Nielen riasy pre prísavníkov
Keď už sme spomenuli riasy, zostaňme teda u nich. Každopádne sú riasy výbornou stravou pre nielen prísavníkov, pretože sú veľmi dobre stráviteľné (okrem siníc, ktoré nájdeme aj v bežne predávaných práškových i tabletovaných krmivách obsahujúcich Spilurinu. To totiž nie je riasa, ale práveže sinica). Skúsme sa zamerať skôr na dekapsulovanú riasu Chlorella, ktorá je skutočne hodnotným krmivom.
Ďalším veľmi hodnotným a často podávaným krmivom je špenát, hoci je ťažšie stráviteľný pre ryby. Ak ale už chceme kŕmiť ním, zamerajme sa na mrazený špenát, no ešte predtým si nezabudnime preštudovať jeho zloženie. Ak obsahuje cukry, soľ a konzervačné látky, vyhnime sa mu. Lepšie spravíme, ak použijeme špenátový pretlak s pomletým hovädzím srdcom. No aj túto zmes mnoho akvaristov odsudzuje pre jej horšiu stráviteľnosť. Oveľa radšej podávajme našim rybám špenát v surovom stave - sparené listy. Ako ich zaťažiť aby neplávali, si povieme u šalátu. Ten je chovateľmi prísavníkov a nielen ich považovaný za veľmi vhodnú alternatívu zelenej potravy. Tak možno skrmovať celý šalát, ale aj iba ich listy. Tie stačí v prstoch "rozomlieť" alebo aj spariť vriacou vodou, aby získali potrebnú mäkkosť a klesli ku dnu akvária. Pri nielen šaláte sa ale vyhnime rýchlo pestovaným sortám (predovšetkým v zime a na skorú jar). U nich je riziko prítomnosti vysokého % dusičnanov. Ak by sme takúto zeleninu skŕmili u poteru a mladých rýb, môže u nich prísť k otrave
a úhynu. Nezabúdajme ani na fakt, že zelenina sa v akváriu rýchlo rozkladá a hlavne v lete by nám za 24 hodín spôsobila nežiadúci zákal. Zbytky, ktoré naše rybky nepojedia preto po niekoľkých hodinách radšej odstráňme.
Akvaristom robí vrásky fakt, že listy napr. šalátu plávajú na hladine a ryby si k nim nevedia až tak dobre nájsť svoju cestu. K dispozícii je hneď niekoľko spôsobov, ako tento hlavolam vyriešiť. Ak čerstvý, nesparený list šalátu pláva, zaťažme ho pri dne akvária kameňom či samorastom. List šalátu môžeme prepichnúť aj drôtom (ale ten musí byť v umelohmotnom "púzdre") a drôt so zeleninou prichyťme k samorastu. Na pomoc sa pre nás bude hodiť aj štipec z umelej hmoty na prádlo, ktorý zasekneme o zeleninu a súčasne aj o dekoráciu v akváriu. Ak by nám ani jedna možnosť nesedela, môžeme tvrdšiu zeleninu skúsiť krátko povariť. Plávať by potom už nemala. Na českom (u nás som ich ešte nevidel predávať) trhu sú k zakúpeniu rôzne veľkosti hákov, ktoré slúžia na upevnenie i záťaž listov zeleniny.
Rovnako ako šalát či špenát (tu odporúčam vyberať hlavne dlholisté a veľkolisté sorty) môžeme skrmovať aj listy karfiolu i kalerábu či papriku (sladkú). Vhodné sú aj listy čínskej a klasickej kapusty. Kľudne môžeme skúsiť skrmovať celú sparenú zeleninu, ale skutočne tvrdé časti dužiny radšej vykrojme a listy zaťažme o dno. Našu kapustu stačí povariť vo vode 2 minútky (mrazenú ružičkovú kapustu varíme aj 5 minút) a skrmovať rybám. Nezabúdajme na skoré odstránenie neskonzumovaných zbytkov, pretože tie nám začnú veľmi skoro kvasiť. Na jar a v lete až do skorej jesene možno s úspechom použiť aj žihľavu. No zamerajme sa predovšetkým na mladé listy, ktoré pred skrmovaním sparme vriacou vodou.
Rovnako nám veľmi dobre poslúži aj mladá púpava lekárska. Pri zbere u nás voľne rastúcich druhov rastlín ale nezabúdajme na jednu skutočnosť: nezbierajme ich pri cestách a na sídliskách (moč od psov).
Skrmovať možno dokonca i olúpané surové zemiaky, ktoré nakrájame na plátky. A rovnako možno skrmovať aj uhorky. U nich sa časť akvaristov prikláňa k názoru, že ich je nutné ošúpať a stred s jadierkami vyrezať. Iní akvaristi ale podávajú neošúpané a kompletné uhorky, no nie nakrájané na známe kolieska. Vo svojom chove skrmujem uhorky rovnako neošúpané, len rozkrojené po dĺžke a spolu s jadierkami. Uhorku stačí prepichnúť napr. vidličkou a vhodne umiestniť do akvária. Podobne možno podávať aj mladú dyňu a cukinu či jablko, zeler (stačí ho mierne povariť) a paradajku (tú ale sparme a olúpme, zbavme aj semien). Surovou, očistenou mrkvou tiež nič nepokazíme. Ale prijímajú ju zväčša len veľké prísavníky. U hrachu je to trošku inak. Prijímajú ho s veľkou chuťou aj menšie druhy prísavníkov. Ten možno použiť buď čerstvý alebo mrazený. Dospelým rybám ho možno podať v celku, mladým rybám ho je vhodnejšie vylúpať z vonkajšieho obalu tak, aby sa nám hrach rozdelil na polky. Pre drobný poter ho možno medzi prstami rozdrviť alebo cez sitko prepasírovať.
Šupky z banánu nám rovnako dobre poslúžia ako doplnková zelená potrava. Tie ešte pred podaním ale vysušme na radiátore. Nezabudnime odstrániť neskonzumované šupky.
Keď spomíname zeleninu, nedá sa vynechať aj cesnak nakrájaný na plátky. Ten nám je skôr nápomocný pri odčervovaní prísavníkov a tak trošku aj na obohatenie zelenej potravy našim chovancom za sklami akvária.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
| Vytlačiť článok |
Šéfredaktor | 3.1.2014 09:49 | 1 komentár | 3273x
