Scheuchzer Jakob Johann (*2.8.1672, Curich - †23.6.1733 Curich )
Prírodovedci, ktorí zmenili svet
Vo vede je vcelku bežné, že sa popis pre vedu dosiaľ neznámeho druhu živočícha alebo rastliny publikuje v niektorom svetovo uznávanom a prestížnom periodiku. Ale nie vždy je a bolo tomu tak. Občas, ako napríklad práve dnes predstavovaný švajčiarsky lekár, matematik a všestranný prírodovedec Scheuchzer, sa takýto zásadný objav a vedecký popis rozhodol publikovať formou letáku. Stalo sa tak v roku 1726, kedy sa takouto netradičnou formou dostal na svetlo vedeckého sveta fosílny veľmlok z lokality Öhningen u Kostnice, kde bol objavený v miestnom lome. Ale nie hneď sa vedelo, že veda má pred sebou fosíliu mloka. Ba práve naopak. Sto rokov si všetci mysleli, že ide o kostru človeka, čo prežil potopu sveta. Práve preto tomuto nálezu Scheuchzer priradil vedecký názov Homo diluvii testis - svedok potopy. Až Cuvier dal všetko do poriadku. V každom prípade ide o najstaršiu fosíliu, ktorá má vedecký význam a zachovala sa až do dnešnej doby.Ale ako mohol uznávaný lekár a k tomu aj prírodovedec Scheuchzer determinovať tento nález ako pozostatky človeka...Treba si uvedomiť, kedy k tomu došlo. Začiatkom 18.storočia boli vedomosti bežných ľudí (vrátane vedcov) na tak nízkej úrovni o anatómii človeka, že to dnes až udivuje.
Pôvodný fosílny nález veľmloka
Foto: commons.wikimedia.org
Ak sa dnes pozrieme na Scheuchzerov drevoryt zobrazujúci práve nález fosílie veľmloka, zarazí nás, ako sa mohol lekár domnievať, že ide o pozostatky človeka. Náboženská dogma, ktorá ovplyvňovala myslenie vtedajších ľudí spravila svoje aj v tomto prípade. Našťastie o 30 rokov neskôr sa v opakovanom vydaní diela Thierbuch, čo bol nemecký preklad diela Historria animalium švajčiarskeho prírodovedca Conrada Gessnera, objavuje domnienka, že ide snáď o fosíliu sumca, hoci, čo je tiež viac než zvláštne, sú na nej dobre zreteľné predné končatiny. A tie sú iné u sumca, u mloka i človeka. Prítomnosť končatín spôsobila, že v roku 1777 holandský lekár a prírodovedec Camper túto fosíliu popísal ako veľkú jaštericu rodu Lacerta. Zhodou okolností sa ale v lome, kde sa našla prvá fosília označená ako pozostatky človeka, neskôr našlo viacero podobných fosílií a záujem o ne prejavilo mnoho svetových múzeí. Rok 1805 priniesol to, že celkom prvý nález Scheuchzera bol predaný do Teylerovho múzea v holandskom Haarleme. Začiatkom 19.storočia sa venoval nálezom, ktoré sa dostali časom aj do Paríža, i francúzsky zoológ Cuvier. Ten na základe porovnávania s inými kostrami súčasných stavovcov usúdil, že má pred sebou pozostatky obrovského obojživelníka. Preto v roku 1811 odchádza do Haarlemu, aby tam študoval uložené nálezy a preparoval ich. Aj vďaka tomu sú známe nielen predné, ale aj zadné končatiny, hoci na drevorytine zobrazujúcej celkom prvý nález sú tieto kosti z veľkej časti ešte ukryté pod horninou. A práve Cuvier prišiel k záveru, že má pred sebou aspoň metrového chvostnatého obojživelníka, ktorý je podobný súčasnému mlokovi. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1829, podniká nemecký lekár, prírodovedec a etnograf von Siebold prírodovedeckú expedíciu do Japonska a priváža odtiaľ dnes už vzácneho, ale živého jedinca veľmloka, ktorý veľkosťou zodpovedá Scheuchzerovmu jedincovi. V roku 1837 ho holandský zoológ Coenraad Jacob Temminck popisuje ako Triton japonicus, ktorý ale tento názov neskôr pozmeňuje na Megalobatrachus japonicus. Medzitým (rok 1829) popisuje fosílneho veľmloka z Öhningenu F. Holl ako Salamandra scheuchzeri, neskôr sa tento názov mení na Andrias scheuchzeri.
Foto: scienceblogs.com
Tá prvá nájdená fosília veľmloka sa ako typový exemplár druhu aj dnes nachádza v zoologických zbierkach múzea v Haarleme. Až postupom času sa pre vedu objavilo viacero kostier miocénnych veľmlokov (napr. lom u Břešťan - dnes už nejestvujúca obec medzi Bílinou a Teplicemi v severných Čechách). Tie ale popísal Liebus ako Andrias bohemicus, no neskoršia ich revízia ukázala, že sú rovnaké a ničím sa nelíšia od celkom prvého exempláru, ktorý bol pôvodne popísaný ako pozostatky človeka - svedka biblickej potopy sveta.
(šč), VIVARISTA.sk
Foto: en.wikipedia.org
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 15.2.2014 10:31 | 0 komentárov | 2864x
