám na svoje veľké prekvapenie zistil, že ma nielenže zaujali slová Adriána, ale dozvedel som sa mnoho mne doteraz utajených, neznámych informácií. Práve vďaka nim sa budem na mravca i mravenisko pozerať inými očami a toho maličkého mravčeka, ktorý mi práve prebehol cez klávesnicu nechám ísť jeho cestou.
To, čo pre nás znamená centimeter plochy, pre mravca je to diaľava. Rovnako i maličká kvapka rosy či kus listu, na ktorého odnesenie musí tento miniatúrny tvor vynaložiť veľkú silu…
Inak by sa život v mravenisku mohol zastaviť. Navždy. Obávam sa, že potom nastane i koniec našej planéty Zem…
Polyrhachis sp. (By Acerola)
Polyrhachis dives
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Foto: www.antdealer.com, commons.wikimedia.org, en.wikipedia.org, www.pbase.com, www.natur.vulkanland.at, www.flickr.com, bugguide.net, antfarm.yuku.com
| Vytlačiť článok |
Šefredaktor | 26.10.2007 08:58 | 10 komentárov | 18671x
