Lovén Ludvig Sven (* 6.1.1809, Štokholm - † 3.9.1895, Štokholm)
Prírodovedci, ktorí zmenili svet
Tento švédsky prírodovedec zrejme bol od útleho detstva malým géniom. Pri predstave, že vo veku 14 rokov (1823) v Uppsale už maturoval, to inak ani nemohlo byť. Následne sa dáva na štúdium na univerzite v Lundu, kde v roku 1829 promuje a o rok neskôr pôsobí ako docent prednášajúci zoológiu. Tento astronomický štart by si prial snáď každý zanietený prírodovedec. Lovén sa sústreďuje na stavovce, hlavne vtáctvo (je autorom diela o geografickom rozšírení vtáctva Om fåglarnes geografiska utbredning,1830). V štúdiu pokračuje aj v Berlíne (1830 – 1831), kde sa venuje anatómii živočíchov pod vedením Christiana Gottfrieda Ehrenberga a Karla Asmunda Rudolphiho, ktorí mladého Lovéna nasmerovali na štúdium morských bezstavovcov. To si vyžadovalo zber študijného materiálu a tak Lovén ako prvý z nich začína organizovať expedície do severného Nórska a na Špicberky. Tieto cesty a zbery vyústili v štúdium planktónu (1835), ktorý dovtedy nik odborne nespracoval. Okrem toho na Špicberkoch Lovén našiel súvislosti o vzťahoch dnešnej arktickej morskej fauny s faunou, ktorá tu bola v priebehu pleistocénneho zaľadnenia u brehov Škandinávie. To vyústilo do napísania skutočne rozsiahlej práce o morských mäkkýšoch s názvom Index molluscorum (1846). Tú predbehlo ešte dvojdielne paleontologické dielo Svenska trilobiter (1844 – 1845).
Vskutku medzinárodné ocenenie a rešpekt si Lovén získal svojimi prácami o embryogenéze mäkkýšov. Len pre zaujímavosť, larva jedného z nich, Acephala Lamellibranchiata, označovaná ako trochofora, sa často označuje aj ako Lovénova larva.
V roku 1840 sa Lovén stáva členom Švédskej akadémie vied a o rok na to, ako 32 ročný, profesorom zoológie bezstavovcov a kurátorom vo Švédskom prírodovedeckom múzeu v Štokholme. Tu strávil svoj aktívny život až do odchodu na dôchodok (1892). Svoj zoologický záujem v rokoch 1870 až 1892 sústredil štúdiu ostnokožcov a toto štúdium mu vnuklo myšlienku, aby v roku 1877 založil morskú biologickú stanicu vo Fiskenbäckskilu. Štúdium vyústilo do napísania množstva vedeckých prác (napr. Études sur les echinoidées /1875/ a On Pourtalesia, a genus of Echinoidea /1884/).
Lovén zomiera vo veku 86 rokov na svojej letnej chate v Brunnsviken pri Štokholme. V liste adresovanom Švédskej akadémii vied píše: „Chcem z celého srdca poďakovať Akadémii, že mi bolo dovolené tak dlho pracovať vo Švédskom prírodovedeckom múzeu. V práci v múzeu som vždy nachádzal veľké šťastie, a to i vo svojom pokročilom veku. Vždy som sa cítil zviazaný s múzeom, a to nielen v jeho dnešnej podobe, ale predovšetkým vtedy, keď som myslel na jeho budúcnosť“.
(šč), VIVARISTA.sk
Ilustrácie: openlibrary.org, en.wikipedia.org
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 30.8.2014 12:42 | 0 komentárov | 3314x
