Pred mnohými rokmi, keď Vianoce mali svoje kúzelné čaro a zima bola skutočnou, nefalšovanou zimou, som ako malý chalan nahovoril svoju mladšiu sestru na spiklenecký plán. Kapor plávajúci v našej vani si vopred pripravenú smrť rozhodne nezaslúžil. Naša dobrá mama ho kúpila na poslednú chvíľu. Aby sme mali Vianoce so všetkým, hoci bolo jasné, že ja ryby na tanieri nemám rád. Ak, tak jedine v akváriách, ktorým som sa už vtedy venoval. Plán "K", podľa slova kapor, sa nám so sestrou podarilo úspešne zrealizovať a kapra vypustiť do vodného kanálu Perec, pretekajúceho pred našimi oknami. Samozrejme, že mama z toho nemala radosť, a na vianočnom stole boli moje obľúbené rezne. Žiaľ, až časom som sa dozvedel, že zachránený kapor to mal vďaka nášmu úsiliu zrátané. A naša záchranná misia za razom zmenila. Kapor, hoci jeho súkmeňovcov v Pereci plávalo veľké množstvo, to v najlepšom prípade zvládol, v tom horšom ale nie.
Problém je, že vysilenie kapra a spotrebovanie jeho zásobných látok spôsobené prechodným pobytom v rybárskych sádkach značí jeho úhyn. Jednoducho neprežije zimu. A to nehovoriac o teplotnom šoku, ktorý mu vypustením z vane spôsobíme. Preto ochrancovia prírody tak mohutne volajú za usmrtenie kapra či inej ryby priamo po jeho kúpe. Vyslobodením smrť pre rybu ale nebude ani náhodou. Skôr mu tým urýchlime pomalé umieranie v chlórom napustenej vani. Alebo, ešte vhodnejšie je, hlavne ak ryba vám nechutí, si ju nekupovať na štedrovečerný stôl. A to ani pre potešenie detí. Vyhnete sa tak problémom so zaseknutou kostičkou. A nielen to...
(šč), VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
