Pakobylka Lopaphus sphalerus (PSG 174)
Arthropoda
Hexapoda
Insecta
Phasmida
Diapheromeridae
Phasmatidae
Phasmatinae
Necrosciinae
Lopaphus
Synonymum: Lopaphus caesius (Redtenbacher, 1908), Candaules caesius Redtenbacher, 1908, Cercophylla sphalera Redtenbacher, 1908
Výskyt: Vietnam
Pohlavný rozdiel a popis: samička dosahuje 13-14 cm, pričom je robustnejšia, hnedo, zeleno sfarbená s nazelenavými bokmi a s pomerne silnými končatinami. Stredná časť hrude je pokrytá malými oranžovými tŕňmi. Samček dosahuje maximálne 10 cm, je štíhlejší, jeho hlava, predohruď a spodná strana tela je zväčša zelenavá, chrbtová strana zadočku a končatiny s typickými čiernymi kolenami je sfarbená hrdzavohnedo až žltohnedo. Je to krátkymi krídlami okrídlený druh s dlhými a tenkými tykadlami (tie dosahujú až 8 cm), ktoré sú dlhšie než predný pár končatín. Na konci zadočka majú ploché väčšie zakončenia v tvare malých ušiek.
Potrava: listy ostružiníka, maliníka, ruže, dubu
Chov: Nenáročný druh, ktorému na úspešný chov plne postačuje insektárium o veľkosti 50 cm na výšku orientované s vysokou vzdušnou vlhkosťou, ktorú docielime pravidelným rosením. Teplota by nemala nemala klesnúť pod 22 ̊C.
Rozmnožovanie: Tento druh sa množí pohlavne i partenogeneticky. Znáša takmer guľaté vajíčka farby svetlo žltohnedej s jemno zrnitým povrchom, ktoré merajú priemerne 2 – 3 mm, pri znášaní ich samička (v pohlavnej zrelosti znáša až 10 vajíčok denne) púšťa na zem. Inkubačná doba je u tohto druhu 5 mesiacov. Inkubovať ich možno v mierne vlhkom substráte. Po tomto období sa z vajíčok liahnu zelené nymfy, ktoré neskôr zmenia svoje sfarbenie na žltasto-zelené, pričom stredná časť hrude je pokrytá sivastými výrastkami. Pri dobrej starostlivosti za 4 až 5 mesiacov dosiahnu dospelosť. Imága žijú ešte ďalších 6 – 7 mesiacov. Problém môže nastať s liahnutím mladých nýmf pri nesprávnej vlhkosti a teplote, kedy sa tieto občas nevedia dostať z vajíčka či neskôr u nich dochádza k pokrúteniu končatín.
Až pri detailnom pohľade na krídla nadobudne pozorovateľ dojmu, že má pred sebou úplne iného živočícha, než je pakobylka
Pozn.: Lopaphus sphalerus má vynikajúcu obrannú stratégiu. Z repugnatorických žliaz na svoju obranu vypúšťa sekrét, ktorý má príjemnú ovocnú či acetónovú vôňu, ale ten pri priamom kontakte s kožou či dokonca so sliznicou pôsobí dráždivo.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 6.8.2014 00:07 | 0 komentárov | 3122x
