Synagóga má ľudí spájať. Nie ich rozdeľovať
Poznámka pod čiaru
Každý duchovný priestor je a mal by byť o spájaní ľudí. A je úplne jedno, či sú veriaci alebo nie. Či sú Židia, Krešťania, Evanjelici alebo....Či majú bielu, čiernu alebo žltú farbu pokožky. Či sú vyvolenými alebo nie. Aspoň som si toto dodnes myslel. Ale prečo v odbornom časopise píšem na takúto tému? Nuž, isto ste si všimli, že v časopise VIVARISTA.sk si každý nájde tie najrozmanitejšie informácie. A medzi ne patrí aj množstvo avíz najrôznejších kultúrnych akcií, výstav. A to nielen z oboru nám blízkeho, teda chovateľstva či ochrany prírody.Isto vám neuniklo, že sa dnes v Leviciach konalo slávnostné uvedenie poštovej známky pod názvom emisie Kultúrne dedičstvo Slovenska - Synagóga v Leviciach v priestoroch obnovenej levickej Synagógy.
Úprimne napíšem, že to pre každého filatelistu, kedže išlo o známku, bol veľký sviatok. Známka s vyobrazením našej levickej synagógy sa predsa nie každý deň uvádza do života. Bolo jasné, že vedenie mesta Levice na čele s primátorom Štefanom Mišákom sa nezabudne pri tejto príležitosti blysnúť. To by bolo v poriadku, no len aj hostia zabrali prvé tri rady stoličiek, o čom sme sa dozvedeli až vtedy, keď sme tam všetci sedeli. Nevadí. Nedalo mi a na túto udalosť som šiel i ja. Nielen ako novinár, ale aj ako filatelista. Chcel som na našich stránkach priniesť pár fotografií a napísať k nim pár viet ako riport z miesta, kde som nikdy predtým nebol. Z levickej synagógy. To by sa ale nesmela stať udalosť, ktorá nielen mnou otriasla.
"Rád by som, ak je to trošku možné, šiel na prvé poschodie a nasnímal pár fotiek ako celok", nedalo mi vysloviť opovážlivé prianie jednej pracovníčke MsKS. "Žiaľ, je tam vstup zakázaný a smú tam výhradne iba naši pracovníci, ktorí tam inštalujú výstavu", znela odpoveď. Beriem to a plne rešpektujem. NIKTO tam nesmie, tak v poriadku. V zápätí sa ku mne ale pridala dvojica mne neznámych ľudí, zjavne návštevníkov slávnostného aktu, ktorá tiež vyslovila svoju túžbu navštíviť prvé poschodie našej synagógy. Spoločne sme s ľútosťou skonštatovali holý fakt a situáciu. NIKTO sa tam nedostane. Lenže to čo nasledovalo, ma šokovalo a potvrdilo mi, že všetci sme si rovní a pár vyvolených ešte aj rovnejších.
Za mojím chrbtom sa následne z ničoho nič zjavila táto dvojica v doprovode mne neznámeho človeka a nasmerovala si to do výťahu, o ktorom som nemal ani tušenia. "No tak predsa sa dá ísť hore?!..Idem s vami!", nedalo mi. Lenže som ani nestačil vojsť do daného výťahu a už ma predseda klubu filatelistov v Leviciach KF 52-22 Dezider Birčák držal za ruku a nepustil. "Vy tam nesmiete!...Oni sú od primátora Levíc a vy nie ste vyvoleným! Nikto tam nesmie ísť...", tvrdil mi. "Nikto? A ako je potom možné, že oni tam idú?!...Prečo tá selekcia? ...hra na vyvoleného a nevyvoleného?...Dokonca tu v Božom chráme!?", nedalo mi. "Prestaňte! Nemám času na vás...Nesmiete tam, oni smú...Vy nie ste vyvolený, oni sú tu s primátorom, tak čo!...Keď ste tu ako fotograf, mali ste mi to povedať...", zaútočil na mňa. Zostal som v nemom úžase. Nikde nebola ani čiarka o nutnosti sa ako novinár akreditovať. Nikde nebolo upozornenie, že na prvé poschodie NIKTO iný než vyvolení ľudia - hostia primátora Levíc, nesmú ani len vkročiť. Ak by to tam bolo uvedené, všetko by bolo v poriadku. Ale prečo tá selekcia? Bola vôbec nutná?
Fakt, že som sa na očakávané miesto v synagóge nedostal, je vedľajšie. Podstata veci je inde a to v princípe nazerania na ľudí.
Odchádzal som z akcie predčasne a nesmierne smutný. Opätovne sa názorne ukázala "ľudskosť", ktorá dostala riadny preplesk. Sme si rovní a pritom nie sme. Niekto je tu ešte rovnejší. A to by nemalo byť...
(šč)
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 8.1.2014 15:42 | 1 komentár | 4843x
