De Vries Marie Hugo (*16.2. 1848, Haarlem - †21.5.1935, Lunteren)
Prírodovedci, ktorí zmenili svet
Hugo Marie de Vries (jeho meno sa číta ako „hycho de vrís“) bol holandský botanik, evolučný biológ a jeden z prvých genetikov. Ako prvý definoval nositeľa dedičnosti zvláštne častice, ktoré nazval pangeny. Neskôr formuloval svoju mutačnú teóriu evolúcie. Termín mutácia, ktorá našla svoje uplatnenie nielen v botanike, ale aj v zoológii, použil vo svojom diele Mutationstheorie v roku 1901.Pochádzal z rodiny významného právnika a neskôr holandského premiéra a už od detstva bol nadšeným botanikom. Keď sa roku 1866 zapísal na univerzitu v Leidene, mal už veľkú zbierku herbárov, počas štúdia ho však začala viac zaujímať fyziológia rastlín a Darwinova teória evolúcie. Po promócii v roku 1870 študoval chémiu a fyziku v Heidelbergu a rast rastlín vo Würzburgu. V rokoch 1871-1875 učil prírodné vedy v Amsterdame a roku 1875 dostal ponuku učiť na plánovanej poľnohospodárskej vysokej škole v Berlíne. Pravidelne dochádzal do Würzburgu, kde pokračoval vo svojich výskumoch, a krátko učil na univerzite v Halle-Wittenbergu. V roku 1877 začal učiť na novo založenej univerzite v Amsterdame, kde sa roku 1881 stal profesorom. V rokoch 1885 - 1918 bol tiež riaditeľom amsterdamského botanického ústavu a botanickej záhrady. Roku 1918 bol emeritovaný a odsťahoval sa do Lunterenu, kde mal veľkú pokusnú záhradu.
V roku 1889 publikoval knihu Intracellulare pangenesis, kde v nadväznosti na Darwinovu Pangenesis vyslovil hypotézu, že dedičné rysy organizmov musia mať svoje nosiče ako častice, ktoré nazval "pangeny" (o 20 rokov neskôr skrátil názov W. Johannsen na "gény"). Aby podporil túto hypotézu, robil pokusy s krížením rôznych rastlín a pritom dospel k pravidlám, ktoré dnes nazývame Mendelovej zákony dedičnosti. Až neskôr sa zoznámil s 30 rokov starým Mendelovým článkom a svoju terminológiu podľa neho čiastočne upravil. V článku z roku 1900 Mendela necitoval, ale po kritike C. Correns jeho prvenstvo uznal.
Vo svojej dobe sa de Vries najviac preslávil svojou teóriou mutácií. Roku 1886 si všimol nových foriem pri voľne rastúcich pupaliek (Oenothera) a z ich semien vypestoval rad rôznych foriem. Na tomto základe vyslovil hypotézu náhle vznikajúcich výrazných zmien, ktoré nazval mutácie. Neskôr sa však ukázalo, že ním pozorovaný jav bol spôsobený polyploidiemi (prítomnosťou viac sád chromozómov) a nie mutáciami v modernom slova zmysle.
Roku 1905 bol de Vries zvolený zahraničným členom Royal Society, roku 1910 členom Kráľovskej švédskej akadémie vied. Roku 1906 získal Darwinovu medailu a roku 1929 Linnéovu medailu.
(šč), VIVARISTA.sk
Ilustrácia: www.thefreedictionary.com
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 27.9.2014 10:26 | 0 komentárov | 4357x
