Vogt Christoph Carl (* 5.7.1817 v Giessene v Hessensku - † 5.5.1895 v Ženeve)
Prírodovedci, ktorí zmenili svet
Švajčiarsky zoológ a geológ nemeckého pôvodu, čo stál pri objavení fenoménu programovanej bunečnej smrti (apoptózy) bol Marxom označovaný aj ako agent Napoleona III. Na tom by nebolo nič prekvapujúce, keďže Vogt tvrdošijne odmietal socializmus a bol prísnym stúpencom demokracie. Korene k tomuto svojmu vnútornému presvedčeniu získal už ako malé dieťa. Vyrastal v rodine liberálno demokratického profesora Philippa Friedricha Wilhelma Vogta v Hessensku. Ale odtiaľ museli jeho rodičia (1834) z politických dôvodov emigrovať do Švajčiarska. Carl tu však zostal, pretože ešte v roku 1833 sa zapísal na štúdium medicíny na univerzitu v Giessene. O dva roky na to (1835) sa mladý Vogt stáva členom študentského bratstva Corps Palatia, ktoré bolo pre svoje politické aktivity prenasledované. Neskôr aj Vogt predsa len musí emigrovať do Švajčiarska. So svojou rodinou sa stretne v Berne a tu aj pokračuje v začatom štúdiu medicíny. To ukončuje v roku 1839 obhajobou doktorskej dizertácie, ktorá sa zaoberá vývojom obojživelníkov. Následne Vogt pôsobí až do roku 1845 ako asistent Louisa Agassiza v Neuchâtele, ktorý vtedy ešte patril Prusku. Vogt sa tu zaoberá štúdiom vývoja rýb a obojživelníkov a práve tu v roku 1842 objavuje existenciu programovanej bunečnej smrti.V roku 1845 študuje aj morské bezstavovce v Paríži a v Nice. Toto štúdium mu prinieslo aj styky s ruským anarchistom Michailom Bakuninom a s Karlom Marxom. Áno, s tým Marxom, ktorý Vogta nielenže označil za agenta Napoleona III, ale vo svojej knihe Herr Vogt (1860) ho veľmi ostro napadol. Aj preto sa ich cesty veľmi skoro rozišli. Ešte v roku 1847 ho profesor chémie na univerzite v Giessene Justus Liebig doporučuje na uvoľnené miesto profesora zoológie v Giessene. Problém ale je, že Hessensko sa v tom čase nachádzalo po vládou veľkovojvodu, pred ktorým režimom musel už v minulosti Vogt utiecť. Vogt aj tentoraz zaujal výrazne opozičné stanovisko a vydáva republikánsky zameraný časopis. Možno aj vďaka tomu sa Vogt v roku 1848, po revolúcii, stáva poslancom frankfurtského parlamentu, v rámci ktorého získal miesto člena radikálne demokratickej frakcii. Ale vďaka práve tomuto kroku je následne zbavený profesúry a je donútený opätovne emigrovať do Švajčiarska. Rok 1852 mu ale priniesol miesto profesora geológie na univerzite v Ženeve.
Ako politik ale ani teraz nezaostáva a v roku 1856 je členom delegácie, ktorá vyjednala odtrhnutie Neuchâtelu od Pruska a začlenenie do Švajčiarskej konfederácie. V roku 1861 Vogt získava švajčiarske občianstvo a stáva sa poslancom švajčiarskeho parlamentu. V roku 1872 sa stáva aj profesorom zoológie na univerzite v Ženeve a o dva roky na to prvým rektorom tejto reformovanej univerzity. Zomiera v roku 1895.
(šč), VIVARISTA.sk
Ilustrácie: en.wikipedia.org
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 15.9.2014 14:02 | 0 komentárov | 2927x
