Francesco Redi (18. alebo 19.2.1626, Arezz, Toskánsko - 1.3. 1697, Pisa)
Prírodovedci, ktorí zmenili svet
Taliansky lekár, prírodovedec a básnik. Redi patril do okruhu učencov združujúcich sa do spoločnosti "Akadémia experimentátorov". Z pohľadu biológie sa práve on zadosťučinil v to, že sa biologické experimenty, ktoré mali za svoju hlavnú úlohu vyvrátiť alebo potvrdiť dovtedajšie názory zhodujú alebo nie. V prípade Rediho toto platilo v plnej možnej miere. Práve jemu sa totiž podarilo vyvrátiť Aristotelovu predstavu o samoplodení pre mušie larvy a vyššie organizmy s tým, že ich toleroval u parazitických červov, ktoré podľa jeho názoru predsa len vznikajú samoplodením v tele hostiteľa. Jeho slávny experiment sa udial v roku 1668. V tom istom roku uviedol v práci Esperienze Intorno alla Generazione degl'Insetti detailné popisy anatómie hmyzu. A, aby toho nebolo málo, v pojednaní Osservazioni intorno alle vipere ako prvý sa zmienil o kvapalnej podstate hadieho jedu. No tomu všetkému predchádzal samotný štýl života Rediho.Jeho otec bol hlavným lekárom toskánskeho veľkovojvodu Ferdinanda II. Medicejského. Študoval na jezuitskej škole vo Florencii a neskôr na univerzite v Pise. Tam v roku 1647 aj získal doktorát medicíny a filozofie. Potom odišiel do Ríma a tu vo svojich štúdiách pokračoval až do roku 1654, aby sa napokon vrátil do Florencie, kde prevzal miesto po svojom otcovi.
Francesco Redi sa aj potom zaoberal predovšetkým štúdiom hmyzu a jeho parazitov. Vďaka tomu v roku 1667 vydal spis Esperienze Intorno alla Generazione degl'Insetti zverejnil svoj experiment, v ktorom dokázal, že larvy v hnijúcom mäse nevznikajú samoplodením, ale z vajíčok, ktoré tam nakládli muchy. Do pár pohárov vložil rôzne druhy mäsa a polku z nich nepriedušne uzavrel, druhú ale nechal otvorenú. Experiment zopakoval, ale polku pohárov namiesto hermetického uzavretia iba previazal gázou, aby do pohárov mohol vzduch. Mäso, samozrejme, začalo hniť vo všetkých nádobách, no larvy múch Redi našiel iba v tých pohároch, kde sa mohli dostať muchy. Týmto vyvrátil dovtedajší mýtus o samoplodení, teda abiogenéziu. A práve na základe tohto svojho zistenia sformuloval slávnu vetu Omne vivum ex ovo - Všetko živé pochádza z vajíčka. Redi preštudoval aj vývoj vší a dlhý čas sledoval ako vznikajú guľovité hrčky - hálky na rastlinách. Až botanik A. Vallisneri, podľa ktorého dostal svoj názov celý rod akvaristom známych rastlín, dokázal, že hálky vznikajú, keď dospelý hmyz nakladie do rastlinných pletív svoje vajíčka.
No Redi sa, ako sme už vyššie načrtli, venoval, zrejme na popud veľkovojvodu, i vreteniciam a následkom ich uhryznutia. Zistil, že jed je žltkastá kvapalina, ktorá vyteká zo zubov a predtým sa nazhromaždila kdesi v hadej hlave. Dokázal, že je nebezpečné iba to uhryznutie hadom, kedy sa jed dostane do krvi, inak je neškodné. Všetky svoje pozorovania zhrnul v knihe Osservazioni intorno alle vipere. Tá vyšla v roku 1664 a bola na svoju dobu veľmi populárna.
Doba, v ktorej žil Redy ale nepriala takýmto revolučným zisteniam a výsledkom štúdií. Práve pre jeho revolučné výsledky si tieto len veľmi ťažko našli živnú pôdu a všeobecné uznanie u cirkvi. Zašlo to až tak ďaleko, že Rediho obvinili z kacírstva a on musel veľmi úporne bojovať, obhajovať sa, že jeho názory predsa len neprotirečia cirkevným dogmám.
Aby sme Redimu nezapreli všetky jeho "polohy", treba uviesť, že bol i básnik vystupujúci pod pseudonymom Anicio Traustio a vari najznámejšou sa stala jeho báseň Bacco in Toscana.
(šč), VIVARISTA.sk
Foto: glogster.com, en.wikipedia.org
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 1.2.2014 09:54 | 0 komentárov | 2538x
