Corydoras paleatus (Jenyns, 1842)
ATLAS
AnimaliaChordata
Actinopterygii
Siluriformes
Callichthyidae
Corydoradinae
Corydoras
C. paleatus
Synonymum:
Callichthys paleatus
Corydoras maculatus
Corydoras marmoratus
Corydoras microcephalus
Silurus quadricostatus
Prvé jedince tohto vyhľadávaného a obľúbeného druhu doviezol Charles Darwin (1831-1836). Iný literárny prameň (Ullmann, 1927) uvádza, že boli dovezené v roku 1893 z východnej časti Južnej Ameriky. O ich determináciu a priradenie do rodu Corydoras sa zaslúžil Jenyns roku 1842. Prvý odchov sa datuje na rok 1878, kedy ich rozmnožil Carbonier v Paríži.
Corydoras paleatus Steindachner. Fotka prevzatá z knižky K.Ullmann: Akvarium pro dům a školu, 1927
Vek: V akváriu sa tento druh dožíva aj 8 rokov, pričom pri chove u teplôt okolo 20°C sa môže ich vek predĺžiť aj o dva i viac rokov.
Veľkosť: 4 – 7 cm, samička je väčšia a robustnejšia, pričom má zaoblené chrbtové a brušné plutvy, samček je voči nej menší, štíhlejší a jeho chrbtová plutva je stále vztýčená, vyššia a má predĺženú špičku. Jeho brušné plutvy sú tiež špicatejšie.
Teplota vody: 18 - 23 °C
pH: 6 – 8
Tvrdosť vody: 5 -19 °dGH
Ilustrácia prevzatá z Kuhnt Berta: Vereinigte Zierfisch-Züchtereien, Rahnsdorfer Mühle bei Berlin, Hauptkatalog und Nachtrag 1922 - 1923, 1.Teil
Výskyt: Južná Amerika - juhovýchodná Brazília, Uruguay, Paraguay, Argentína (Rio La Plata, Rio Uruguay, Rio Paraná, Rio Yi, Rio Santa Lucia, Rio Olimar a v ich prítokoch).
Popis: Corydoras paleatus má telo kuželovité, krátke, s pomerne silným vyklenutým chrbátom, bruško je ale rovné. Po stranách tela sa nachádzajú pozdĺžne dve rady taškovito položených kostených doštičiek. Na zelenavom až hnedavo lesklom základe je tmavá kresba, ktorá sa môže líšiť a farebné mutácie ju, samozrejme, nemajú. V akváriách sa chová ustálená albinotická forma s červenými očami (odlíšiť ju od albínov Corydoras aeneus možno vďaka prítomnosti viditeľných škvŕn pri pohľade z boku) i závojová forma - long-fin. Tieto variety pre svoju chúlostivosť vyžadujú teplotu vody o 2°C vyššiu.
Foto z knižky Innes: Exotic aquarium fishes, 1966
Potrava: Corydoras paleatus je typický všežravec, ktorý nepohrdne ani umelou vločkovou potravou s rastlinnou zložkou. Vo svojom chove im ale podávam každý deň inú potravu, ktorú pravidelne obmieňam. Vločkovú potravu podávam skutočne len výnimočne a len ako doplnok mrazenej či živej alebo aspoň tabletovanej, granulovanej potravy. Sú neustále pri chuti a je radosť sa na ne pozerať.
Chov: Skupinku 6 jedincov základnej formy chovám v nádrži o veľkosti 75x50x30 cm v spoločnosti iných pancierníčkov (napr. 6 členná skupinka rovnako veľkých Corydoras aeneus a Agamixys albimaculatus). Keďže v prevažnej väčšine akvárií nepoužívam žiadne dno, teda piesok alebo štrk, problém s týždenným odkaľovaním nie je prakticky žiadny. Za to akvárium poskytuje množstvo úkrytov (veľké množstvo koreňov, kamene, duté tehly a umelé i živé rastliny). Samozrejmosťou je výkonný filter, hoci podľa literatúry nevyžadujú vodu príliš prekysličenú. Osvetľovacie teleso je tienené rastlinstvom.
Odchov: K vlastnému odchovu som zatiaľ nepristúpil, ale podľa literárnych prameňov je Corydoras paleatus v tomto smere bezproblémovým chovancom. Odporúča sa, a mne sa to mnohokrát odložením ikier potvrdilo, chovné jedince častejšie kŕmiť živou alebo mrazenou potravou, čím je možné docielenie väčšieho množstva ikier a aj väčšej životaschopnosti plôdika. Najčastejšie sa do trenia dávajú jedince v zimných a jarných mesiacoch. Počas roka ho síce tiež možno docieliť, ale pôjde o slabší výter. Odporúča sa matečné ryby odloviť do vytieračky o obsahu asi 50 litrov mäkkej vody, ktorá je dobre filtrovaná s teplotou 22°C. Na naštartovanie trenia nám spolu s oddelením chovnej skupinky pomôže aj 50% výmena vody za vodu o niekoľko stupňov chladnejšia, no v mojom chove sa treli oba druhy spontánne aj bez výmeny vody. Samozrejme, trenie docielime aj v spoločenskom akváriu a to aj bez akejkoľvek stimulácii, no v tomto prípade sa odložené ikry počítajú len na pár desiatok a zväčša ich skonzumujú ostatné chované ryby. Ideálnejšie je preto skupinku pozostávajúcu z jednej samičky zaplnenej ikrami a 2 až 3 samčekmi umiestniť do vytieračky. Toto množstvo samčekov je potrebných, aby celá znáška ikier (aj 300 ks) bola oplodnená.
Samotné trenie pozostáva z niekoľkých fáz. V prvej z nich samčeky prenasledujú samičku, ktorá vyhľadáva a čistí vhodné miesto na odloženie ikier. Jeden samček, ktorému sa podarí dostať pred samičku, postaví svoje telo do známej T- polohy, kedy samička vypustí do svojej kapsičky vytvorenej z brušných plutiev 3-5 ikier, ktoré sú samčekom v zápätí oplodnené. Samička ich nalepí na už pripravené miesto (v mojom chove napr. sklo akvária, rastlinky, kamene, korene a aj ohrievač) a celý cyklus sa opakuje, až kým nie je samička prázdna. Samčeky sa pri oplodňovaní striedajú a o nejakej ich agresivite nemôže byť ani reči. Nakladené ikry sú umiestňované v skupinke od dvoch, troch po niekoľko desiatok kusov a sú veľmi lepivé (asi 16 hodín po nakladení). Vtedy je ich možné ešte premiestniť na iné, vhodnejšie miesto, napr. do odchovne, alebo z vytieračky odlovíme aspoň dospelých jedincov. Tie sa o nakladenú znášku nestarajú. Mlaď sa liahne za 4 až 6 dní a je to závislé na teplote vody. Do ďalších dvoch dní strávi svoj žĺtkový vačok a rozpláva sa. Potrebné je začať poter kŕmiť hneď a na to nám dobre poslúžia čerstvo vyliahnuté nauplie Artémie, alebo akékoľvek jemné prachové krmivo či uvarený žĺtok vajíčka. Sušenou umelou potravou radšej nekŕmme, poter pri nej rastie veľmi pomaličky, keďže nie je tak výživná a navyše musíme dno akvária častejšie odkaľovať. Poter je navyše dosť náchylný na čistotu vody a pri znečistení vody potravou môže dôjsť k jeho úhynu. Ak sa oň dobre a vhodne staráme, rastie rýchlo a o dva týždne je už schopný prijať menšie cyklópy. S umelou potravou si budeme musieť ešte počkať a začneme s ňou mlaď kŕmiť až v druhom mesiaci života.
Pozn.: Corydoras paleatus je veľmi vďačný a nenáročný druh pancierníčka, ktorý možno odporúčať aj začiatočníkom. Hoci sa bežne ponúka v akvaristikách, občas má človek dojem, že ho vytlačujú už iné, atraktívnejšie druhy pancierníčkov. A to je škoda. Skúste sa na „šibalského drobca“ Corydoras paleatus pozrieť vtedy, keď na jeho telíčko dopadá slniečko!
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 4.11.2014 09:26 | 0 komentárov | 3290x
