Pomacea bridgesii (Reeve, 1856)
ATLAS
AnimaliaMollusca
Gastropoda
Caenogastropoda
Ampullariidae
Pomacea
Synonymum:
Ampullaria (Helix) ampullacea Lamarck, 1799
Ampullaria australis Montfort, 1810
Ampullaria gigas Spix, 1827
Ampullaria australis d'Orbigny, 1835, 1839
Ampullaria roeseli
Pomacea bridgesii (Reeve, 1856)
Výskyt a ekológia druhu: Rio Grande, stojate a mierne tečúce vody bohaté na rastlinstvo tropickej južnej Ameriky. Do mnohých miest je druhotne zavlečená. V roku 1980 bol tento druh zavlečený na Tchaj –wan a odtiaľ sa bleskovo rozšíril do Indonézie, Thajska, Kambodže, Hongkongu, J Číny, Japonska či Filipín a Austrálie. Pomacea bridgesii sa vyskytuje v stojatých vodách chudobných na kyslík. Aj preto je schopná prežiť dlhodobé sucho. Sú známe prípady, kedy jedince uložené v múzejných zbierkach "ožili" aj viac než rok po ich ulovení.
Veľkosť: 5 – 7 cm
Hmotnosť: až 180g
Teplota vody: 17 - 30 °C
pH: 6,7 – 8,5 (pokles pod 5,5 je smrteľný)
Tvrdosť vody: 5 - 20 °dGH
Vek: Za priaznivých podmienok sa dožíva aj 5 rokov, ale samotná dĺžka života je priamo závislá na podmienkach chovu.
Žltá forma
História: V roku 1904 bola po prvý krát importovaná do Nemecka námorníkmi z oblasti La Plata. Dr. Thiele z Královského zoologického múzea ju vedecky popísal ako Ampullaria gigas. V roku 1942 Boetger zistil, že ide o Ampullarius australis. Lamarckov rodový názov Ampullaria (1799) upadol do synonimity rodu Pila Röding, 1798. V roku 1907 bol dovezený druh Ampullaria canaliculata Lamarck, 1819, no nebol uznaný ako samostatný druh. Kým začala druhá svetová vojna, oba tieto druhy sa vytratili. Až po roku 1935 bol importovaný druh Ampullaria australis, hoci nazvaný po dovozcovi ako A. roeseli. V roku 1799 použil Lamarck názov Ampullaria pre jediný druh rodu a to Helix ampullacea. V roku 1810 vytvoril Perry rod Pomacea. V tom istom roku ale Montfort zaviedol názov Ampullarius.
Popis: Ampulária má guľatú tenkostennú, hladkú ulitu s 5 závitmi, ktoré sú ploché a zvierajú s osou ulity uhol 90°. Farba ulity základnej formy je hnedé, so zreteľne ohraničenými tenkými 10timi prúžkami tmavo hnedej farby. Počas chovu v akváriách bolo vyšľachtených mnoho farebných foriem (citrónovo žltá so svetlou /dovezená z Floridy v roku 1981/ i tmavou nohou, svetložltá, modrá /USA, 1995/...). Z ľavej strany plášťovej dutiny vyrastá dlhý vysúvateľný dýchací sifón, umožňujúci dýchanie atmosférického vzduchu. Žiabre sú čiastočne premenené v jednoduchý pľúcny vak. Nepatrí ku stopkookým plžom - oči sa nachádzajú priamo na hlave. Má veľmi dlhé a citlivé tykadlá. V nebezpečenstve či období sucha sa dokáže ulitník zavrieť viečkom celkom oddeleným od ulity (operculum). Zrak je skôr slabý, slúži k nájdení svetlých a tmavých miest.
Noha zospodu u modrej formy
U žltej formy vidno radulu,...
...pomocou ktorej s úspechom obhrýza riasu
Žltá forma s vysunutým sifónom na dýchanie
Potrava: Ide o všežravý druh, ktorý vyžaduje dostatok potravy, aby nenapadal vodné rastliny. S úspechom si postačíme s podávaním šalátu, uhorky, mrkvy a inej zeleniny. Nezabudnime aj na mäsitú stravu (surové mäso, mŕtve rybky, mrazená, umelá či živá potrava určená pre rybky, pelety, granulky s obsahom vápnika, kúsky rybieho filé, sparené dážďovky). Vhodné je poskytnúť na prísun vápnika sépiovú kosť alebo školskú kriedu či škrupiny od vajíčok.
Pomacea bridgesi si pochutnáva na sladkej paprike
Chov: V akvaristike ide o snáď najviac preferovaný druh ulitníka, ktorého chov zvládne aj začiatočník. Každopádne si treba uvedomiť, že na úspešný chov potrebujeme dostatočne veľké, hoci aj spoločné akvárium (najvhodnejší je ale chov druhový) a nevystačíme si s pohárom od uhoriek. Problémom je žravosť tohto druhu a teda aj nadbytok výkalov s čím je spojená aj nutnosť meniť pravidelne vodu (prať filter atď.). Chovnú nádrž nezabúdajme zakryť krycím sklom, čím obmedzíme nechcenému úniku Pomaceí mimo akvárium a vajíčkam zabezpečíme primeranú vzdušnú vlhkosť. Vodu do chovného akvária nenapúšťame tesne pod krycie sklá, ale nechávame aspoň 10 -20 cm priestor. Sem sú kladené vajíčka.
Modrá forma
Odchov: Napriek tomu, že sa v literatúre a to aj odbornej stretávame s údajom o obojpohlavných jedincoch, fakt je, že Pomacea bridgesi má oddelené pohlavie a na odchov potrebujeme samca i samičku. Nestačia nám len dva jedince. Podľa vonkajšieho vzhľadu je ale problém rozlíšiť pohlavie. Samička po kopulácii kladie vajíčka svetlo okrovej farby, zväčša večer alebo v noci, nad vodu do hroznovitého vápenatého útvaru. Samička ich kladie plynule jedno za druhým. V mojom druhovom chove pri znížení hladiny vody samička zniesla namiesto tradičného krátkeho hutného hrozna vajíčok tenký pruh vajíčok, ktorý siahal od krycieho skla (vzdialenosť 10 cm) až pár mm pod vodnú hladinu. Znášku vajíčok upevní na pevný povrch, alebo na rastliny či iné predmety vyčnievajúce nad hladinu. Rozmerovo ide o až niekoľko centimetrov veľký zhluk vajíčok. Tie po znesení za niekoľko hodín stvrdnú a ešte viac farebne zosvetlia. Okraj znášky s blížiacim sa liahnutím zmäkne, hrozno s vajíčkami sa rozpadne. Vajíčka potrebujú k svojmu úspešnému vývoju pomerne vysokú vzdušnú vlhkosť. Mali by síce zostať vo vlhku, ale nie v mokru a nemali by byť pod vodnou hladinou, hoci aj takto samičkou znesené vajíčka sa vyliahli.
Mladé jedince sa liahnu v závislosti od teploty a vlhkosti po 2 až 4 týždňoch od znesenia. Samotná znáška vajíčok pár dní pred vyliahnutím mlade stmavne a drobné Pomacei sa z jednotlivých vajíčok vyhryzú von a spadnú či poputujú do vody. Samotné liahnutie trvá aj 24 hodín. Vhodný je chov (a odchov) v druhovom aspoň 100 litrovom akváriu, bez prítomnosti rybiek. Vodu nielenže dobre filtrujeme, ale aj meníme za čerstvú.
Kopulácia
Znáška vajíčok
Druh je citlivý na chemikálie často používané v akvaristike (malachitová zeleň, formaldehyd a prípravky s obsahom medi).
Pozn.: Tento ulitník predstavuje dôležitú súčasť jedálničku juhoamerických domorodcov, pričom kmeň Otomak užíva rozdrvené a spálené škrupiny ulít ako súčasť drogy niopo. Niektorý zdroj uvádza, že Pomacea bridgesii a Pomacea diffusa boli istý čas považované za jeden druh, ale DNA testami sa preukázalo, že sú to dva rozdielne druhy. Pomacea bridgesii je však v skutočnosti veľmi málo rozšírený druh.
Druhy génu Pomacea:
subgénus Effusa Jousseaume, 1889
Pomacea baeri (Dautzenberg, 1902)
Pomacea glauca (Linné, 1758)
Pomacea cumingi (Reeve, 1843)
Pomacea quinindensis (K. Miller, 1879)
subgénus Pomacea Perry, 1810
Pomacea aldersoni (Pain, 1946)
Pomacea aurostoma (Lea, 1856)
Pomacea bridgesii (Reeve, 1856)
Pomacea camena (Pain, 1949)
Pomacea canaliculata (Lamarck, 1819)
Pomacea catamarcensis (Sowerby, 1874)
Pomacea columellaris (Gould, 1848)
Pomacea cousini (Jousseaume, 1877)
Pomacea cyclostoma (Spix, 1827)
Pomacea decussata (Moricand)
Pomacea diffusa Blume, 1957
Pomacea dolioides (Reeve, 1856)
Pomacea eximia (Dunker, 1853)
Pomacea falconensis Pain & Arias, 1958
Pomacea flagellata (Say, 1827)
Pomacea hanleyi (Reeve, 1856)
Pomacea haustrum (Reeve, 1856)
Pomacea hollingsworthi (Pain, 1946)
Pomacea maculata Perry, 1810 - synonymum: Ampullaria gigas Spix, 1827;
Pomacea insularum (D'Orbigny, 1839)
Pomacea lineata (Spix, 1827)
Pomacea paludosa (Say, 1829)
Pomacea papyracea (Spix, 1827)
Pomacea pealiana (Lea, 1838)
Pomacea poeyana (Pilsbry, 1927)
Pomacea reyrei (Cousin, 1887)
Pomacea scalaris (D'Orbigny, 1835)
Pomacea urceus (Müller, 1774)
Pomacea vexillum (Reeve, 1856)
Pomacea zischkai (Blume & Pain, 1952)
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 30.12.2014 15:36 | 0 komentárov | 5405x
